#teologiatela_ Radostná pravda o celibáte, 1. časť
Riešením sexuálnej krízy v Cirkvi je autentická sexuálna sloboda. Tento príspevok naznačí hlavné témy nasledujúcich troch pokračovaní a bude vychádzať z novej knihy Christophera Westa (Theology of the Body for Beginners: Rediscovering the Meaning of Life, Love, Sex, & Gender) z roku 2018.
Vo svetle nie takých dávnych obludných zistení o pohlavnom zneužívaní zo strany niektorých členov kléru sa znova ozývajú hlasy, že „zrušiť zákaz manželstva“ pre katolíckych kňazov by bol najjednoduchší spôsob, ako vyriešiť tento problém. Mohlo by sa teda zdať, že mať iný názor je ako strkať podľa vzoru pštrosov hlavu do piesku.
Je pravda, že latinská prax vyhradenia kňazskej vysviacky len pre mužov v celibáte by sa mohla zmeniť. Východné katolícke cirkvi majú platne vysvätených ženatých kňazov a niektorí ženatí kňazi iných denominácií, ktorí konvertujú na katolícku vieru, môžu dokonca prijať vysviacku aj v latinskom obrade. Takže keď sa niekto spýta, prečo nemôžu byť kňazi ženatí, pravdivá odpoveď je, že môžu. No existujú dobré dôvody, prečo je na Západe zvykom vyberať kňazov spomedzi takých mužov, ktorí rozlíšili, že majú povolanie do celibátu.
V súčasnej situácii sexuálnych škandálov a ohnivých polemík má svedectvo zdravého celibátneho života obrovskú cenu. Jednoducho povedané, je svedectvom autentickej sexuálnej slobody. Tú Katolícka cirkev vždy chápala nie ako slobodu vyhovieť všetkým svojim chúťkam, ale ako slobodu od nutkavých chúťok. Iba ten, kto je slobodný v druhom slova zmysle, je schopný milovať, či už v manželstve, alebo v celibátnom dare seba samého. Kedykoľvek nás naše pudy zväzujú, prestávame byť pánmi situácie a stávame sa iba predmetmi svojej vlastnej vášne.
Bežné farnosti, katolícke školy alebo semináre, žiaľ, zanedbávajú svoju úlohu priviesť svojich zverencov k autentickej sexuálnej slobode a k jej správnemu vyjadreniu adekvátnemu stavu alebo životnému povolaniu. Naopak, do myslí mnohých členov Cirkvi, vrátane kléru, preniklo nesprávne chápanie pohlavnej slobody, a to je dôvod, prečo je manželstvo i celibát v hlbokej kríze. Bez citlivej výzvy na opravdivú sexuálnu slobodu sa totiž obe úplne nesprávne chápu a nesprávne žijú: prvé je „legitímnym ventilom“ nutkavých túžob a druhé životom beznádejného odriekania.
A preto predstava, že liekom na sexuálne škandály kňazov je manželstvo, je dosť mylná. Vstup do manželstva neuzdravuje pohlavné úchylky. Ak by (budúci) kňaz alebo akýkoľvek iný muž vstupoval do manželstva s hlboko zakorenenou sexuálnou zvrátenosťou, odsudzoval by svoju manželku na život v pozícii sexuálneho objektu. Jediný spôsob, ktorý dá bodku za škandálom hriechu (či už kňazov, alebo kohokoľvek), je naučiť ľudí, že ich pohlavná krehkosť sa dokáže zmeniť na autentickú pohlavnú slobodu mocou vykúpenia, plynúcou zo smrti a zmŕtvychvstania Krista.
Kresťanské manželstvo a kresťanský celibát sú omnoho prepojenejšie, než si väčšina ľudí myslí. Ba dokonca bez pochopenia hodnoty manželstva sa nedá pochopiť ani cena celibátu. Prečo nie? Pretože Cirkev zakladá hodnotu akejkoľvek obety na hodnote toho, čo sa obetuje. Bolo by pre mňa napríklad bezcenné vzdávať sa v pôste fajčenia, lebo fajčenie pre mňa nemá absolútne žiadnu cenu.
Presne preto si Cirkev tak veľmi váži celibát: pretože má vo veľkej úcte to, čoho sa celibát zrieka – pohlavné zjednotenie. V katolíckom ponímaní je jednota muža a ženy „v jednom tele“ predobrazom večnej jednoty, ktorá nás očakáva v nebi (porov. Ef 5, 31-32). Ja rád používam takéto prirovnanie: Boh nám dal sexuálne túžby ako palivo rakety, ktorá nás má vystreliť ku hviezdam a ešte ďalej, do večného tajomstva Kristovej jednoty s Cirkvou. Čo by sa však stalo, ak by sa motory rakety „zvrhli“ a namiesto do neba by smerovali späť na nás? Vitajte v „mesačnej krajine“ sexuálnej revolúcie. Sexuálna jednota nám slúži ako ikona, ako predobraz nášho konečného naplnenia, ale stáva sa začiatkom nášho konca, ak začneme zbožňovať sex ako taký. Kultúra, ktorá to robí, dozaista stratila z očí to, čo je božské.
Ježiš hovorí, že „pri vzkriesení sa ľudia neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi“ (Mt 22, 30). Prečo je to tak? Lebo keď budeme v nebi, už nebude potrebný znak, ktorý nás bude smerovať do neba. „Baránkova svadba“ (Zjv 19, 7) – láskyplné zjednotenie lásky, ktorá jediná dokáže naplniť – bude už naveky dovŕšená.
Ježiš teda niektorých volá, aby zostali v celibáte nie pre celibát samotný, ale preto, že sa „takými urobili pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19, 12) – teda ako živé svedectvo jednoty, ktorá nás čaká v nebi. Ak sa žije pravdivo, život v celibáte ohlasuje, že nech je pohlavná jednota akokoľvek nádherná a úžasná, existuje ešte väčšia láska, bližšie zjednotenie, pre ktoré sa oplatí „všetko predať“.
Je teda úplne primerané, ak sú kňazi vyzvaní na takúto úroveň obety. Vo svete, ktorý „frčí“ na sexuálnych podnetoch a robí zo sexu modlu, zúfalo potrebujeme odvážnych svedkov kňazského celibátu, ktorí by žili v oslobodzujúcom prúde autentickej sexuálnej slobody. Pretože ak sa žije takým spôsobom, efektívne smeruje naše raketové motory voči nebu.
Možno teda volanie Cirkvi po celibáte kňazov nie je znakom strkania hlavy do piesku, ale pohľadom ku hviezdam, ktorý celý svet (manželov, celibátnikov, slobodných) volá, aby robili takisto.
Je táto definícia celibátu blízka vášmu chápaniu? Prečo majú toľkí, vrátane katolíkov, také odtrhnuté chápanie celibátu a povolania do manželstva? Podeľte sa s nami na našom Facebooku.
Tento text vychádza s láskavým dovolením Corproject , autor: Christopher West