Učiteľka Renáta Fogeltonová: Zamýšľajme sa nad sebou spôsobom, ako by sme mohli zlepšiť tento svet

Na oblasť podnikania sa častokrát pozeráme s obavami alebo predsudkami. Rozprávali sme sa so stredoškolskou učiteľkou a spoluzakladateľkou Občianskeho združenia Cesty k podnikaniu, Renátou Fogeltonovou (57), ktorá vidí vo vzdelávaní v podnikaní veľký zmysel a cestu do budúcnosti. Vďaka Občianskemu združeniu má možnosť ponúkať vzdelanie v otázke podnikania deťom a mladým ľuďom. Pomáha im s nasmerovaním a hľadaním ich vlastnej cesty.

Ste učiteľka na strednej škole. Ako sa objavilo podnikanie vo vašom živote?
Túžba vzdelávať druhých v oblasti podnikania prišla časom. Práve cez moju dcéru som začala viac chápať, že vzdelávať treba inak. Našla som si rôzne knihy o vzdelávaní a poctivo ich čítala. Rozhodujúce bolo stretnutie s Jánom Košturiakom. Pozvala som ho do školy, kde učím, aby sme diskutovali o podnikaní, pretože som o tom veľa nevedela. Otvoril mi oči a vďaka nemu som pochopila množstvo súvislostí.

 

Kedy sa vaša životná cesta prepojila s podnikaním?

Postupne som začala chodiť na rôzne konferencie, udalosti či stretnutia podnikateľov. Vnímala som veľkú priepasť medzi realitou čo je vo firmách a medzi tým, čo učíme v škole. Držala ma myšlienka, aby sme mladých viac podporovali v hľadaní svojho talentu, v jeho rozvíjaní a hľadaní zmyslu pre svoje budúce povolanie.

 

Ktoré stretnutie s podnikateľmi vás najviac oslovilo?

K podnikaniu som sa dostala vďaka stretnutiam s komunitou v Kláštore pod Znievom. Je tu približne 800 mužov, väčšina z nich boli bezdomovci a prišli z ulice. „Pozbieral“ ich kňaz Vladko Maslák. Táto komunita je v úzkom spojení s podnikateľmi – vytvárajú tam pre nich pracovné príležitosti, aby boli následne sebestační.

 

V čom vás táto komunita najviac zaujala?
Inšpiratívne je, že majú viacero mini prevádzok, potravinovú banku, pasú aj ovce, kravy, robia tkáčske či stolárske práce. Pre ľudí bez domova majú hospic na veľmi vysokej úrovni. Vďaka tejto komunite som sa opäť utvrdila v tom, že v našej spoločnosti vôbec nevzdelávame deti v školách v otázkach o podnikaní.

 

Prečo je podľa vás podnikanie pre životy ľudí dôležité?
Keď sa pozriem na krajiny ako Švajčiarsko a Rakúsko a porovnám to so Slovenskom, sme naozaj veľmi pozadu. Tieto krajiny sú viac-menej sebestačné, kde je veľmi rozvinuté malé podnikanie, rodinné podnikanie. Mám pocit, že na Slovensku ľuďom chýba vôľa chcieť sa vzdelávať v tejto oblasti. Vidia skôr negatíva. Avšak ak by sme dokázali prakticky využiť svoje talenty a bolo by tu viac podpory, boli by sme na tom aj ako krajina omnoho lepšie.

 

 

PODNIKATEĽ BY MAL BYŤ POMOCNÍK V ROZVÍJANÍ BOŽIEHO DIELA

Je podnikanie pre kresťanov bezpečná cesta?
Ja si myslím, že áno, pokiaľ ideme do podnikania kvôli sebe a druhým. Nesmieme ísť do toho len kvôli peniazom. Podnikatelia by mali byť pomocníkmi v rozvíjaní Božieho diela. Myslím si, že ak dovolíme Bohu vstúpiť do nášho podnikateľského plánu, nemusíme sa strachovať a bude to pekné dielo. Nesmieme byt sebeckí a pyšní, myslieť len na seba, ale byť Božími nástrojmi.

 

Ako vnímate kresťanov podnikateľov?
Stretla som sa s mnohými úspešnými podnikateľmi, ktorí boli kresťania. Je za tým nespočetne veľa krásnych zázrakov a svedectiev.

