Vernosť a vášeň – dva aspekty manželskej lásky
Nízka, tmavá, veľké hnedé oči, krátke vlasy a gitara cez plece. Stojí na námestí a s rozžiarenou tvárou spieva. Kto aspoň raz v živote prechádzal ulicami Prešova, určite nemohol nepočuť jej podmanivý hlas. Stojí na námestí v každom počasí a spieva. Nie je typickým pouličným hudobníkom. To, čo na tejto žene zaujme, je jej oddanosť Tomu, komu spieva. Cítiť to v jej hlase, očiach i prejave, v jej odvahe stáť uprostred ulice a spievať Ženíchovi.
Znak, ktorý zaberie
Manželstvo je oveľa viac, ako len pekné ľudské spoločenstvo. Ak tvrdíme, že manželstvo je sviatosťou (latinsky sacramentum), tvrdíme, že je znakom, znakom niečoho veľkého – veľkého tajomstva (grécky mysterion), znakom lásky Krista – Ženícha k jeho Neveste – Cirkvi. Nakoľko je nám však vlastný a zrozumiteľný takýto obraz? Byť obrazom Ženícha a Nevesty – trochu cudzie, nie? O čo vlastne v takomto znaku ide? Ako môžu bežní manželia, ktorí žijú každodennú obyčajnosť, zobrazovať niečo z tak ideálneho vzťahu Krista a Cirkvi?
Ak teológia zdôrazňuje, že kresťanské manželstvo je obrazom Krista a Cirkvi, chce vyzdvihnúť, že manželia sú obrazom veľmi hlbokého vzťahu, ktorý sa vyznačuje výlučnosťou, vernosťou i vášňou. Kresťanská ikonografia zobrazuje vzťah Krista a Cirkvi s prvkami vášnivosti. Pozerajúc na nejednu ikonu znázorňujúcu Krista a Cirkev možno napr. vidieť nevestu, ktorá nakláňa svoju hlavu k ženíchovi; či ženícha, ktorému nevesta sedí na kolene; na iných ikonách je nevesta zobrazená doslova v náručí ženícha s hlavou opretou na jeho hrudi. Z takého zobrazenia sa dá dedukovať, že láska Krista k Cirkvi nie je chladná, „bezkontaktná“, obmedzená iba na rozum, ale je láskou, ktorá je oddaná a vášnivá. Ak sú teda manželia znakom, sú znakom práve takého vzťahu. Napriek ich nedokonalosti, predsa sú len sviatosťou (lat. sacramentum), účinným znakom (KKC 1617), znakom, ktorý si vyberá sám Boh, aby tlmočil niečo podstatné zo seba. Účinnosť manželskej lásky nespočíva v intenzite prežívanej lásky, ale v schopnosti posvätiť sa skrze konkrétne, i tie najvšednejšie, skutky. To však nevylučuje, žeby v nich nemala byť prítomná vášeň.
Vášnivá vernosť
Jedna talianska slovná hračka hovorí: Credente deve essere credibile. (Veriaci musí byť hodnoVERNÝ.) Inými slovami, nestačí byť len verný, je potrebné byť hodnoverný. Nestačí, ak sa láska manželov zredukuje iba na chladnú a bezcitnú celoživotnú vernosť. Vernosť je síce zásadnou vlastnosťou každého manželstva, avšak ani vernosť Krista k jeho nedokonalej neveste, ani vernosť Boha k jeho nevernému ľudu nebola chladnou a diktovanou. „Láskou odvekou som Ťa miloval“ (Jer 31, 3); „Povrazmi lásky som ich priťahoval, lanami lásky“ (Oz 11, 4); „Očarila si moje srdce, sestrička moja, nevesta, očarila si moje srdce“ (Pies 4, 9).
// Čítajte celý text //