#teologiatela_Láska je trpezlivá. Ja nie som
Teším sa, že sa s vami môžem podeliť o úryvky z mojej novej knihy (Christophera Westa; pozn. prekl.) Láska je trpezlivá, ale ja nie: Vyznania liečiaceho sa perfekcionistu*, ktorá predstavuje bohatstvá úvah pápeža Františka o známom hymne svätého Pavla na lásku. Sám Svätý Otec nazval tento úsek „srdcom“ svojho dokumentu Radosť z lásky (Amoris Laetitia). Nasleduje Františkov komentár verša „láska je trpezlivá“.
Autor: Christopher West
Ako hovorí, „prvé slovo, ktoré (Pavol) používa, je makrothyméi… Jeho zmysel možno pochopiť z gréckeho prekladu Starého zákona, kde sa hovorí, že Boh je „pomalý do hnevu“ (Ex 34, 6; Nm 14, 18). Táto jeho zhovievavosť sa prejavuje vtedy, keď sa človek nenechá riadiť impulzmi a vyhýba sa tomu, aby na niekoho zaútočil.“ (Amoris Laetitia, 91)
Detský neporiadok. Skúška mojej trpezlivosti.
Som ten typ, ktorý vykonáva „preventívnu“ údržbu a má sklon vidieť potenciálny chaos skôr, než sa stane. Mojim deťom sú dôverne známe otcovské refrény ako: „Potiahni si tanier ďalej od okraja stola!“ (aby sa nič nevylialo) „Pozor, aby si všetky cestoviny prelial do cedidla!“ (aby som potom nemusel krvopotne z hrnca zoškrabovať stvrdnuté rezance) „Poriadne vyutieraj Mandine labky, keď vojde do domu!“ (aby som nemusel čistiť koberec)
Môže to naberať rozmery fanatizmu a, samozrejme, deťom to vadí. Ony vedia byť dosť nedbalé a to, samozrejme, vadí mne. Ale ak je láska trpezlivá, čo robí v takýchto situáciách? Svätý Otec právom tvrdí, že „sa vyhýba prudkej reakcii voči slabostiam alebo chybám druhých“ (Amoris Laetitia, 103).
Nedávno som vošiel do našej obývačky a zazrel som na konferenčnom stolíku nový balíček kariet bez gumičky, ktorá by ich držala pokope. Predvídajúc nevyhnutné – karty rozhádzané kade-tade s výsledkom, že opäť ďalší balíček bude nepoužiteľný, lebo ich nedokážeme nájsť všetky –, moja bezprostredná reakcia v duchu bola: „Čo do… #*$%@!! Kto do… #*$%@!!“ Možno som sa navonok trochu krotil, no podráždenie v mojom hlase zrejme nedokázalo prekryť vnútorné napätie, keď som vyštekol: „Kto vie niečo o týchto kartách?“
„Veď sú to len karty,“ pípla Beth, snažiac sa uplatniť svoje právo a právo svojich súrodencov žiť v našom dome, hrať karty a byť nedokonalí bez toho, aby sa museli báť svojho otca posadnutého poriadkom. Nesnažila sa byť drzá, iba úplne správne tvrdila, že robím z komára somára.
A ja, ktorého predsa nemôže nachytať na hruškách jeho dvanásťročná dcéra, som zo seba vypustil: „To som nemyslel, Beth.“ Inými slovami: „Myslíš, že som zas v režime diktátora, ale nie, nie som.“
Bol som. A vedel som o tom. Bolo jasné, že aj ona o tom vie. Svojím spôsobom mi (v strese) hovorila: „Láska je trpezlivá, oci. A ty práve teraz svoju rodinu neľúbiš.“ Mala pravdu. Trvalo mi pár dní vnútorného zápasu, aby som prišiel na to, čo sa v skutočnosti odohralo pri tej výmene názorov. No keď som konečne pochopil, ospravedlnil som sa Beth za svoju netrpezlivosť.
Pápež František múdro poznamenáva: „Problém vzniká, keď chceme, aby vzťahy boli idylické alebo osoby dokonalé, alebo keď sa postavíme do stredu a očakávame, že sa splní naša vôľa. Potom nás všetko znepokojuje, všetko nás vedie k agresívnej reakcii. Ak nepestujeme trpezlivosť, vždy si nájdeme výhovorku, aby sme odpovedali hnevom.“ (Amoris Laetitia, 92)
Láska je trpezlivá. Ja často nie som. Pane, uč ma milovať.
Otázka: Máte skúsenosť s rastom v trpezlivosti lásky? Prosím, podeľte sa o ňu na Facebooku.