Teologička a psychologička Kateřina Lachmanová: Vďaka utrpeniu „vyžiari“ niečo vzácne – skutočná láska

Kríž je ústredným symbolom kresťanstva, je teda celkom prirodzené, že je v ňom zakódovaná radostná zvesť, aj keď možno nie vždy čitateľná na prvý pohľad. Nie je iba symbolom umučenia, ale predovšetkým nádejou, o ktorú sa možno oprieť. S Kateřinou Lachmanovou, ktorá sa problematikou kríža zaoberá vo svojej najnovšej knihe, by sme radi prispeli k sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý slávime 14. septembra, rozhovorom o tejto téme.

Nedávno vyšiel slovenský preklad tvojej najnovšej knihy Kríž ako strom života. Čo bolo impulzom pre jej napísanie a kedy sa táto myšlienka zrodila?

Už veľmi dávno, pred vyše desiatimi rokmi. Väčšinou si najskôr robím poznámky k prednáškam, a keď sa mi papier zaplní poznámkami do tej miery, že sa v nich už takmer nevyznám, položím si otázku, či nedozrel čas napísať knižku. Napodiv, impulz k prvej prednáške o kríži prišiel od protestantov, bolo to tuším pre multižánrový festival United vo Vsetíne. Potom som túto tému sama občas niekomu „nanútila“, napríklad keď ma ľudia pozvali na pôstnu obnovu a nemali predstavu, čo odo mňa chcieť, a tak sa mi to prehlbovalo a rozvíjalo do tejto podoby. Išlo mi o „dešifrovanie“ dobrej správy obsiahnutej v kríži, radostnej zvesti.

Písať o kríži je hlboká a pomerne náročná vec. Do akej miery si si potrebovala túto tému naštudovať a nakoľko si inšpiráciu čerpala z  vlastného vnútorného prežívania viery?

Čítam rada a veľa, väčšinou práve duchovnú literatúru – zo záujmu i v rámci práce v nakladateľstve. Moje knižky však nevznikajú tak, že si urobím prieskum literatúry, zhromaždím podklady a pustím sa do písania. Je to skôr metóda „nabaľovania“: osloví ma nejaká myšlienka – počas čítania, pri modlitbe či na prechádzke –, a potom sa na ňu v priebehu rokov nabaľujú ďalšie súvisiace aspekty. Ak vo svojich knihách citujem niekoho iného, bývajú to zvyčajne moje dlhodobo obľúbené pasáže alebo autori, nezvyknem ich „loviť“ za účelom písania danej knižky. Na tému kríža by sa asi našlo more literatúry, najmä v patristike, u svätých a mystikov, no povedala som si, že nebudem svoj text umelo zdobiť ako vianočný stromček. Spísala som iba to, čo prišlo objavné a životodarné mne samej, pravdaže, s nádejou, že to azda osloví aj niekoho iného.

Skús trochu bližšie vysvetliť symboliku, ktorá sa skrýva za „stromom života“. Niekomu toto slovné spojenie môže pripomínať skôr ezoteriku, tak skúsme vec uviesť na pravú mieru. V akej súvislosti o strome života hovoríš a píšeš ty?

Máš pravdu, až počas písania som zistila, že tento termín dnes hojne používa ezoterika (samozrejme, nie v súvislosti s krížom, ktorý ezoterikov úplne odpudzuje). Chcela som ukázať, že Kristov kríž a radostná zvesť nie sú dve rôzne veci, nie je to dvojaké posolstvo, ale len jedno jediné: Kristov kríž, jeho Láska až do krajnosti, ktorá sa na ňom prejavila, je dôvodom a prameňom našej radosti, ktorú svet nemôže dať ani vziať. Pre nás veriacich je Kríž vskutku prameňom života, hoci bez viery v ňom neuvidíme nič iné než strašný smrtiaci nástroj.

Spájať Kristov kríž s radosťou sa zdá ako veľký paradox, pre väčšinu ľudí, ako si podotkla, je skôr symbolom utrpenia. Kde je teda pravda? Ako si nastaviť vnútro na zmenu vnímania?

Utrpenie ku krížu, samozrejme, patrí, nie však samoúčelné utrpenie. To neprináša nič dobré, preto sa ho Cirkev snaží všemožne nadľahčovať a riešiť, nie množiť. No vďaka utrpeniu sa môže „vyžiariť“ čosi vzácne – skutočná láska. Vďaka utrpeniu a skúškam sa láska prečisťuje tak, ako sa zlato čistí ohňom. A láska je sila, ktorá premieňa ľudské srdcia – to jediné, čo zostáva, keď sa všetko rúca. To jediné, čo premieňa svet.

Veľa o tvojom osobnom postoji k tejto téme sa dá vyčítať z riadkov knihy, no predsa – do akej miery sa ti v osobnom duchovnom živote darí vidieť v kríži nádej?

Ešte nedávno by som asi nedokázala vidieť niečo pozitívne ani v drobnom utrpení, no práve nové pohľady na Ježišov kríž, ktoré načrtávam vo svojej knižke, mi pomohli objaviť, aká sila sa v ňom skrýva. Azda sa mi teraz darí trochu viac spájať aj vlastné životné trampoty s Ježišovým krížom, dívať sa pod povrch. Netvrdím, že to už dokážem a že sa mi to vždy darí… No akoby som tým pre seba objavila „Ameriku“ duchovného života (aj keď je mi jasné, že ju už objavili zástupy predo mnou).

Čo by si poradila ľuďom, pre ktorých je kríž len ťarchou a nedarí sa im v tomto ohľade zmeniť zmýšľanie?

Ja asi nijakú múdru radu nemám – najmä nemám moc spôsobiť, aby niekomu „svitlo“. Myslím si, že „vedu kríža“, ako hovorievala svätá Edita Steinová (alebo „vedu lásky“, ako to ešte lepšie nazvala svätá Terezka), môžeme „študovať“ len tak ako apoštol Ján – na Ježišovom srdci. Prípadne pohľadom na kríž, na Ukrižovaného, na živého Krista. Na toho, ktorý zomrel, vstal a už neumiera, smrť ani zlo nad ním nemajú žiadnu moc! Keď o to budeme stáť, on nás skrze svojho Ducha naučí všetko, ako sľúbil. On má aj kľúč ku každému z našich sŕdc… Vie, ako z nich odstrániť všetky karikatúry Boha i kresťanstva, ktoré sa na nás nalepili, aby nám mohlo tajomstvo jeho kríža (jeho lásky) zažiariť úplne nanovo. A to by som veľmi priala každému, kto sa začíta do mojej knižôčky… alebo priamo do knihy Kríža!

Knihu Kríž dar života môžete zakúpiť v našom eshope tu.

Autorka: Danka Jacečková
Titulná snímka: Petr Polanský a Roman Polách
Snímky: Mikuláš Jacečko (1), Iva Bekárková (2)