O mnohých podnikateľoch som ani nevedela, že sú kresťania. Je pre mňa vždy veľkým prekvapením, keď človek robí úžasné veci a nakoniec je ešte aj veriaci. Vždy, keď to zistím, mám pocit, že sme si akýsi blízki.

Poznám aj neveriacich podnikateľov, ktorí veľmi dobre podnikajú, sú nezištní, slušní, spravodliví a sú na tom dokonca niekedy lepšie ako veriaci. Aj neveriaci podnikatelia dokážu robiť svet lepším.

 

Ako spozorovať, že ide o dobrý podnik?

Častokrát to cítiť z atmosféry v danej firme. Zamestnávateľ sa správa k svojim zamestnancom s úctou a podporuje ich. Potom sú aj oni šťastní a vzniká krásne dielo.

 

 

NAŠÍM PROJEKTOM SA SNAŽÍME ROBIŤ DOBRO NA ZEMI

Ako vznikol nápad založiť Občianske združenie Cesty k podnikaniu?
Intenzívne sa tejto téme venujem minimálne päť rokov. Začala som robiť praktické aktivity k podnikateľskému mysleniu na škole v rámci predmetov. Avšak na škole som nenašla dostatok porozumenia a podpory v pokračovaní v tom. A tak sme sa spolu s Aďkou Tvrdou rozhodli založiť Občianske združenie Cesty k podnikaniu. Podarilo sa nám to preklopiť do neformálneho vzdelávania. Organizujeme rôzne workshopy, campy, exkurzie, poradenstvo a mnohé ďalšie. Úplne prvý camp sa konal v lete v roku 2018. V súčasnosti sme v organizačnom tíme tri učiteľky: Aďka Tvrdá, Monika Urdová a ja.

 

Čo všetko môže dieťa alebo mladý človek na vašich akciách zažiť?
Hľadáme kvalitné formy vzdelávania k zručnostiam potrebným k uplatneniu sa v rýchlo sa meniacom svete. Sú to: kreativita, práca v tíme, kritické myslenie, sebaprezentácia, hľadanie nápadov a ich riešenie, … Workshopy vedieme prakticky a zážitkovo, napríklad na letnom campíku pre deti sme upcyklovali stoličky určené na vyhodenie. Deti šmirgľovali, brúsili, dizajnovali, následne prezentovali a predávali na aukcii. Ukázali sme im celý proces a zároveň aj cestu, ako byť eko.

 

Je súčasťou campu vždy nejaký podnikateľ z praxe?

Áno. Na campoch medzi nás prichádzajú podnikatelia ako dobrovoľníci. Prinášajú deťom a aj nám, dospelým, obrovské množstvo zaujímavých poznatkov a inšpirácií. Rozprávajú sa s mladými, pracujú s nimi a naplno im venujú svoj čas.

 

Robíte v rámci campu nejaké exkurzie?
Navštevujeme rôzne firmy a podniky. Myslím, že je to pre našich účastníkov inšpiratívne a povzbudzujúce. Počas exkurzie majú možnosť vidieť a zažiť fungovanie podniku, zistiť viac o jeho histórii, dokonca majú možnosť diskutovať aj s majiteľom podniku.

 

Aké ovocie prináša vaše občianske združenie?
Nám zakladateľkám prináša radosť každý jeden človek, ktorý sa chce v tejto oblasti vzdelávať. Sme rady, keď príde možnosť prepájať neformálne vzdelávanie s formálnym.

Je krásne, že sa nám na campy, ktoré sú počas leta, prihlasujú mladí ľudia aj napriek tomu, že je čas prázdnin a majú voľno. Teší nás, že chcú pracovať na svojom vzdelaní a rozvíjaní sa. Mladí ľudia väčšinou cez prázdniny oddychujú alebo si zarábajú peniaze.

Častokrát mi vyhŕknu slzy, keď čítam spätnú väzbu od mladých alebo rodičov detí z našich campov. Vtedy mám pred očami jasný dôvod, prečo to robím a prečo mám pokračovať ďalej.

