Včelár Peter Jánošík: Svet bez včiel by bol svetom bez nás

Jánošík nie je len známy zbojník, ale aj včelár. Má vlastnú značku Medíček Jánošíček, pod ktorou produkuje a predáva nielen med, ale aj včelí peľ, propolis, sviečky a balzam na pery. V rozhovore nám priblížil celý včelársky rok aj to, prečo sa med nikdy nepokazí.

Kedy si začal s chovom včiel? Mal si nejakého rodinného predchodcu?

S chovom včiel som sa stretol už ako dieťa, ale len tak okrajovo – od starkého a otca. Sám som začal včeláriť až v rokoch 2015 – 2016.

 

Čo ťa k tomu podnietilo?

Chcel som robiť niečo iné ako ostatní a mať svoj čas, všetko si plánovať tak, ako chcem, nemať žiadneho šéfa, byť si ním sám. Niekedy to je potom s tým šéfovaním a časom ešte horšie ako v bežnej práci. (úsmev)

 

Čo si sa o včelách dozvedel až neskôr?

Stále o nich neviem všetko, ani nikdy nebudem. Vždy ma niečo prekvapí. Fascinujúce je to, ako včely fungujú, spolunažívajú, spolupracujú. Keby sme sa to naučili my ľudia, tak sme niekde úplne inde.

 

Ako včely spolupracujú?

Včely fungujú ako dokonalý organizmus. Každá jedna včela ako bunka v tele. Majú svoju úlohu: prežiť, rozmnožiť sa a prosperovať. Keď už vedia, že sa im nepodarí prežiť (ak nemajú matku a už si ju nemajú ako „spraviť“), jedna z robotníc sa stane „trubcokladou“ a začne klásť neoplodnené vajíčka, z ktorých vznikajú len trúdy. Takto sa snažia pomôcť prežiť aspoň svojmu druhu všeobecne, keď už šancu na záchranu svojej rodiny stratili.

 

Prečo je dôležité chovať včely?

Je to dôležité pre fungovanie ľudí. Keby ich nemáme, nevyprodukovali by sme dosť potravy na uživenie ľudstva. A postupne by sme do pár rokov vyhynuli. V neposlednom rade je pre nás dôležitý aj med ako potravina a liek.

 

DOŠTÍPANÝ SOM BOL UŽ TISÍCKRÁT

Koľkokrát si už bol doštípaný? Čo na opuchnutie zaberá?

To už ani nepočítam, beriem to ako súčasť svojej práce. Skoro každý deň pri práci so včelami nejaké jedno-dve nevinné pichnutia. Ak by som to mal spočítať, určite sme v tisíckach. (smiech) Na opuchnutie zaberá, aspoň u mňa, si to nevšímať. Veľa ľudí robí chybu, že si to na druhý-tretí deň škrabe, neviem prečo, ja na druhý deň už o ničom neviem. Len na dlaniach a prstoch mi ostávajú pár týždňov drobné bodky, ako keby podkožné krvné zrazeniny, podľa toho to viem spočítať.

 

Čo robia ľudia nesprávne v rámci správania sa voči včelám?

To, čo robia nesprávne aj sami voči sebe: používajú množstvo nezdravej chémie, či už je to kozmetika, postreky, jedlo, umývacie prostriedky…

 

Značíš si nejako špeciálne svoje včielky?

Keď mám čas a uvidím v úli matku, tak si ju poznačím. Lepšie sa mi ju potom v prípade potreby hľadá, ale nejako špeciálne ju nevyhľadávam, len aby som si ju poznačil. Niektoré sa jednoducho rady hrajú na schovávačku. (smiech) Kráľovná sa vzhľadom dosť podobá na včelu robotnicu, len je dlhšia a trochu hrubšia.

 

 

Ako často je nutné dopĺňať im stravu?

