Terezka z Lisieux: Mojím povolaním je láska (#modlitsasosvatymi)
Kto by nepoznal svätú Terezku z Lisieux? Francúzska malá-veľká svätica, ktorá sa stala patrónkou misií a misionárov a učiteľkou Cirkvi, hoci neopustila brány kláštora.
Svätá Terézia sa narodila 2. januára 1873 v Alencone vo Francúzsku ako najmladšia z deviatich detí. Štyria jej bratia zomreli ako deti a všetkých päť sestier vstúpilo do kláštora, čo svedčí o tom, že celá rodina žila veľmi zbožným životom. Ako štvorročnej jej zomrela mama Zélia, staral sa o nich otec Ľudovít, aj keď výchovu najmladšej Terezky zveril najstaršej dcére Paulíne, ktorá mala o dvanásť rokov viac ako Terezka.
Keď Paulína v roku 1882 vstúpila do karmelitánskeho kláštora, Terezka sa vzorne pripravovala na prvé sväté prijímanie. Už ako štrnásťročná chcela nasledovať svoje sestry Paulínu a Máriu do kláštora. Keďže však mala málo rokov, žiadala o povolenie aj pápeža Leva XIII. a niekoľko týždňov po návšteve Ríma ho aj dostala.
Môj Bože, tebe obetujem všetky skutky tohto dňa za tvoje úmysly a za slávu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, modlila sa vo svojej rannej modlitbe, hoci aj cesta k zasvätenému životu bola posiata tŕním.
A ani vytúžený vstup do kláštora pre Terezku nebol prechádzkou ružovou záhradou. Terezka s láskou prijímala všetky pôsty, mlčanie a skutky pokánia. Keď mali postulantky pred obliečkou povedať dôvod svojho vstupu do kláštora, Terézia zvolala: „Prišla som, aby som zachraňovala duše a najmä, aby som sa modlila za kňazov.“ Napriek jej nízkemu veku sa s ňou v kláštore ani zďaleka nemaznali, práve naopak.
Ôsmeho septembra 1890 zložila večné sľuby ako Terézia od Dieťaťa Ježiš a od Najsvätejšej Tváre. Štyri roky nato zomrel aj jej otec. Terézia mala veľkú túžbu ísť na misie do Vietnamu, no táto túžba nebola naplnená kvôli jej chatrnému zdraviu.
Túžim posvätiť každý úder svojho srdca, každú myšlienku aj tie najmenšie skutky tak, že ich zjednotím s tvojimi nekonečnými zásluhami. Túžim zadosťučiniť za svoje hriechy tým, že ich vrhnem do ohniska tvojej milosrdnej lásky, prosila toho, ktorého volala svojím Otcom.
Terézia je dnes známa aj vďaka svojej autobiografii Dejiny duše, ktorú začala písať v roku 1895 na príkaz predstavenej matky Agnesy, ktorá bola jej vlastnou sestrou Paulínou. V nich nachádzame slová, ktorými sa zapísala do sŕdc mnohých: „Mojím povolaním je láska. Chcela by som Ježiša milovať tak vrúcne, ako ho ešte nikto nemiloval.“
Sama sa o to usilovala aj v rámci dennodenného života v kláštore – napríklad pri šuchotaní a vyrušovaní jednej sestry, ktorá sedela vedľa nej v kaplnke. Pokojne znášala striekanie špinavej vody pri praní od ďalšej sestry. Neľahko sa žila aj chudobná strava v kláštore, veľká zima, keďže sa tam nekúrilo – nikdy sa však nesťažovala.
Môj Bože! Pre seba a pre svojich drahých žiadam milosť dokonale plniť tvoju svätú vôľu a pre lásku k tebe prijímať radosti aj starosti tohto pominuteľného života, aby sme raz mohli byť zjednotení s tebou v nebi až naveky.
Táto túžba po zjednotení s Bohom prišla už v mladom veku. Dostala tuberkulózu a zomrela 30. septembra 1897 ako 24-ročná. Už pred svojou smrťou sľúbila, že z neba zošle „dážď ruží“ – a robí tak odvtedy až po dnešné časy.
…
RANNÁ MODLITBA SV. TERÉZIE Z LISIEUX
Môj Bože, tebe obetujem všetky skutky tohto dňa za tvoje úmysly a za slávu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Túžim posvätiť každý úder svojho srdca, každú myšlienku aj tie najmenšie skutky tak, že ich zjednotím s tvojimi nekonečnými zásluhami. Túžim zadosťučiniť za svoje hriechy tým, že ich vrhnem do ohniska tvojej milosrdnej lásky. Môj Bože! Pre seba a pre svojich drahých žiadam milosť dokonale plniť tvoju svätú vôľu a pre lásku k tebe prijímať radosti aj starosti tohto pominuteľného života, aby sme raz mohli byť zjednotení s tebou v nebi až naveky. Amen.
Snímka: sk.wikipedia.org