Umelkyňa Lucia Dovalová: Je toho veľa, čo možno brať ako šťastie, ale kresťan vie, že za tým všetkým je Boh #neobycajnezeny

Lucia Dovalová je vyštudovaná chemická inžinierka a zároveň absolventka výtvarného umenia. Svoj život venovala určitý čas škole a vyučovaniu mladých, aby im odovzdala niečo zo svojich vedomostí. Spojenie dvoch úžasných svetov – chémie a výtvarného umenia – vyústilo napokon do osobného projektu výroby modrotlače, ktorej sa venuje už od roku 2015.

Rozhovor je súčasťou seriálu (Ne)obyčajné ženy. V ňom prinášame príbehy žien, ktoré hľadajú Božiu vôľu vo svojej každodennosti a tak sa ich život môže stať inšpiráciou aj pre nás.

Lucia, aké boli vaše začiatky s modrotlačou?

Táto myšlienka sa zrodila počas môjho pôsobenia učiteľky na základnej škole, konkrétne na chemickom krúžku. Keď sme zvládli chemickú stránku modrotlače, pustili sme sa do výtvarného tvorenia počas hodín výtvarnej výchovy. Inšpirovaní najmä prírodou, rozmanitosťou rastlinnej i živočíšnej ríše, sme rezervačnú zmes nanášali na biele plátno pomocou štetca. Tak vznikalo pod rukami každého dieťaťa jeho jedinečné vzorovanie.

Navzorované plátenká sme farbili v indigovom roztoku a vypierali v kyslej vode na chemickom krúžku. Vytvorili sme množstvo nádherných modrotlačí v podobe pohľadníc, záložiek, šperkov či dokonca oblečenia.

Ako to pokračovalo ďalej?

S týmito výtvormi sme boli úspešní na mnohých celoslovenských i medzinárodných výtvarných a vedeckých súťažiach. Za viac ako sedem rokov sme sa spoločne veľa naučili, dokonca sme začali učiť iných, spolužiakov, učiteľov, zahraničných hostí či našincov.

Keď to už neskôr nešlo v školskom prostredí, ostala som pri vlastnej modrotlačovej tvorbe a ako nositeľka tradície som sa začala venovať lektorovaniu modrotlačových dielničiek, počas ktorých sa účastníci majú možnosť ponoriť do tajov tohto nádherného modrotlačového sveta.

MODROTLAČ JE DOKONALÝM PRÍKLADOM SPOJENIA SVETA VEDY A UMENIA

Čo je to vlastne modrotlač?

Modrotlač je dokonalým príkladom spojenia sveta vedy a umenia, pretože zo svojej podstaty chemický proces sa stáva jedinečným materiálom k výtvarnému tvoreniu.

Ide o techniku zdobenia textilu, v ktorej sa používa na vzorovanie špeciálna rezervačná zmes a farbí sa za studena v prírodnom indigovom farbive. Základom je látka, textil a biele plátno, ktoré pred samotným procesom zdobenia musím naškrobiť a vyžehliť. Na takto pripravené plátno nanášam rezervačnú zmes, takzvaný modrotlačiarsky pap. Recept na prípravu tejto zmesi bol odjakživa tajomstvom každého modrotlačiara.

Ja vzorujem ručne a rezervu nanášam tenkým štetcom. Po nanesení papu na látku je potrebné nejaký čas čakať, aby pap vyzrel a látka sa mohla farbiť. Farbiacu zmes – kypu pripravujem z prírodného pigmentu indiga, ktorý sa tak ako aj v minulosti získava z rastliny – indigovníka. 

Ako prebieha ďalej proces výroby?

Pri príprave kypy vychádzam z pôvodného postupu a k indigu pridávam zelenú skalicu a vápno. Látka po minimálne týždni zrenia papu je pripravená k farbeniu (niekoľkonásobné ponáranie do farbiacej zmesi kypy). Po nafarbení je potrebné látku vyprať v kyslej vode. Kyselina sírová odstráni pap a na miestach, ktoré prekrýval, ostanú biele vzory. Aby som odstránila zvyšky kyseliny sírovej zo zafarbenej látky, musím ju dokonale vyprať v čistej vode. Po nafarbení a vypraní látku vyžehlím a takto pripravená je hotová k ďalšiemu použitiu.

Aká je história modrotlače na Slovensku?

História modrotlače na Slovensku siaha do 18. storočia. Svoje miesto si u nás získavala postupne. Neskôr sa stala bežnou súčasťou ľudového odevu i bytového textilu v mnohých kútoch Slovenska a modrotlačiarske dielne v tom čase fungovali skoro v každom mestečku. Zákaz súkromného podnikania a strojová výroba vzorovaných látok v prvej polovici 20. storočia zapríčinili postupný zánik modrotlačiarskych dielní. Dnes na území Slovenska pôsobíme len traja modrotlačiari. No aj keď dodržiavame tradičný technologický výrobný postup, naše modrotlače posúvame každý trochu iným, vlastným smerom.

Čo všetko v rámci modrotlače vyrábate?

