Televízia Lux: Projektom o zneužívaní chceme liečiť krvácajúcu ranu   

Nový projekt Televízie Lux prinesie svetlo do náročnej témy zneužívania. Bližšie nám o ňom povedali programový riaditeľ televízie otec Ondrej Chrvala a vedúca produkcie Monika Hroncová.

Predstavte nám, prosím, nový projekt Televízie Lux.

Otec Ondrej Chrvala: Cieľom novej relácie je komplexný pohľad na tému zneužívania detí. Tento problém sa tiahne naprieč spoločnosťou a my sa chceme problému venovať ako takému. Tematiku sme si rozdelili na desať dôležitých častí, do ktorých sme prizvali rôznych odborníkov, ktorí sa tejto téme dlhodobo venujú.

Pre koho je relácia určená?

Otec Ondrej Chrvala: Cieľom je osloviť dospelého diváka. Vytiahnuť na svetlo rôzne stránky tejto temnej problematiky a pomôcť všetkým, ako chrániť svoje deti, ale aj vedieť citlivo pristupovať k obetiam aj celému prípadu.

Monika Hroncová: Myslíme si, že na Slovensku je edukácia týkajúca sa zneužívania detí veľmi slabá. Väčšina ľudí sa už s touto témou síce stretla, ale nevie o nej nič bližšie. Musíme si uvedomiť, že ak sa dieťa niekomu zdôverí s takýmto problémom, malo by byť týmto dospelým prijaté. Tí by mali vedieť, ako postupovať, no oni sami často túto tému ešte nemajú spracovanú. Nevedia, ako zareagovať, nemajú informácie.

Odborníci, ktorí sa divákom prihovárajú, majú roky praxe a snažili sa všetky informácie spracovať tak, aby boli zrozumiteľné aj pre laickú verejnosť.

Nie je to ľahká téma. Ako ste dospeli k jej spracovaniu?

Monika Hroncová: V Televízii Lux máme každý týždeň porady týkajúce sa dramaturgie. Na jednej z porád som navrhla priniesť takéto krátke edukačné videá, kde by sme veriacemu divákovi priniesli najdôležitejšie informácie, čo sa týka tejto témy. Tento nápad bol podporený a následne sme mali prvé stretnutie s odborníkmi, ktorí sa v Cirkvi tejto tematike venujú. Chceli sme vedieť, či vidia potrebu takéhoto projektu. Počas viacerých stretnutí sme prišli na to, že by to bolo naozaj dobré a potrebné. Následne vznikali prvé porady pracovného tímu, kde sme sa začali rozmýšľať nad konkrétnym spracovaním.

Otec Ondrej Chrvala: Pri mnohých rokoch mojej práce s mladými som sa stretol aj s touto problematikou a, bohužiaľ, nie jeden raz. Keď prišiel podnet hlbšie to spracovať, hneď som ho podporil, pretože práve toto by malo byť poslaním katolíckej televízie – šíriť povedomie v témach, o ktorých treba hovoriť, s láskou a úctou. A keď sme potom zistili, ako málo je o tejto téme systematicky spracovaných materiálov, o to viac nás to poháňalo niečo s tým urobiť.

Kto v relácii vystupuje?

Otec Ondrej Chrvala: V prvom rade sme oslovili otca biskupa Mareka Forgáča, ktorý túto problematiku v Cirkvi zastrešuje. Chceli sme to robiť odborne a pod záštitou Cirkvi. Otec biskup potom navrhol do projektu odborníkov z radov psychológov, právnikov či morálnych teológov, ktorí sa touto témou dlhodobo zaoberajú. S niektorými z nich sme už boli v kontakte v prípravnej fáze projektu. Každý z nich sa na začiatku relácie predstaví a spomenie aj svoju prax v práci s tematikou zneužívania. Zároveň sme pri príprave relácie naozaj spoznali, že ide o ľudí, ktorí idú do hĺbky a s otvorenosťou, pretože denne vidia následky zneužívania pre obete, rodiny, spoločnosť a nakoniec aj pre Cirkev.

Ak chceme túto krvácajúcu ranu liečiť, nemôžeme ísť po povrchu ani skrývať jej zvrátenosť. Veľmi si vážime, že pozvanie ísť do projektu prijali aj obete, ktoré majú odvahu hovoriť o svojej skúsenosti práve preto, aby si iní nemuseli prežívať to, čím si museli prejsť ony.

