V každej tretej krajine na svete dochádza k porušovaniu náboženskej slobody
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi v svojej už 15. Správe o stave náboženskej slobody vo svete 2021 varuje pred vážnym ohrozovaním tohto základného ľudského práva na celom svete.
Správa o stave náboženskej slobody vo svete 2021 (Religious Freedom in the World Report – RFR), ktorú vypracovala pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi, konštatuje, že sa v každej tretej krajine sveta objavujú závažné porušenia práva na náboženskú slobodu.
„Som veľmi rád, že naše pozvanie prijal Mark von Riedemann, ktorý je vedúcim redaktorom tejto dôležitej publikácie,“ hovorí Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenského úradu nadácie ACN. „Je to ten najpovolanejší človek, ktorý slovenskej verejnosti prostredníctvom online podujatia predstaví celú správu.“
V 26 krajinách sú ľudia vystavení prenasledovaniu
Až v 95 % krajín, ktoré nerešpektujú právo na náboženskú slobodu, sa situácia počas sledovaného obdobia výrazne zhoršila. „Do takzvanej červenej kategórie prvýkrát kleslo 9 krajín, z toho 7 v Afrike – Burkina Faso, Kamerun, Čad, Komory, Konžská demokratická republika, Mali a Mozambik – a 2 v Ázii – Malajzia a Srí Lanka –,“ konštatuje Miroslav Dzurech, riaditeľ slovenského úradu nadácie ACN.
Štatistiky predloženej správy odrážajú jedno z najdôležitejších zistení, ktorým je radikalizácia afrického kontinentu predovšetkým v subsaharskej oblasti a vo východnej Afrike; je zaznamenaný dramatický nárast džihádistických skupín.
K porušeniam náboženskej slobody dochádza až v 42 % afrických krajín. Výraznými príkladmi súčasného stavu sú Burkina Faso a Mozambik.
Miroslav Dzurech pripomína, že radikalizácia sa netýka len afrického kontinentu. Správa o stave náboženskej slobody vo svete 2021 ukazuje nárast nadnárodných islamistických sietí, ktoré sa rozprestierajú na rozsiahlom území od Mali a Mozambiku cez Komory v Indickom oceáne až po Filipíny v Juhočínskom mori. Miroslav Dzurech varuje: „Ich cieľom je vybudovať takzvaný transkontinentálny kalifát.“
Správa ďalej poukazuje na nový trend zneužívania umelej inteligencie a digitálnych technológií v tých krajinách, ktoré najviac odmietajú náboženskú slobodu. Prostredníctvom technológie rozpoznávania tvárí, kybernetických sietí či masového sledovania a monitorovania posilňujú tieto krajiny svoju kontrolu a diskrimináciu.
„Najzjavnejším príkladom je Čínska ľudová republika, v ktorej Komunistická strana Číny potláča náboženské skupiny pomocou 626 miliónov monitorovacích kamier a skenerov smartfónov,“ hovorí riaditeľ slovenskej kancelárie ACN Miroslav Dzurech. „Digitálne technológie zneužívajú aj džihádistické skupiny, keď pomocou nich robia nábor nových členov a radikalizujú svojich prívržencov.“
Keď zmena náboženstva znamená ohrozenie
Podľa získaných informácií môže zrieknutie sa náboženstva alebo zmena vierovyznania mať vážne právne a/alebo sociálne dôsledky v 42 krajinách sveta (21 %) – hrozby siahajú od vyobcovania z rodiny až po trest smrti.
Správa o stave náboženskej slobody vo svete poukazuje i na rastúce sexuálne násilie, ktoré sa využíva ako zbraň proti náboženským menšinám. Ide o zločiny páchané na ženách a dievčatách, ktoré sú unášané, znásilňované a nútené k náboženskej konverzii.
Približne 67 % svetovej populácie, čo je takmer 5,2 miliardy ľudí, žije v súčasnosti v krajinách, v ktorých sa porušuje právo na náboženskú slobodu. Náboženské menšiny sú pritom najviac zasiahnuté v najľudnatejších krajinách sveta, ako sú Čína, India či Pakistan.
Podľa predloženej správy sa náboženské prenasledovanie zintenzívnilo v štátoch s autoritárskymi vládami. Šírenie etnickej a náboženskej nadradenosti v niektorých krajinách Ázie s hinduistickým alebo budhistickým väčšinovým obyvateľstvom viedlo k ďalšiemu potláčaniu menšín. „Príslušníci menšín sú v nich často považovaní za občanov druhej kategórie. Najvýraznejším príkladom je India, podobná politika existuje v Pakistane, Nepále, Mjanmarsku alebo na Srí Lanke,“ vysvetľuje Miroslav Dzurech.
Správa zaznamenala tiež nárast takzvaného „zdvorilého prenasledovania“ v západných krajinách. Tento termín použil pápež František – označil ním trendy, podľa ktorých nové kultúrne normy a hodnoty odporujú právam jednotlivca na slobodu svedomia a spôsobujú, že sa náboženstvo vyháňa „do uzavretých priestorov kostolov, synagóg alebo mešít“.
Problém zhoršil aj Covid
S ohľadom na rozsah ohrozenia a stav núdze považovali vlády jednotlivých krajín za potrebné prijať mimoriadne opatrenia – v niektorých prípadoch v porovnaní so svetskými činnosťami neprimerane obmedzili vykonávanie náboženských obradov.
V niektorých krajinách, napríklad v Pakistane či Indii, bola náboženskej menšine odmietnutá humanitárna pomoc. Na sociálnych sieťach sa pandémia stala príčinou stigmatizácie konkrétnych náboženských skupín, a to pod zámienkou, že práve ony pandémiu spôsobili alebo šírili.
Riaditeľ slovenskej kancelárie ACN Miroslav Dzurech hodnotí: „Napriek iniciatívam OSN vo veci náboženskej slobody, zaiste dôležitým, aj nasadeniu veľvyslancov musíme, žiaľ, vo všeobecnosti zhodnotiť doterajšiu reakciu medzinárodného spoločenstva na náboženské násilie a prenasledovanie ako oneskorenú a minimálnu.“
Správa o stave náboženskej slobody vo svete vychádza po pätnástykrát. ACN ju prvýkrát zverejnila roku 1999. Správa analyzuje, do akej miery sa základné ľudské právo na náboženskú slobodu rešpektuje vo všetkých 196 krajinách sveta, a to vo vzťahu k všetkým náboženstvám a náboženským smerom.
Pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi je jedinou katolíckou inštitúciou, ktorá takto zameranú správu vydáva.
ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi je medzinárodná katolícka dobročinná a pastoračná organizácia, ktorá od roku 1947 pomáha ľuďom všade tam, kde sú prenasledovaní pre vieru, utláčaní alebo v existenčnej núdzi. Zastúpenie má v 26 krajinách sveta a vďaka štedrosti dobrodincov ročne podporí viac ako 5 000 projektov konkrétnej a adresnej pomoci komunitám, ktoré trpia.
Online podujatie, na ktorom bude Správa predstavená sa uskutoční 28. apríla 2021 o 20.00 na Facebooku nadácie ACN v spolupráci s mediálnym partnerom časopisom .týždeň.
Titulná snímka: Po opakovaných bombových útokoch na kostoly v Pakistane vojakom pomáhajú aj samotní veriaci. Foto: ACN
Informoval: Ján Tkáč