Trapista z Nového Dvůra: V tichu sa človek konfrontuje so sebou samým

Brat Marián Kobolka (40) z opátstva Nový Dvůr v Českej republike je v kláštore od roku 2006. Ale, ako sám hovorí, čo je to oproti mníšskemu životu, ktorý trvá päťdesiat, šesťdesiat rokov? Rozprávali sme sa s ním o Pôste, tichu aj modlitbe.

Čo pre vás znamená Pôstne obdobie?

Ako pre každého kresťana, i pre mnícha je štyridsaťdňové Pôstne obdobie prípravou na slávenie vrcholu liturgického roka i hlavného okamihu dejín spásy, ktorým je Veľká noc. Konkrétne je to pre mnícha obdobie, v ktorom venuje viac času modlitbe, duchovnému čítaniu, takzvanému lectio divina, a invokáciám.

 

Dávate si konkrétne pôstne predsavzatie? Môžete sa oň s nami podeliť?

Svätý Benedikt sa vo svojej regule v jednej z kapitol (RB, 49), týkajúcej sa Pôstu, venuje i tejto otázke. Nepoužíva síce slovíčko predsavzatie, hovorí však, aby mních čokoľvek, čo zamýšľa obetovať, predložil svojmu opátovi. Je tu vidieť skôr osobný prístup každého mnícha k Pôstu, ktorý zostáva medzi ním a schválením, respektíve požehnaním otca opáta. Samotné predsavzatie má cenu vtedy, ak má za cieľ prehĺbenie priateľského vzťahu s naším Pánom. V tom vzťahu nepôjde ani tak o náš výkon či úsilie niečo za štyridsať dní zmeniť, ale skôr o privolenie, aby to zmenil náš Pán.

 

 

Prežívajú trapisti Pôst nejakým špeciálnym spôsobom?

Špeciálnym ani nie, snáď okrem toho, že obmedzujeme korešpondenciu so svojimi blízkymi v rodinách a so svojimi známymi. Tí už si na to po toľkých rokoch zvykli. Ako v Adventnom, tak i v Pôstnom období sa snažíme upierať pohľad na podstatné veci v kresťanskom živote, nechať trochu bokom všetok ten krik, ktorý zo sveta prichádza a ktorému musí čeliť i mních. To je však i skúsenosť každého ďalšieho kresťana v týchto obdobiach.

 

Keď si to rozmeníme na drobné, je vo vašom dennom poriadku niečo v tomto období zmenené?

Program modlitieb zostáva rovnaký. Jedinou zmenou je, že sa celá komunita zhromažďuje od pondelka do soboty v skriptóriu starších mníchov, aby sa tam v priebehu štyridsiatich minút spoločne venovali duchovnému čítaniu. Každý mních na Prvú nedeľu pôstnu dostáva knihu, ktorú má podľa možností v priebehu Pôstu prečítať.

 

Ako následne prežívate Veľkú noc?

Silným okamihom pred slávením veľkonočného tajomstva je triduum. Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, toto všetko si spolu so slávnosťou zmŕtvychvstania Pána vyžaduje liturgickú prípravu spojenú s precvičením spevu a všetkých obradov pre celú komunitu. V nedeľu ráno je už, i keď sme ešte pri ranných chválach mierne unavení, všetko naladené na slávnostnú atmosféru spojenú so všetkým, čo k tomu patrí.

 

 

VŠADE TAM, KDE JE TICHO, SA OTVÁRA VHODNÝ PRIESTOR PRE MODLITBU

Aké miesto má vo vašom mníšskom živote ticho?

Ticho je pre mnícha prostriedkom, aby v priebehu dňa mohol počas práce obracať svoju myseľ a srdce prostredníctvom strelných modlitieb, takzvaných invokácií, k Bohu. Konkrétne to znamená byť prítomný pri tom, čo práve robím, a čas od času „vystreliť“ krátku modlitbu k Pánovi. Vonkajšie ticho, ticho okolia i mlčanie pri práci tomu napomáha.

 

Čo znamená ticho pre vás osobne?

Všade tam, kde je ticho, sa otvára vhodný priestor pre modlitbu. Tento priestor si i mních musí vedieť ustrážiť.

 

A v čom je pre vás toto ticho ťažké a, naopak, v čom vnímate jeho veľký dar?

