V živote sme skôr maratónci ako šprintéri. 3 kroky k zdravšiemu „ja“
Spomínate si na výraz kalokagatia zo strednej školy? Bol to ideál, o ktorý sa usilovali antickí Gréci. Kalokagatia je harmónia fyzickej a duševnej stránky človeka. Jednota ľudskej krásy a dobra. Vyváženosť vonkajšieho a vnútorného. Krása a fyzická zdatnosť spájajúca sa s múdrosťou a morálnou vyzretosťou človeka. A my kresťania by sme mohli dodať, že aj s duchovnou zrelosťou. Toto je ideál zdravého človeka.
Zdravie sa týka celého človeka – celých nás. Nie je iba o pevnej vôli nad veterníkmi. Boh stvoril človeka ako telo, dušu a ducha. Môžeme si byť istí, že súčasťou Božieho plánu pre náš zdravý život nie je ani prílišná zameranosť na jednu z týchto častí, ani zanedbávanie ktorejkoľvek z nich.
Nenúťte sa do toho. Blesková novoročná diéta ešte nikoho krásnym ani zdravým neurobila. Rozhodne nie z dlhodobého hľadiska. To, na čom skutočne záleží, nie sú nárazové vzplanutia, ale naše každodenné rozhodnutia. Sú malými krokmi, vďaka ktorým sa pomaly približujeme k jednote seba samých. Náš život sa totiž omnoho viac podobá maratónskemu behu ako šprintu. Naše zdravie viac ocení vytrvalosť ako nárazový výkon.
Byť skutočne dobrým bežcom si vyžaduje mnoho úsilia. Skúsme sa však zamerať aspoň na prvé tri kroky k tomu, aby sa ním každý z nás raz stal. V prvom rade treba správne vykročiť, ďalej si dávať pozor na stravu a nasadiť správne bežecké tempo. Pozrime sa spoločne na tieto kroky bližšie. Nie, nie na budúci pondelok. Dnes.
Prvým krokom je spraviť krok. Doslova. Nemusíte hneď začať s polmaratónmi. Skúste skrátka začať chodiť. Takmer zabudnutý, no pre človeka najprirodzenejší druh pohybu. Či už to bude desaťtisíc krokov alebo polhodina denne – na tom nezáleží, najmä vykročte. Skúste sa popri chôdzi pokochať pohľadom na oblohu či len tak premýšľať a potešíte tak nielen svoje telo, ale i dušu. A ak sa počas chôdze budete modliť (napríklad ruženec), zapojíte aj svojho ducha.
Druhým krokom je strava. Netýka sa to však iba jedla; sýtime a presycujeme sa aj mnohým ďalším. Ktosi raz povedal, že človek, ktorý sa vie postiť, je skutočne slobodný. Tak od jedla, ako od čohokoľvek iného, čoho je schopný zrieknuť sa. Skutočný pôst nie je o „nemôžem“. Je o „môžem, no nemusím“. Navonok sa pôst môže zdať ako ďalšie obmedzenie. Vo svojej podstate je však jeho pravým opakom. Obmedzenia svojimi zákazmi človeka zväzujú. No cieľom pôstu nie je zakazovať, ale oslobodzovať sa.
Tretím krokom je rytmus alebo tempo. Skúste si vytvoriť z toho, čo chcete zakomponovať do svojho života, rutinu. Či už je to pravidelný pohyb, pôst, modlitba alebo čokoľvek iné. Ak si na vykonávanie týchto činností jednoducho zvyknete, postupne sa pre vás stanú ľahkými ako umývanie zubov pred spaním.
Skúsme namiesto investície do kúpy permanentky do fitka alebo o dve čísla menších motivačných nohavíc investovať do osvojenia si zvykov, ktorých sa môžeme pridŕžať po celý rok. A vytrvať v nich po celý život. Každým novým dobrým návykom sa krok po kroku približujeme k ideálu kalokagatie – k skutočnému zdraviu tela, duše i ducha.
Autorka Patrícia Kováčiková je študentkou Kolégia Antona Neuwirtha
Foto: Slovo+ / Michal Orlický