Verbista Michal Vrták: VÍŤAZSTVO NEPRICHÁDZA BEZ UTRPENIA

Verbista Michal Vrták o sebe hovorí, že je Latinskoameričan, ktorý sa narodil v Handlovej. Ako kaplán totiž spravoval na Kube dve farnosti a viedol diecézne biblické centrum. Hoci je aktuálne na Slovensku, na jeseň očakáva návrat do Latinskej Ameriky. Podľa misionára má víťazstvo na Kube podobu nádeje.

Vnímate rozdiel v tom, ako vyzerá život na Kube a na Slovensku?

Zdá sa mi, že na Slovensku je až prehnane hektické prostredie, kde sa priveľmi pozerá na výkon, koľko si toho urobil alebo koľko ľudí si mal na akcii. Na Kube sme sa na to takto nikdy nepozerali. Keď mi niekedy prišli len traja ľudia na svätú omšu, vôbec som to neriešil. Nebudem kvôli tomu skracovať kázeň. Jednoducho to urobím tak, ako keby bol plný kostol. A nie je to len fráza, lebo sa to deje znova a znova. Keď to človek zažije prvý raz, druhý raz, to je v poriadku. Ale keď to v danej komunite zažívame zakaždým alebo pri 90 % všetkých slávení, je to presne takto.

Človek však potom z toho môže byť sklamaný…

Ide o inú situáciu. Preto sa na to ani nemôžeme hnevať. Možno práve vtedy tečie voda, lebo tá tam nie je stále. Voda priteká len v určité dni a ľudia si ju musia načerpať do zásobníkov, aby ju mali. Musia hneď prať. Vtedy je samozrejmé, že ľudia neprídu do kostola. Nezáleží na tom, že je nedeľa. Proste prichádza voda. A bez vody sa nedá žiť. A o čom je viera? Viera nám prináša život. Takže ľudia, samozrejme, uprednostnia to, čo prináša život. Nemôžeme vyčítať človeku, že nebol v nedeľu na omši, lebo pral. Na Slovensku by sa mnohí zhrozili: „Ty si pral v nedeľu!“ No na Kube toto nikto nerieši, lebo ak niekto pral v nedeľu, znamená to, že prišla voda a pravdepodobne tú vodu nemal už týždeň. Voda je život.

Z tohto rozprávania cítiť, že život na Kube nie je ľahký. Aká ja ešte podľa vás Kuba?

Kuba sa líši podľa regiónov. Čím ďalej na východ, tým je to chudobnejší región. A tým je aj pastorácia viac zameraná na pomoc ľuďom naplniť ich základné životné potreby. Pretože rozprávať o Bohu niekomu, komu týždeň škvŕka v bruchu, je podľa mňa nepochopenie evanjelia. Je fajn mať tú vieru, vedieť, kvôli čomu tam človek je, ale svedectvo sa vydáva aj inak, nielen tým, že budeme od kazateľnice hovoriť o Božej láske. Lebo tam ľudia vlastne nevedia, čo to znamená, pretože väčšina rodín je rozbitých.

Ako na Kube slávia Veľkú noc?

Po návšteve Benedikta XVI. sa na Kube Veľký piatok stal dňom pracovného pokoja. To znamená, že kresťania môžu prichádzať domov skôr. Dokonca to napomohlo sláveniu Veľkej noci. Veľkú noc tu prežívajú možno viac ako Vianoce.

Prečo to tak je?

Je to spojené s utrpením. Veľkonočné trojdnie je plné brutality a násilia. A tým, že na Kube ľudia nemajú problém sa identifikovať s utrpením, o to viac mám pocit, že prežívajú radosť z Kristovho zmŕtvychvstania. Mnohé kostoly alebo kaplnky sú na Veľkú noc plné, pretože ľudia majú túžbu zažiť to, čo vnímajú, že sa stalo s Kristom, keď ho Boh vzkriesil z mŕtvych a v podstate ho oslobodil od všetkého toho minulého utrpenia. V tom akoby prejavujú túžbu, aby sa to stalo aj im.

Chápu Kubánci evanjeliové posolstvo, že Ježiš zomrel za ich hriechy a majú nádej vo večný život?

Vnímam, že Kubánci sú prirodzene duchovní. A ich prirodzená duchovnosť je skôr pomôckou, ako prežívajú tieto veci, ktoré im predstavujeme na inej úrovni. Oni si to nepotrebujú vysvetľovať logicky alebo dať tomu nejaký zmysel, aby to vedeli pochopiť. Im stačí, že to prežívajú. Rovina logiky nie je podstatná, pretože na Kube logikou človek nikam nezájde. Tam nič nie je logické. Ako môže stáť tridsať vajec 30 dolárov, keď Kubánec toľko nezarobí ani za mesiac? Takže tam logika absentuje. Je aj veľa katolíkov, ktorí sa stali katolíkmi, lebo to bolo výhodné. Katolíci totiž dávajú svojim rodinám sociálnu pomoc. Aspoň raz za čas. A oni aj preto chodia na slávenia, lebo dostanú sociálny balíček, hoc možno raz za pol roka. No to je možno skôr obraz o tom, aká zlá situácia tam je, keď sa im oplatí pol roka chodiť do kostola, aby raz dostali tašku s mydlom, špagetami a paradajkovou omáčkou.

Čo považuje bežný obyvateľ Kuby za víťazstvo?

Pre nich je víťazstvom prežívanie alebo túžba po víťazstve. Lebo už poznajú utrpenie a majú túžbu spoznať aj to, čo vnímame zo zmŕtvychvstania Ježiša Krista – že on porazil smrť, dokázal poslať na druhú koľaj všetko utrpenie. Majú túžbu toto raz zažiť. A možno aj toto je veľké duchovné učenie Kubáncov, učenie skrze ich život, že oni si neraz uvedomujú, že to možno ani sami nezažijú. A povedia si: „Možno to nezažijem ako Kubánec na Kube. Možno to zažijem až ako Kubánec oslávený v nebi.“ Možno to nezažije na mieste, kde je, ale zmysel to má, lebo ten cieľ je i tak v nebi. Náš domov je v nebi. Všetci sme mimozemšťania, pretože náš domov je v nebi.

Dá sa teda povedať, že víťazstvom na Kube je práve tá nádej?

Kuba žije svoj večný Veľký piatok. Je to skôr dlhotrvajúce utrpenie. Už 66 rokov od revolúcie. Aj keď nie celé toto obdobie bolo zlé, no tie posledné roky od covidu určite sú Veľkým piatkom. A Kuba ešte čaká na to svoje víťazstvo. Finálne. V podstate aj Kristovo víťazstvo neprišlo bez utrpenia, veď to nám pripomína aj 40-dňový Pôst. Slávime 40 dní dlhý Pôst a potom Veľkonočné obdobie niektorí obmedzia na tri dni. Nedeľu, pondelok a v utorok už idú v podstate do práce a tým to pre nich akoby končí. Liturgicky to tak nie je, ale tak nejak to prežívame – aj prípravu a aj to, čo Ježiš musel prežiť –, tomu dávame taký veľký dôraz počas tých siedmich týždňov Pôstu. A potom to veľké víťazstvo slávime 3 dni a zabudneme na to. Pritom liturgické slávenie Veľkej noci trvá celú oktávu, osem dní, a po ňom nasleduje Veľkonočné obdobie minimálne do mája. No a na Kube? Tam neustále žijú prípravu.

foto: archív respondenta