Tereza Slavkovská: Boh je i v tom najmenšom a najbanálnejšom príbehu
Môj milý mi hovorí, že mám orieškové vlasy. Kamarátka mojich starkovcov, teta Dragica, mi hovorievala, že mám oči ako Ornella Muti. Moja mamka zase, že mám tendenciu príliš lietať v oblakoch. Kto som, čo robím, ako vyzerám? To sa predsa každým dňom posúva a každým rokom a malým poznaním či pádom neustále mení. Ale predstavím sa vám tak, ako to viem…
Autor: Tereza Slavkovská
Fotky: Nora a Jakub Čaprnkovci, Zuzana Jakabová a Anna Opinová
Som Tereza. Pracujem na voľnej nohe ako herečka/performerka (to znamená, že moja práca nie je viazaná na miesto, ale na projekt/predstavenie.) Milujem chodiť cez leto bosá, kde to len ide. Milujem čaj z čerstvej mäty. Milujem, keď sa stretnem s človekom, ktorý robí to, pre čo bol stvorený. Mám rada Dostojevského, Lewisa, Endeho, Sigur Rós, Térez Montcalm, Camille, Kusturicu a iných.
Mám rada stretnutia s čudnými ľuďmi a ich zaujímavými príbehmi. Vyštudovala som činoherné herectvo na JAMU v Brne a fyzické divadlo na Accademia Teatro Dimitri vo Švajčiarsku. Milujem prelínanie talentov, tém, tenkých hraníc a životov. Mám rada, keď mi budete hovoriť jednoducho Tereza.
DÁ SA TO S BOHOM PREHÁŇAŤ?
Moja cesta k viere stále trvá a je na nej ešte mnoho hľadania. No pekne od začiatku a čo najúprimnejšie. Ja a moji bráškovia sme odrastení saleziáni v Sásovej, takže viera v našom živote bola odjakživa prítomná. No konkrétne v mojom prípade to bolo aj akési rebelanstvo, spojené s mojou extrovertnou povahou.
Keď som mala trinásť rokov, stretla som ľudí zo Sliača (ESPÉ), ktorí boli pre mňa neskutočne príťažliví svojím ohňom pre Boha. Práve tento rok mojej skorej puberty bol kľúčový, keď som prvýkrát zažila dotyk Ducha Svätého. Pamätám si, že to bolo obdobie, keď som mala všade napísané Jesus Freak a mnohí si i mysleli, že to s tým Bohom akosi preháňame. (Dá sa to s Bohom prehnať? Neviem.)
BUBLINA S MENOM KRESŤANSTVO
O sedem rokov neskôr som začala študovať herectvo a umenie a akosi som začala postupne prichádzať na chuť inému svetu. Zrazu som mala pocit, že kresťanstvo je akási bublina, v ktorej sme žili ilúzie, a začala som sa mu vzďaľovať. (Bola som azda veľmi naivná a nepredpokladala som, že svet je zložený z milióna bublín, ktoré si tvoríme, často zo strachu pred neznámom.) Napriek osobnému dotyku, ktorý som zažila, som začala postupne vytesňovať kresťanských priateľov a začala som vytesňovať aj svoje svedomie, ktoré si postupne zvyklo na tvrdosť a nevšímavosť.
Bolo to obdobie krásne, plné štúdií, praxe, objavovania, no i plné pádov, ktoré sa prejavili v mojom vnútri až neskôr. Pamätám si na jeden moment. V strede štúdií som si zobrala so sebou do Berlína po rokoch svoju starú Bibliu (tú najhrubšiu, ktorú som dostala, keď som mala trinásť). Bola som zavretá v kúpeľni, sedela som opretá o vaňu a otvorila si Izaiáša. Osobne si tento moment pomenúvam ako začiatok návratu domov. Bol to dlhý, krásny, ťažký a postupný návrat domov. No dorazila som a pokračujem ďalej…
CHCEM PREBÚDZAŤ EMÓCIE – SVOJE AJ DIVÁKOVE
Milujem svoju prácu. Milujem príbehy a milujem ich zosobnenie na javisku. Milujem prácu s ľuďmi a iný pohľad na svet. Vidím mnoho dôvodov, prečo je divadlo a umenie dôležité pre spoločnosť.
Keďže ako herečka mám ako tool (ako nástroj) seba, čo je v porovnaní s inými druhmi umenia osobité, pracujem so svojimi emóciami, telom, rozumom a dušou. Také je i moje očakávanie od diváka. Aby prebudil svoje emócie, zapojil svoj rozum a uvidel dušu… V procese tvorby často vidím veľkú symboliku Boha Kreátora. Každodenne má s nami neľahkú prácu pri obrusovaní a tvorení…
Moja práca ma učí nesúdiť ľudí na prvý pohľad či podľa zaužívaných konvencií spoločnosti, učí ma milovať veci pod povrchom a učí ma neprestávať sa učiť. Umelecké prostredie je veľmi špecifické svojou rozmanitosťou. A pre mňa je Boh najrozmanitejšia bytosť, aká kedy bola. Ocko má neskutočne veľa tvarov a pomenovaní a je i v tom najmenšom a možno i najbanálnejšom príbehu – a moja práca je o neustálom objavovaní tohto fenoménu zvaného „tvorstvo Boha“. Bolo by skvelé, keby sa mi raz podarilo všadeprítomného Boha spoznávať naozaj všade a vo všetkom. Raz. Azda raz…
JEŽIŠ JE POHYB
Ježiš je pre mňa pohyb, krok. Vykročil ako človek, jeden z nás, do nášho sveta. Vykročil k tým najslabším a najúbohejším, vykročil k tej najšpinavejšej biede, vykročil k tým najmenším, vykročil k tým, ktorí boli mimo normálu spoločnosti, vykročil k rybárom a stal sa ich priateľom, vykročil proti tým, ktorých egá kričali navôkol, vykročil k tým, ktorí úprimne túžili, vykročil na Golgotu a vykračuje aj ku mne a ku každému z nás, každý deň. Ježiš je pohyb. Je viac, ako dokážem pochopiť…
Sväté písmo je najmúdrejšia kniha ľudstva. Jeden režisér mi raz povedal: „Vy máte v tej Biblii popísaný naozaj každý model príbehov, aký v spoločnosti existuje.“ Zasmiala som sa, ale zároveň ma i prenikla bázeň… Ako málo som si vedomá toho, aké poklady máme v Jeho slove. Naozaj sú tam všetky odpovede a prisľúbenia!
Verím, že čím a kým sa sýtime, tým sa stávame. Každý jeden človek má iný spôsob, ako rastie, takže môžem uviesť príklad toho, čím sa snažím sýtiť ja osobne. V prvom rade „komôrka“, čas intimity s Ockom, čas len ja a on. Ľudia, ktorí ťa vedia kopnúť do zadku, keď treba, a pripomenúť ti, kto si v Ňom. Rodina. Duchovný tato (či mamka) a pravidelné sviatosti. A v neposlednom rade každodenné skutky, malé kroky, otvorené oči pre ľudí, otvorené póry pre Ruach.