Vianoce bez stresu!
Ako prežiť Vianoce v radosti a pokoji? Dá sa to vôbec?
Keď vyťahujeme adventný veniec pred Prvou adventnou nedeľou, občas máme pocit, že toto obdobie prípravy je pridlhé a ešte si počkáme, kým sa usadíme pri vianočnom stromčeku. No štyri týždne utečú ako voda a my cítime vôňu kapustnice a vyprážame kapra. A pomedzi to, ako utekajú, zažívame množstvo stresu, nestíhania, nervozity…
Psychológovia sa zhodujú v tom, že predvianočný zhon i Vianoce samotné sú obrovským náporom na našu psychiku. Až si možno neraz vzdychneme: „Nech je už po Vianociach!“
Zaručené návody, ako prežiť Vianoce bez stresu, v radosti a pokoji, čakať nemožno. Ale predsa je tu niekoľko vecí, ktoré nám pomôžu prežiť tie sviatky pokoja a radosti naozaj v pokoji a radosti.
NEMUSÍ BYŤ VŠETKO TIP-TOP
Najmä my ženy máme pocit, že ak nebude pred Vianocami uprataný aj ten najzašitejší kútik v našom dome a nenapečieme aspoň zo desať druhov pečiva, ani to nebudú Vianoce.
Chceme mať Vianoce ako v amerických filmoch – všetko dokonale vyupratované, darčeky dokonale zabalené (a v dokonalom množstve), koláče dokonale vyzdobené a v dokonalom počte druhov, kapor, šalát a kapustnica dokonale pripravené… Všetci s úsmevom od ucha k uchu, v dokonale vyžehlených šatách, s dokonalým správaním.
No sami dobre vieme, že to tak jednoducho nefunguje. Netúžme po filmových Vianociach, ale po tých našich: nedokonalých, no ľudských, srdečných a Božích.
MENEJ JE VIAC
Čím viac darčekov a koláčov, čím viac odmakaného a urobeného… a čím väčšia únava, ktorá narastá úmerne so stúpajúcim dátumom v kalendári. Staré dobré „menej je niekedy viac“ platí aj tu. Možno stačí menej druhov koláčov, menej hektického upratovania, menej výzdoby, ba aj menej darčekov.
Ale nielen niečoho menej, ale aj viac. Viac lásky, viac blízkosti, viac porozumenia, viac súcitu, viac Boha. Viac všetkého, vďaka čomu sú Vianoce Vianocami, a menej toho, čo nás od nich len zbytočne odďaľuje a napĺňa stresom, nepokojom.
NERVOZITA A NEDOČKAVOSŤ, VERNÍ KAMARÁTI
Predvianočný čas možno poznať i podľa toho, že v obchode v rade stojíme namiesto dvoch minút aspoň dvadsať (a viac) a všade sa to len tak hemží ľuďmi. Všetci chcú všetko hneď a my medzi nich tiež patríme. Predsa na tieto dlhé rady nemáme čas, musíme toho toľko stihnúť! A nervózne klopkáme nohami…
Skúsme vniesť pokoj i do tejto nervozity a nedočkavosti. Aj do plných obchodov. Aj medzi nepokojných a nervóznych zákazníkov či predavačov, všetkých, s ktorými sa stretneme. Vniesť medzi všetkých pokoj a lásku – veď sú to sviatky pokoja! Sám Boh prichádza ako bezbranné dieťa!
SPOLOČNÝ ČAS
Vianoce nie sú sviatky osamelosti a individualizmu. Pozývajú nás robiť veci spolu. Nie je potrebné urobiť všetko sám a ešte pred štedrou večerou odpadnúť od únavy. Spoločne piecť koláče, chystať večeru, spoločne upratovať naše príbytky, zdobiť stromček… Nenáhliť sa. Aj keď to bude s deťmi trvať dlhšie, ako by sme si to možno urobili sami, predsa je to iné. Vytvárať spoločenstvo – či už doma, vo farnosti, v práci, v škole.
JEDNODUCHOSŤ
Vianoce nie sú o perfekcionizme, dokonalosti, ale o láske a radosti. Nejde o to, čo urobíme my, ale čo pre nás urobil Boh. Máme možno celý zoznam toho, čo musíme stihnúť: dokonale vyupratovať celý dom, nakúpiť množstvo darčekov a dokonale ich zabaliť, nachystať dokonalú večeru a koláče, dokonalú výzdobu, dokonalé priania… Vysoké vianočné očakávania neraz predchádzajú našim vlastným sklamaniam a smútku počas dní, v ktorých túžime po radosti. Naozaj to všetko musíme? Ak si pri položkách vo svojom zozname uvedomíme, že keby sme ich vyškrtli, vlastne by sa nič nestalo, urobme to. A nebojme sa nahradiť neraz komplikované a drahé vianočné „nutnosti“ jednoduchými a originálnymi. Je to pozvánka byť kreatívni. Kreatívni v láske. A keď to nevyjde tak, ako by sme chceli, netrápme sa. O to vôbec nejde. Spomeňme si na betlehemský plán spásy. Asi si to Mária s Jozefom tiež predstavovali inak…
MODLITBA
Možno sme neraz nervózni a nestíhame práve preto, lebo nemáme čas modliť sa. (Respektíve nenachádzame si čas na modlitbu.) Deň má dvadsaťštyri hodín a nebojme sa čo najviac darovať Bohu v modlitbe. Môže mať rôzne podoby. A keby to inak aj nešlo, dá sa modliť aj v rade v obchode, keď by sme inak iba netrpezlivo šomrali, že musíme čakať. Aj počas varenia či upratovania, pri balení darčekov. Nezabudnime na toho, ktorý k nám vo vianočnom čase prichádza ako malé Dieťa…
PODELENIE SA
Vianoce nás tiež špeciálne pozývajú podeliť sa – nenechať si všetko len pre seba. Možno to neraz vnímame v (pred)vianočnom čase – ľudia sú štedrejší, ochotnejší pomôcť, majú väčší zmysel pre charitu a trpiacich ako v iných mesiacoch roka. Je dôležité k tomu viesť už aj malé deti, aby sa vedeli podeliť a nehľadali len na svoje „ja chcem“. Ale ešte väčšmi to potrebujeme my dospelí, lebo „ja chcem“ je denne i našou pesničkou. Buďme tvoriví v spôsoboch, akými sa podelíme s druhými, ako darujeme či už niečo materiálne, alebo seba samého (čo je, napokon, ešte dôležitejšie).
LÁSKA
Nadovšetko majte lásku, veď tá je zväzkom dokonalosti, ako hovorí apoštol Pavol. Vianoce nás predsa pozývajú k láske. Boh nám z lásky dáva svojho Syna – jeho meno je Emanuel! Buďme i my nositeľmi lásky, ktorú nám zvestovala Láska sama.
Darujme si pokoj. Pustime si vianočné rozprávky, buďme spolu a pokojné Vianoce! 🙂
A nezabudnime. Najväčší dar nájdeme v jasličkách. Kvôli nemu to všetko je.