Cukrová voda sa im dáva len po poslednej znáške, keď už nie je v prírode dostatok nektáru. Kompenzujeme im tým to, že im vezmeme med. Oni si to spracujú na látku dosť podobnú medu. Časť z toho preplodujú – použijú na odchovanie zimnej generácie včiel, časť uložia na dlhú zimu.

 

Počula som, že med je jediná potravina, ktorá sa nikdy nepokazí. Prečo má potom med z potravín dátum spotreby?

Nie je to jediná potravina, ale nie je ich veľa. Napríklad cukor, alkohol, ocot sa tiež nepokazia a ani sa nemusí u nich udávať dátum spotreby. Pri mede ide hlavne o nízke percento vody v ňom a takisto aj obsah enzýmov a ďalších látok, ktoré majú antibakteriálne, antimikotické a fungicídne vlastnosti.

 

Čo všetko robí včelár počas roka?

Práve v tomto období august – september je začiatok včelárskeho roka. Niekto si mylne myslí, že koniec, ale opak je pravdou. Toto obdobie je veľmi podstatné, včely sa pripravujú na zimu – zazimuvávajú –, liečia, kŕmia. Tak ako si ich človek nachystá teraz, ich nájde na jar. U nás je to prevažne koniec marca až začiatok mája. Vtedy začínam otvárať úle. Pozerám, či majú dostatok zásob, ak nie, doplním, ak áno, nechám ich, nech pokračujú v tom, čo robia. Postupne sa včelstvo rozmáha, naberá na sile, v úli je čoraz viac včiel.

Matka začína naplno plodovať (klásť vajíčka do buniek), lebo v prírode začína byť dostatok peľu a nekrátu. Potom, keď je včelstvo dostatočne v sile, dostane medník, to je ako keby izba navyše, ktorá je oddelená materskou mriežkou, aby tam matka nezačala klásť vajíčka. Do nej nosia med, ktorý sa im už nezmestí do plodiska. Keď včielky dostanú medník, tak sa pozerá, či už náhodou nie je plný, poprípade, či sa nejdú včielky rojiť.

 

Čo včelár robí, aby mu „neušli“ včely?

Musí urobiť protirojové opatrenia, inak bude chytať roj. To je vtedy, keď je včiel v úli veľa a stará matka si povie, že je čas opustiť svoj starý domov a prenechať ho mladej. Keď včelár chce tomuto predísť, spraví väčšinou „odloženca“: zoberie im rámik-dva s plodom a vajíčkami do iného prázdneho úľa, tam si včielky, ktoré sú bez matky, „spravia“ novú kráľovnú. Keď sa oplodní (prevažne s 10 – 15 trúdmi, mimo úľa) a vráti späť, máme novú rodinku, ktorú treba kŕmiť, pretože ešte nemá dosť včiel, aby doniesli do úľa dostatok potravy a ešte sa aj starali o plod a kráľovnú. Keď včielky donesú nektár pomocou hltanových žliaz, postupným predávaním od jednej k druhej, tretej a tak ďalej – vznikne med. Keď naplnia medník, včelár sa teší a ide vytáčať.

 

 

NAJVÄČŠÍ NEPRIATEĽ VČIEL JE ČLOVEK

Ako často sa med vytáča?

Tento proces sa u nás opakuje jeden až trikrát. Je to vtedy, keď udrie medovica – väčšinou neskorá znáška, ktorá je spôsobená tým, že sa rozmnoží veľa vošiek, ktoré nahryzávaju všakovaké druhy stromov a z ich sladých výkalov včely vyrábajú tento veľmi cenený tmavý medovicový med. Keď sa dotočí, dostávame sa zas na začiatok včelárskeho roka, a to je liečenie a kŕmenie (zazimovávanie). Cez zimu si včelár trocha oddýchne, ale stále má čo robiť. Treba povytápať staré čierne plásty, robiť s medom, opravovať, natierať úle, stĺcť rámiky, vypletať, odlievať medzistienky, sviečky, poprípade spracuvávať dalšie včelie produkty a pripravovať sa na jar.

