Veronika Križalkovičová: Vždy som sa modlila, aby som raz mohla byť mamou

Veronika Križalkovičová (28) sa so svojím manželom Daliborom (31) pozná už odmalička. Vyrastali totiž v rovnakej dedinke, no napriek tomu netušili, že raz budú manželmi. Ďalším prekvapením bolo zistenie, že sa stanú rodičmi. Nie však jednému dieťaťu, ale rovno štyrom! O tom, aké je to byť mamou štvorčiat, aká dôležitá je psychohygiena a spoločný rodinný čas, nám porozprávala Veronika, mamka šesťmesačných bábätiek Huga, Damiána, Elišky a Noemi.

Mali ste genetické predpoklady, respektíve očakávali ste, že by ste sa mohli stať rodičmi dvojčiat, trojčiat, či dokonca štvorčiat?

Genetické predpoklady k viacpočetnému tehotenstvu sme nemali ani z mojej, ani z manželovej strany. Keď som bola mladšia, stále som hovorila, že by som si raz priala dvojičky, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že sa to môže splniť, a dokonca ešte krát dva.

 

„TO ZVLÁDEME,“ POVEDAL MI MANŽEL

Určite si spomínate na moment, keď vám lekár oznámil, že ste tehotná a nebije vo vás len jedno detské srdiečko. Ako ste reagovali?

Na prvom ultrazvuku mi lekár oznámil, že tam bijú tri srdiečka. Bola som v úplnom

šoku. Celá som sa roztriasla a rozmýšľala som, ako to poviem manželovi, ktorý ma čakal v aute. Môj manžel, ako moja najväčšia opora v živote, to vzal športovo. ,,Láska, to zvládneme a máme jedným razom presne toľko detí, koľko sme chceli.“ Áno, upokojil ma tak, ako to on vie. V hlave mi bežalo množstvo myšlienok. Ako sa ja postarám o toľko detí naraz, ako zvládnem tehotenstvo, čo vlastne výchova troch deti obnáša. A to sme ešte nevedeli, aké prekvapenie nás čaká na najbližšej kontrole.

 

Čím vás nasledujúca gynekologická kontrola prekvapila?

Tým, že to budú štvorčatá. Dozvedeli sme sa to niekedy v šestnástom týždni tehotenstva. To, že som bola v úplnom šoku pri zistení, že bábätká sú tri, viete, ale dokážete si predstaviť ten šok, keď vám lekár povie: ,,Ja tam vidím štvrté!“ Neviete. Ani ja som nevedela. Vlastne mi to ani v živote nenapadlo, veď koho by aj. Rozhodli sme sa, že si to prekvapenie necháme pre seba. Až do pôrodu o našich štvorčatách vedelo len zopár ľudí. Ich príchod na svet bol teda veľkým prekvapením.

 

 

NIEKEDY SOM MALA POCIT, ŽE TO NEZVLÁDAM

Prebehol samotný pôrod, zotavenie a prišli ste domov. Ako ste organizovali kúpanie, kŕmenie, obliekanie, prebaľovanie a uspávanie štyroch detí súčasne? Boli tieto povinnosti, ktoré pribudli s vašou rolou rodiča, zvládnuteľné?

Myslím si, že sme si rýchlo našli systém a pustili sme sa s veľkým odhodlaním vychovávať týchto štyroch malých človiečikov. Manžel bol prvé týždne s nami doma, takže sme boli na detičky celý deň traja – ja, manžel a babka (moja mamka). Stále máme po ruke na pomoc moje sestry či neter, ktorá nám pomáha s kúpaním a uspávaním. Náš deň sa začínal tak, že som detičky prebalila, prezliekla a nakŕmili sme ich. Babka držala fľašu dvom a ja tiež dvom. Keďže s deťmi rehabilitujeme, manžel s nimi cvičil a ja som ich vyzliekala, obliekala, pretože museli cvičiť zoblečené. Čo sa týka kúpania, kúpeme všetky detičky naraz každý druhý deň. Zo začiatku mi to trvalo aj dlhšie ako hodinu.

 

Keďže už máte osvojený systém starostlivosti o deti, trvá to teraz kratšie?

Áno, teraz som sa už ,,vymakala“ tak, že to dám za polhodinu. Deti uspávame tak, že ich dáme do postieľky, podržíme im fľašu s mliekom a ony zaspia. Samozrejme, zo začiatku to bolo náročné, aj teraz občas je, ale chcelo to nájsť si systém. Boli večery, keď deti nechceli zaspať v postieľke a bolo ich treba nosiť na rukách, keď ich bolelo bruško. Niekedy som mala pocit, že to nezvládam. Každé obdobie je však krásne a aj na to obdobie, keď to bolo s detičkami ťažšie, teraz spomíname s láskou.

 

Čas pre seba samu sa určite obmedzil. Ak by ste našli v novinách inzerát: „Predám voľný čas,“ ako veľmi by ste sa za touto ponukou hrnuli?

Och, vôbec by som sa za takýmto inzerátom nehrnula. Detičky sú maličké a vidím, ako každým dňom rýchlo rastú, čas uteká a chcem si všetko naplno užiť. Viem, že rýchlo vyrastú a ja budem mať pre seba toľko voľného času, že nebudem vedieť, čo s ním.

 

 

ĎAKOVALA SOM A STÁLE ĎAKUJEM BOHU ZA DAR MATERSTVA

Čo pre vás predstavuje najväčšiu psychohygienu a ako k nej môžu prispieť aj samotní manželia?

Najväčšou psychohygienou pre mňa je, keď si môžem večer dopriať pokojný kúpeľ, umyť si vlasy a dať si masku. Taktiež keď príde manžel z práce a môžem si ísť zabehať. Vtedy sa vraciam domov spokojná a oddýchnutá. Naša najväčšia spoločná psychohygiena s manželom je čas, keď večer deti zaspia a my sa môžeme porozprávať o celom dni. Dohodli sme sa, že vždy v nedeľu si ako rodina niekde spolu vyrazíme. Zmena prostredia urobí dobre nám aj deťom.

 

Byť mamou štyrom zdravým deťom je veľké požehnanie. Prevláda vo vás táto skutočnosť aj napriek tomu, že ste veľa ráz vyčerpaná a unavená?

Odjakživa som si priala a modlila sa, aby som sa raz mohla stať matkou. Keď tento dar prišiel – a hneď štvornásobne –, ďakovala som Bohu ešte viac a stále ďakujem. Napriek tomu, že je toho na mňa občas veľa a mám pocit, že to nie vždy zvládam, cítim sa

požehnaná. Som Bohu za tento dar veľmi vďačná a budem sa snažiť byť im tou najlepšou mamou.