Nevzorujem tradičnými ľudovými ornamentmi. Vychádzam skôr z toho, že aj v ľudovej ornamentalike naši predkovia čerpali najmä z prírody, čo dokazujú mnohoraké kvetinové motívy.

Venujem sa príprave modrotlačových pláteniek menších rozmerov, neprodukujem metráž, čo súvisí aj s mojím spôsobom nanášania papu na látku. Portfólio mojej výroby je pomerne široké. Modrotlačové plátenká, ktoré pripravujem, majú rôzne tvary. Ich tvar prispôsobujem ešte pred procesom modrotlače konkrétnemu použitiu do konečného výrobku. Uplatnenie pre ne nachádzam najmä v textilnej tvorbe. Vyrábam rôzne odevy a odevné doplnky, batohy, kapsičky, kabelky, obaly na knihy, záložky, bytový textil, rôzne dekorácie v kombinácii s drevom či drôtom a aj šperky.

Máte dve dcéry, zapájate aj ich do svojej práce?

Moje dcérky vedia o modrotlači toľko, že by som sa im nebála prenechať dielňu.  Momentálne však ich cesty vedú trochu iným smerom. Sú stredoškoláčky a venujú sa štúdiu a hudbe. Tvoria autorskú hudbu i texty s kresťanskou tematikou, nahrávajú a koncertujú. To im zaberie dosť času, preto na modrotlač neostáva priestor. Ale beriem to tak, že čo sa raz naučili, môžu sa k tomu kedykoľvek vrátiť, keď to budú tak cítiť. Pravdaže, keď potrebujem pomoc hlavne pri vedení a lektorovaní dielničiek modrotlače, s radosťou mi pomôžu.

Popri vašej pracovnej vyťaženosti určite potrebujete dostatočný oddych. Ako najradšej relaxujete?

Mám to šťastie, že moja práca je mojím relaxom. Modrotlač, to nie je len vzorovanie a farbenie. Je to ďaleko rozsiahlejší proces, ktorý zahŕňa množstvo činností nielen v mojej malej dielničke, ale i medzi ľuďmi na cestách po Slovensku i po svete. Je to celá agenda okolo výroby a dômyselná logistika dielničiek. To všetko ma nesmierne baví. A keby náhodou bolo toho málo, vezmem do ruky háčik a klbko priadze, grafický program či fotoaparát. (úsmev)

VIERA MI DÁVA NÁDEJ, JE SVETLOM VO CHVÍĽACH, KEĎ ZAVLÁDNE TMA

Má podľa vás chémia a výtvarné umenie niečo spoločné s duchovným životom veriaceho človeka? 

Chémia a veda sa nevylučujú s kresťanstvom. Mnohí vedci z histórie i súčasnosti boli a sú kresťania. Aj astronómovia, ktorí vidia ďalej ako my „obyčajní“ ľudia, nepopierajú existenciu Boha, dokonca úprimne veria. Ja mám na to svoje vysvetlenie. Pán Boh to mal veľmi dobre premyslené, keď tvoril svet. Musel byť veľmi dobrý biochemik, fyzik i informatik. (smiech)

Napríklad taký informačný aparát – len v jednej obyčajnej bunke je množstvo biochemických reakcií a fyzikálnych zákonitostí, ktoré neprebiehajú len tak, ale majú svoj zmysel i podstatu a sú dokonale správne naprogramované. Možno to chápem príliš jednoducho, no ono to nie je také zložité, stačí veriť.

Ak niekto dokáže urobiť niečo výnimočné, zaslúži si náš obdiv. Nad divmi prírody, ktoré veríme, že sú stvorené Bohom, vyjadrujeme úžas, obdiv a, samozrejme, i vďaku. V Božích dielach je fascinujúca krása. Vidieť to a uvedomovať si tie súvislosti je veľká vec. Vedieť zachytiť Božiu nádheru, ktorú stvoril napríklad v podobe krásneho kvetu, cez výtvarné dielo, pár veršov a hudbu je dar od Boha. Na to by sme nemali zabúdať.

Ako prežívate doma v rodine váš náboženský život? Ako vyzerá napríklad vaša sviatočná nedeľa?

Každá nedeľa je sviatočná, je Božím darom, je to Pánov deň. Neviem si predstaviť nedeľu bez návštevy chrámu. No život kresťana nie je len o nedeli. Som evanjelička a bohoslužobnú príležitosť nemáme každý deň. Každý deň je pre mňa však príležitosťou ďakovať Bohu za množstvo darov, myšlienok, nápadov, rodinu, priateľov, skúšky a ťažšie chvíle. Je toho neskutočne veľa, čo by človek mohol brať ako šťastie, ale kresťan vie, že za tým všetkým je Boh a jeho nekonečná láska, nevysvetliteľná viera v neho.

Čím je pre vás viera v Boha?

„Viera je základom toho, v čo dúfame, a dôkazom toho, čo nevidíme“ (Hebr 11, 1). Vieru musíte mať v srdci. To sa nedá naučiť, vynútiť a mnoho ráz ani pochopiť. S vierou má život zmysel, je odpoveďou na moje otázky, dáva mi nádej, je svetlom vo chvíľach, keď zavládne tma.

Foto: archív respondentky