Úplatky výslovne škodia darcovi
V zdravotníctve funguje veľká korupcia. Netýka sa vzťahu medzi zdravotníkmi a pacientmi a obyčajní ľudia sa s ňou nestretnú. S úplatkami, čo je síce tiež korupcia, ale v malom, sa stretol asi každý. Sú to maličkosti: drobné bankovky, kvety, sladkosti, fľaše, domáce produkty a iné.
Dávajú sa sestrám aj lekárom. Často je to forma poďakovania, ale je v nich aj skryté posolstvo: „Ďakujem, čo ste pre mňa urobili, zapamätajte si ma, keď vás budem potrebovať nabudúce.“ Obdarovaný sa tvári, že netreba, čo je pravda, ale s darčekom berie na seba nechtiac aj záväzok. Ten istý ako pri „darčeku“ danom vopred. Urobiť niečo navyše, lepšie, inak, lebo veď sa patrí odvďačiť, alebo aspoň dať najavo náznak mimoriadnosti. Medicína je umením, ale základom je poctivé remeslo, praktické zručnosti, manuálne nacvičené postupy. Ako športovec alebo hudobník musí denne cvičiť/trénovať, aby bol výkon perfektný, tak isto lekári musia denne robiť rovnaké činnosti, aby bolo všetko vykonané s maximálnou precíznosťou. Či už ide o operačný výkon alebo myšlienkové pochody pri diagnostike a liečbe. Čo robím denne, to viem najlepšie. Po úplatku, darčeku, pozornosti sa lekár niekedy vedome, inokedy podvedome snaží poskytnúť niečo navyše za to, že dostal niečo navyše. Ale to „navyše“ je postup odlišný od nacvičeného, takže „navyše“ sa stáva vysoko rizikové, nie je to podporené každodennou praxou. V medicíne niečo navyše nie je zároveň lepšie. Skôr naopak. Určite ste počuli, že zdravotníci majú pri lekárskych výkonoch viac komplikácií ako nezdravotníci. To je faktor nebezpečnej protekcie, pre kolegov sa snažia robiť inak, ako sú návyky a skončí sa to komplikáciou. Logicky. Robím niečo nezvyklé, nové, nemám v tom prax, chybujem. Viac ako dvadsať rokov som robil anestéziológa. Sú desiatky možných druhov celkovej anestézie k operáciám a bolestivým výkonom. Najbezpečnejšia pre pacienta nie je tá, kde sa používajú najnovšie prístroje a najlepšie lieky, ale tá anestézia, ktorú robí anestéziológ najčastejšie. Keď som išiel na operáciu a pýtali sa ma, koho chcem ako operatéra, anestéziológa, akú anestéziu si želám, tak som takmer hystericky prosil: „Nech sa starajú tí, ktorí sú na zajtra určení, anestéziu ako vždy robíte k tejto operácii ostatným.“ Problémy neboli. Aj vďaka vyhýbaniu sa protekcii a ovplyvňovaniu darčekmi. Kolegyne a kolegovia, ďakujem veľmi pekne a prepáčte.
Záverom posolstvo: ak chcete prežiť zdravotnícku starostlivosť bez rizika komplikácií, nedávajte darčeky, pozornosti, úplatky. Nenúťte zdravotníkov priamo ani nepriamo, aby pre vás robili niečo viac, inak ako pre neznámych. Je to zradné a nebezpečné.
Viliam Dobiáš
lekár so 44-ročnou praxou