Veľká noc je nevyčerpateľným pokladom veriacich
Počas dvetisícročnej existencie Kristovej Cirkvi sú veriaci kresťania silne konfrontovaní s Pánovým vzkriesením ako „so základom“ kresťanskej viery. Svätý Pavol napísal: „Ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“ (1 Kor 15, 16 – 19)
ČERPAJME Z PRAMEŇA SPÁSY
Mučenícka smrť a najmä zmŕtvychvstanie Pána Ježiša nie je len „základom“ viery, ale aj veľkým pokladom veriacich. Prečo? Pánova smrť a zmŕtvychvstanie je prameňom spásy celého sveta, je vnútornou silou kresťanskej viery, je základom pre všetky liturgické slávnosti.
Veľká noc ako najdôležitejší sviatok kresťanov sa už od 4. storočia slávi tri dni vo Veľkom týždni – a to v piatok, sobotu a nedeľu. Tieto dni sa rátajú liturgicky podľa starožidovskej praxe, v ktorej sa starý deň končí západom slnka a zároveň západom slnka sa začína ďalší nový deň. Trojdnie obsahuje podstatné Ježišove skutky, ktorými nám Pán získal spásu.
Svätá omša na pamiatku Pánovej Poslednej večere nás privádza do jeruzalemského večeradla. Ježiš v tento večer anticipoval (predstihol) svoju smrť na kríži. Pritom ustanovil dve významné sviatosti: vysviacku a Eucharistiu. Obetujúci sa Pán Ježiš ostáva prostredníctvom týchto dvoch sviatostí až do konca sveta medzi ľuďmi – a prebýva najmä v tých, ktorí ho s vierou prijímajú v Eucharistii. Boží Syn ustanovil obe sviatosti slovami – Toto je moje telo, toto je kalich mojej krvi. Tak premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Hneď potom povedal apoštolom – Toto robte na moju pamiatku! – a tak im odovzdal plnú kňazskú moc. Týmto je Veľká noc pre nás prameňom spásy.
JEŽIŠOVA LÁSKA JE NAŠOU VNÚTORNOU SILOU
Po skončení Poslednej večere sa začína Ježišovo fyzické utrpenie – potí sa krvou, bičujú ho, korunujú tŕním… a napokon ukrižujú. Na Veľký piatok sa duchovne spájame s Kristom, čo dávame najavo aj prísnym pôstom. Avšak hrôzu a veľkosť Pánovho utrpenia prevýšila jeho láska k nám – a to je našou vnútornou silou. Božia láska nás posilňuje znášať každodenné kríže.
Veľkonočnou vigíliou sa začína Veľká noc a Veľkonočná nedeľa. Veľkonočná vigília je liturgicky najbohatšia kresťanská bohoslužba. Pozostáva zo štyroch častí: z obradu svetla (kde nesmie chýbať veľkonočný oheň a veľkonočná svieca – paškál); z bohatej liturgie slova, z liturgie svätého krstu a zo slávenia svätej omše. Veľkonočná vigília v jadre obsahuje všetku kresťanskú liturgiu, preto je základom všetkých ostatných liturgických slávení.
Pristupujme k sláveniu Veľkej noci ako ku vzácnemu božsko-ľudskému pokladu, ktorý nám daroval náš veľkodušný Boh.
Mons. Marián Chovanec, biskup Banskobystrickej diecézy
Titulná snímka: bbdieceza.sk