#teologiatela_Výročie rozdelenia západného kresťanstva: Pomôže teológia tela zjednotiť Kristovo telo?

V tomto roku si pripomíname päťsto rokov odo dňa, keď podľa tradície mladý katolícky kňaz Martin Luther pribil svojich deväťdesiatpäť téz na bránu hradu vo Wittenbergu. Ak by sme skonštatovali, že táto jedna udalosť uviedla do pohybu celú sériu ďalších, ktoré mali nedozerný vplyv na západnú civilizáciu, bolo by to stále len nedocenenie reality.

Autor: Christopher West

Existujú dôvody, prečo možno dúfať (nielen v rovine túžby, ale s istotou, lebo „nádej nezahanbuje“), že Kristova modlitba, aby jeho nasledovníci „boli jedno“, bude jedného dňa vyslyšaná. Jedným z veľkých znamení nastúpenej cesty k jednote je Spoločné vyhlásenie katolíkov a luteránov k učeniu o ospravedlnení z roku 1999.

Týmto historickým míľnikom sa uzavrela hlavná téma Lutherovho protestu, a to slovami: „Spoločne vyznávame, že pokiaľ ide o spásu, človek je úplne odkázaný na zachraňujúcu Božiu milosť. Sloboda, ktorú má vo vzťahu k iným ľuďom a veciam tohto sveta, nie je slobodou vzhľadom na spásu. Ako hriešnik podlieha Božiemu súdu a nie je schopný sám sa obrátiť k Bohu a hľadať spásu ani si zaslúžiť ospravedlnenie pred Bohom, ani svojimi vlastnými schopnosťami dosiahnuť spásu. Ospravedlnenie nastáva jedine z Božej milosti.“

To, že katolíkom a luteránom trvalo štyristoosemdesiatdva rokov, kým sa na tomto bode zhodli, svedčí o zložitosti ľudského života a diskusie. Ani jedna zo strán v zásade nezmenila svoju pozíciu, no konečne sme sa zhodli na „slovníku“, ktorý nám dopomohol rozpoznať, že za posledných päťsto rokov sme (za cenu nespočetných vojen a otrasov) v podstate hovorili o odlišných záležitostiach („my o koze, vy o voze“). Pane, zmiluj sa! Dobrou správou však je, že, samozrejme, on sa zmilúva.

 

 

Ďalším znakom toho, že smerujeme k jednote v tele Kristovom, je šírenie teológie tela svätého Jána Pavla II. naprieč denomináciami. Hoci väčšinou prinášam toto neuveriteľne oslobodzujúce učenie v rámci Katolíckej cirkvi, za tie roky som už prednášal vo veľkom množstve protestantských komunít, kde sa teológia tela stretla s úprimným záujmom a ozajstným entuziazmom.

Aj iní, ktorí propagujú učenie Jána Pavla II. a sledujú, ako sa šíri, môžu dosvedčiť to isté. Je to dobré znamenie pre opätovné zjednotenie Kristových nasledovníkov, nielen preto, že sa ním roztopili ľady medzi rôznymi denomináciami a na strane protestantov to prinieslo novú úroveň otvorenosti voči učeniu pápežov. Teologický génius a obsah teológie tela nás totiž privádza k samému centru rozdelenia Kristovho tela a otvára cestu k jeho uzdraveniu.

Nikdy nezabudnem, ako otec John Hardon, uznávaný jezuitský teológ dvadsiateho storočia, jednoducho počas prednášky vyriekol, že pôvod všetkého rozdelenia v tele Kristovom sa dá vystopovať k dišputám o podstate manželstva. Hoci nemal dostatok času, aby toto tvrdenie podrobne podoprel (žiadalo by si to celú doktorandskú prácu), mne pravdivosť tohto vyhlásenia udrela okamžite do očí. Spája sa s „veľkým tajomstvom“, o ktorom hovorí svätý Pavol v Liste Efezanom 5, 31-32: „Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.“

 

 

Ak toto nie je iba poetický zvrat, ale (ako tomu Cirkev vždy rozumela) skrýva sa tu ozajstná teologická hĺbka, potom spôsob, akým rozumieme a prežívame svoje telá ako muži a ženy a tiež ako chápeme a žijeme manželstvo, má priamy vplyv na našu kristológiu (chápanie Krista) a ekleziológiu (vnímanie Cirkvi). A naopak, to, ako rozumieme a žijeme kristológiu a ekleziológiu, má priamy dopad na naše chápanie tela a manželstva. Teda dišputy o tematike Cirkvi a Krista budú v konečnom dôsledku zahŕňať rozpravy o povahe manželstva a naopak.

Keď Luther odišiel z Katolíckej cirkvi a založil novú komunitu kresťanov, spôsobil v Božej rodine trhlinu, akoby rozvod v mystickom manželstve Krista a jeho Cirkvi. Inými slovami by sme mohli povedať, že škandál reformácie spočíva v tom, že Kristovi nasledovníci urobili z božského Ženícha polygamistu, a to až tridsaťtisíckrát, ak sú odhady o počte denominácií za posledných päťsto rokov správne.

Neobviňujem Luthera za väčšinu jeho námietok. Tridentský koncil v podstate s mnohými z nich súhlasil. Božia rodina bola (a je aj teraz) kvárená skutočnými problémami a korupciou, na ktoré Luther správne poukázal. Želal by som si však len jedno, aby nebol býval z tejto rodiny odišiel a nezaložil si inú.

Samozrejme, dôvody jeho odchodu sú zložité. Zatvrdnutosť na oboch stranách bola už taká veľká, že Lutherovmu odchodu by bol schopný zabrániť len zázrak milosti. Skutočnou tragédiou a pohoršením oddelenia, ktoré vzniklo v západnej Cirkvi, je neochota katolíkov i protestantov otvoriť sa pre tento zázrak.

 

 

Rozkol v tele si žiada vykúpenie v tele, ktoré volá po riadnej teológii tela. História možno raz uzná teológiu tela Jána Pavla II. za jeho najvýznamnejší príspevok k ekumenizmu, hoci on sa neúnavne snažil budovať jednotu medzi kresťanmi i ďalšími cestami. Verejne sa ospravedlnil v mene tých katolíkov, ktorých hriechy predovšetkým viedli k rozdeleniu, opakovane oslovoval protestantských i pravoslávnych lídrov, dokonca ich žiadal i o pomoc pri opätovnom „zadefinovaní“ pápežstva, aby mohlo efektívnejšie slúžiť potrebám všetkých kresťanov.

Benedikt XVI. napísal v eseji ešte pred svojou pápežskou funkciou, že ak máme byť všetci „jedným telom v Kristovi, dáva to zmysel iba z perspektívy Knihy Genezis 2, 24: „A budú dvaja jedným telom.“ (porovnaj 1 Kor 6, 17) Cirkev je tým telom Kristovým, a to v duchovnom napätí lásky, v ktorom je konzumované manželské tajomstvo Adama a Evy.“ Rozkol, ktorý vstúpil do manželstva Adama a Evy s pádom, je zreteľný v rozdelení mystického manželstva, na ktorom majú účasť Kristovi nasledovníci. Tým, že akoby nasadzovala protilátky do samotného rozdelenia toho prvého, teológia tela svätého Jána Pavla II. dláždi cestu uzdraveniu potrebnému v tej druhej oblasti.

Áno, jedného dňa bude jeden Kristus a jeho láska k jedinej Neveste. V ten deň budú „všetci jedno“, ako je jedno Kristus so svojím Otcom.

 

Tento príspevok z blogu vychádza s láskavým dovolením The Cor Project.