Tie pravé pôsty
Popolcovou stredou sme to všetko veľkolepo odštartovali. Plný kostol, kajúce spevy, popol na hlave. Jeden by mohol uveriť, že to s tým pokáním myslíme vážne. Ale. My predsa nie sme žiadni radikáli… 🙂
Musím povedať, že som minimálne v rozpakoch, keď som konfrontovaná s pôstnymi predsavzatiami mnohých veriacich. Som si istá, že to myslia úprimne a aby bolo jasné, z nikoho sa nesmejem. Ale mám dojem, že autentický postoj kajúcnika vyžaduje trochu viac, ako si len ráno odoprieť koliesko salámy. Je to už zopár dní, čo vo mne vrie táto téma. A dnes dozrela.V nasledujúcich štyroch bodoch zhrniem, v čom sa hromadne všetci môžeme polepšiť, umŕtviť a prinesie to oveľa viac dobra ako fyzické pôsty. Pripravte sa na náklad hodný Jána Krstiteľa. Myslite však na to, že vás neoslovujem ako apokalyptický jazdec náhodou. Je to preto, že si tak bolestne siaham na vlastnú biedu a v týchto dňoch obzvlášť túžim ja sama po slobode a odpustení. Čo poviem, hovorím v prvom rade pre seba.
1. Keď sa k predavačke správaš ako somár
// Čítajte celý text //