Ticho je tradičnou súčasťou mníchovho boja s myšlienkami. Zastaviť prúdenie myšlienok nie je v ľudských silách. A v myšlienkach sa objavujú všetky postrehy, ktoré sme zachytili vonkajšími (zrak, sluch a tak ďalej) či vnútorným zmyslami (pamäť, predstavivosť). Ticho tieto myšlienky či predstavy vyhrocuje. Ticho je príležitosťou na to, aby sa mních naučil myšlienky triediť, často dlhú dobu s pomocou svojho duchovného otca, a taktiež, aby sa naučil používaniu slov.

 

Prečo je pre ľudí také ťažké vnútorné ticho?

V tichu sa človek konfrontuje so sebou samým. Ticho odhaľuje tie stránky človeka, ktoré boli alebo sú hlukom umlčané. Z odhalenia má človek trochu strach. Na druhej strane, ak chce byť človek pravdivý voči sebe, s pokorou objavené črty svojej osobnosti uzná pred Pánom. Také uznanie pred Bohom je často príležitosťou na duchovný rast. Človek, to nie sú len jeho limity, ktoré majú sklon uvádzať do beznádeje, to by bolo príliš krátkozraké. Človek, to sú aj jeho kvality a schopnosti.

 

Aká je teda cesta k tomuto vnútornému tichu?

Odvaha a dôvera v Božiu dobrotu. Tieto slova môžu znieť trochu abstraktne. Aby boli niečím konkrétnym, často bude treba stretnúť sa s ľuďmi, ktorí sú týmito vlastnosťami preniknutí. Na Slovensku ich medzi kňazmi, rehoľníkmi i laikmi nie je vôbec málo.

 

 

POOBZERAJTE SA PO NIEKOM, KTO UŽ MÁ S MODLITBOU SKÚSENOSŤ

Ako sa modlia trapisti?

Spoločne i individuálne. K spoločnej modlitbe božského ofícia nás zvon zvoláva do kostola sedemkrát denne. V súčasnosti, keď mnoho ľudí zažíva obavu z budúcnosti a z dopadu rozširujúceho sa vírusu vo svete, sme do božského ofícia zahrnuli prosbu za tých, ktorí sú najviac postihnutí a vystavení tlaku v tejto neobvyklej situácii. Na osobnú modlitbu sú v priebehu dňa vyhradené príležitosti. Dôležité sú takzvané medzičasy. Doba od konca matutína až po rannú kapitulu a doba po obede až po nonu. Otec Hieronym zo Sept-Fons hovorieval, že pravý mních sa pozná podľa toho, ako využíva tieto intervaly.

 

Je vaša modlitba v niečom špecifická, odlišná od iných rádov?

Naša modlitba je vlastná mníšskej tradícii a zameraná na kontemplatívny život. Modlitba je živým vzťahom dvoch konkrétnych osôb: osoby nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánkoch našich kostolov, a osoby toho, kto sa modlí.

 

Špecifická je vaša nočná modlitbu o tretej ráno. Dá sa na to zvyknúť? Ako sa modlí o tretej ráno? Ja osobne by som asi zaspala v momente, ako by som vošla do kaplnky. (úsmev) V čom vnímate dar tejto nočnej modlitby?

Cirkev nám zverila túto hodinu modlitby, pretože cez noc je hriech vo svete najaktívnejší. Zúčastniť sa tejto nočnej modlitby je niekedy náročné. Je to pre mnícha reálna askéza. Driemaniu v priebehu modlitby matutína sa nevyhnú ani niektorí bratia. Každého z mníchov však podopiera komunita ako celok, takže úplne zaspať sa v priebehu modlitby určite nikomu nepodarí.

 

Napokon, čo by ste poradili ostatným v živote modlitby, keď si s ňou nevedia rady?

Nech sa poobzerajú po niekom, kto už má s modlitbou nejakú skúsenosť. Nech sa ho pýtajú na konkrétne veci ohľadom svojich ťažkostí s modlitbou. Väčšinou je však problém v človeku, nie v modlitbe, i keď sú obdobia, keď je naozaj náročná. Niekedy pomôže odpoveď skúseného. Inokedy zas postačí odkázať na nejakú dobrú knihu o modlitbe, ktorá s pomocou Božej milosti vnesie svetlo do života modliaceho sa.