 

Aký je najväčší nepriateľ včiel?

Je ním človek.

 

Prečo?

Hlavne kvôli jeho terajšiemu modernému spôsobu života. Málo ľudí pestuje vlastné plodiny, vysádza sa málo stromov, ovocných aj iných, a ak áno, do všetkého tlačí chémiu, postreky, umelé hnojivá. Každý jazdí autom, prevažne sám. Všetko to zlé, čo nás vedie do záhuby, ťahá do záhuby aj včely.

 

 

Čo si praješ, aby všetci laici o včelách vedeli?

Že včielky nám prinášajú osoh, preto ich treba chrániť a mať rád.

 

Ako by vyzeral svet bez včiel?

Neviem, ako by vyzeral, každopádne by to bol svet bez nás, ľudí.

 

Aké máš ďalšie plány s tvojimi včelstvami?

Rád by som sa udržal na takomto počte včelstiev: 160, ak zdravie, manželka, Boh dá. No možno pôjdem vyššie a možno si nechám do päťdesiat rodín ako koníček. Keď príde tažká chvíľa, človeku napadnú hocijaké myšlienky a cesty ľahšieho odporu. Ale povedzme si: čo pekné a dobré je v živote ľahké?

 

O včelách si písal aj diplomovú prácu na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. O čom bola a aké sú výsledky tvojho výskumu?

Práca bola o mede s prídavkom peľu a propolisu. Išlo hlavne o biologické a chemické hodnotenia toho medu v časovom horizonte. Prišiel som na to, že čím dlhšie sa skladuje, tým je lepší. Med a propolis jednoducho zabili všetky nežiaduce baktérie, huby, plesne a iné, ktoré sa do medu dostali cez peľ, ktorý je veľmi dobrá živná pôda pre všetky mikroorganizmy.

 

 

Čo všetko vďaka včelám produkuješ?

Hlavný produkt je lesný medík. Potom sú to ostatné ochutené medy z kvetového medu, med s peľom a propolisom. Ďalej zázvorový med, med s holandským kakaom, novinkou je škoricový med, ďalej včelí peľ, propolis, sviečky, balzam na pery. Mal som nápad aj s obrúskami zo včelieho vosku, no na to stále nie je čas. Pár exemplárov používame my doma, hlavne na domáci kváskový chlebík od manželky.

 

Ako tieto obrúsky z včelieho vosku fungujú? Prečo v nich zabalené potraviny vydržia dlhšie?

Rozdiel medzi voskovými obrúskami a bežnými obalmi je taký, že voskový obrúsok dýcha, zatiaľ čo v sáčku sa to všetko parí a potom si na tom dobre pochutnajú huby, plesne, baktérie. Plus vosk sám osebe tiež má, ako aj med – len v menšej miere, antibakteriálne, antimikotické aj fungicídne vlastnosti.

 

Je včelárstvo pre teba práca na plný úväzok alebo sa venuješ aj niečomu inému?

Je to práca na plný úväzok, ale ja si stále nájdem niečo, čo ten naplnený čas ešte viac vyplní. V zime robím lyžiarskeho inštruktora na Donovaloch a v lete sa snažím ešte aspoň niekedy vybehnúť na čučoriedky a brusnice. Mám sliepky, predávam, keď je prebytok, dochovám si hydinu (brojlere a morky). Mám ich toľko, aby som nemusel kupovať nekvalitné vajíčka z obchodu, a od minulého roka mám aj kravu s teľaťom, z ktorého je už veľký býk. Na jeseň pôjde na mäsko a akurát teraz sa mi otelila, tak máme teliatko – malého Bohuša.

 

Bude aj zo syna Jerguša včelár?

Uvidíme, asi by som ho do toho netlačil, no bude mať možnosť. Ale šance som zvýšil aj druhým synom Ondrejom. (smiech)

 

Titulná snímka: MRVO-foto