 

Ako prakticky by sme naše deti mali podnikaniu učiť? 
Vzdelávať deti k podnikaniu by sme mali už v škôlkarskom veku. Rodičia dokážu u svojich detí spozorovať, na čo všetko majú talent, treba to podchytiť a pomôcť im to rozvíjať. Je dobré nechať pracovať detskú fantáziu, rozprávať sa s nimi o tom a pomôcť im ich nápady aj zrealizovať. Naše deti majú častokrát omnoho lepšie postrehy ako my dospelí.

 

Je vzdelávanie o podnikaní vaším životným poslaním?

Cítim, že mojím životným poslaním je venovať sa mládeži. Som učiteľka dvadsaťšesť rokov. Už od vysokej školy som sa venovala práci s mladými a deťmi. Viedla som rôzne stretká, bola som animátorkou na rôznych táboroch, taktiež aj v oblasti spevu v mojej rodnej dedine. Odvtedy ako sme založili Občianske združenie vnímam, že práve to je moja cesta. A Pán ma stále ubezpečuje, že po nej mám kráčať.

 

 

BOŽIU PRÍTOMNOSŤ V NAŠOM PROJEKTE VNÍMAM V KAŽDEJ CHVÍLI

Ako Boh koná vo vašom živote v oblasti vzdelávania v podnikaní?
Boh je v mojom živote v každom dni a v každej udalosti. Vnímam ho veľmi prítomného aj v našom občianskom združení. Momentov, kedy bol Boh zázračne prítomný v tomto projekte, som zažila viacej. Už iba to, že sa nám podarilo takýto projekt rozbehnúť, je pre mňa zázrakom.

Tohtoročný campík pre deti sa konal cez sviatok Nanebovzatia Panny Márie. V ten deň za nami ráno chodili rodičia, či by nebolo možné mať pre deti svätú omšu. Keďže sa to konalo v Univerzitnom pastoračnom centre, nebol to problém a omšu sme mali na konci programu. Zostali tam nakoniec všetky deti. Bol to pre mňa znak toho, že Pán nám v tom žehná a vedie nás.

 

Prezentujete sa ako kresťanský projekt?

Nemám rada nálepkovanie. Naše občianske združenie nikde neprofilujeme ako katolícke vzdelávanie, napriek tomu, že sme všetky tri veriace. Páči sa mi, keď evanjelizujeme jemne, nežne, nie na silu. Úžasné je, že väčšina mladých z rôznych regiónov na našich campoch je veriacich.

 

Akým spôsobom sa snažíte Bohu odovzdávať vaše občianske združenie?

Každé ráno začínam s Bohom. Boha vnímam veľmi prítomného v tomto diele. Odovzdávam mu všetky aktivity, ktoré robíme s mladými, a aj ich samotných.

 

 

MALI BY SME SA ZAMÝŠĽAŤ NAD UPLATNENÍM SVOJICH TALENTOV V PRAXI

Je podľa vás podnikanie pre každého?
Nie každý môže byť podnikateľ so živnosťou, či eseročkou, ktorý bude zamestnávať veľa ľudí a mať obrovské zisky. Ale každý využije podnikateľské myslenie a zručnosti aj v zamestnaní.

 

Prečo je podľa vás táto téma na Slovensku tak málo obľúbená?

Na Slovensku je veľmi nízke vzdelanie ohľadom podnikania. Mladí ľudia o tom nie sú dostatočne vzdelávaní, a tak nie sú schopní rozvíjať svoj potenciál. Myslím, že vzdelávanie v podnikaní patrí do škôl a je to pre každého veľmi dobrá zručnosť do života.

 

Ako zistiť, či je podnikanie cesta práve pre mňa?

Túto otázku vnímam až ako nejaký „druhý level“. Ak sa nad týmto človek zamýšľa, mal by začať najskôr premýšľať nad svojimi talentami, vecami, ktoré rád robí.

Každý jeden sme v niečom dobrý. Dôležité je, či to dokážeme rozvíjať, a v tom je podstata. Treba sa nad svojimi talentami a zručnosťami zamýšľať spôsobom, ako by sme mohli zlepšiť tento svet, ako byť lepšími, ako tým slúžiť. Až potom začnime uvažovať o podnikaní. Pýtajme sa samých seba, či ide o službu, produkt, za ktorý by mi niekto zaplatil a z ktorého by som sa aj uživil.