Určite nebolo ľahké nájsť človeka, ktorý si takouto skúsenosťou prešiel a bol ochotný vydať o tom svedectvo.

Monika Hroncová: Je to tak. Obete nechcú o svojich zážitkoch hovoriť aj preto, že sa boja spochybňovania. A mňa to veľmi bolelo, keď som si uvedomila, že ani pri jednej trestnej činnosti tak nepolemizujeme nad obeťou – a naozaj neviem, čím to je – ako pri sexuálnom zneužívaní detí. Spoločnosť by sa mala snažiť vytvoriť citlivé prostredie, aby aj títo ľudia videli, že sú pochopení, vypočutí. Je vzácne nájsť človeka, ktorý je ochotný o svojej skúsenosti hovoriť, a je to veľký dar, že aj v našom projekte sme mali túto možnosť.

Mňa veľmi oslovili slová jedného z odborníkov, ktorý dáva návod, ako by sme mali pristupovať k obeti: „Pápež František v jednom zo svojich listov pripomína, že bolesť traumatizovaných je i našou bolesťou. Ľudia s akýmkoľvek zranením, osobitne obete sexuálneho zneužívania, by vždy mali mať dôležité, ba dokonca popredné miesto v Cirkvi i v srdciach ostatných veriacich. Sú tými, v ktorých môžeme doslova vidieť a objať trpiaceho Krista. Tiché súcitné mlčanie a prijatie reality utrpenia môže pomôcť omnoho viac ako nevyžiadané rady a duchovné odporúčania. Pápež pripomína, že súcit je jazykom Boha.“

Ako ste už spomínali, ľudia na túto tému nevedia reagovať…

Monika Hroncová: Keď sa niekde spomenie téma zneužívania detí, bežná reakcia je: „Toto nebudem ani počúvať.“ Je to prirodzené, pretože téma je extrémne náročná, ale zároveň je potrebné, aby sa o nej rozprávalo a aby sa poňala odborne. Aby sme hľadali riešenia, ako čo najviac zabrániť tomu, aby sa takéto veci diali. Myslím si, že veľa ľudí si nechce pripustiť, že sa to deje aj u nás. Ale povedzme si otvorene, deje sa to naprieč celou spoločnosťou, v rodinách, inštitúciách aj v Cirkvi.

Zneužívanie v Cirkvi je obzvlášť citlivá téma. Čím je špecifická?

Otec Ondrej Chrvala: Špecifická je v hĺbke zranenia, ktoré spôsobuje. Každý hriech, aj ten, čo považujeme za dobre skrytý, ubližuje druhým a taktiež tomu, kto ho pácha, pretože ho morálne mrzačí. No zvrátenosť zneužívania detí je v tom, že zrania maloletých v oblasti, ktorá je veľmi jemná a krehká, v ktorej sa nevedia brániť, a obvykle ju poškodia na celý život. Je to zásah do takej intímnej oblasti života človeka, že ovplyvňuje celý jeho život, nielen oblasť sexuality.

V Cirkvi je táto rana obzvlášť boľavá preto, lebo ju spôsobujú práve tí, ktorí by mali deti pred takýmto zneužitím chrániť a ktorí by mali ich morálny život zveľaďovať, a nie ho mrzačiť. Vzdialene by som to prirovnal k pohoršeniu zo skorumpovaného policajta: práve ten, ktorý má zákon chrániť, sa správa protizákonne. No kým pri policajtovi hovoríme o vonkajšom právnom poriadku, v Cirkvi hovoríme o hlbokom vnútornom prežívaní, ktoré je oveľa zraniteľnejšie a zanecháva devastačnejšie následky, ak je zneužité. Keďže kňaz je predstaviteľom Boha a Cirkvi, ak toto svoje postavenie zneužije, ničí v očiach obete dôveru v Cirkev a v samotného Boha, čím vyslovene obracia naruby svoje kňazské poslanie. Preto je táto rana taká boľavá a preto Cirkev proti nej dnes bojuje s takou nekompromisnou rozhodnosťou.

Aké čakáte reakcie? Je to unikátny projekt katolíckej televízie, ale pravdepodobne zachytí nielen veriace prostredie.

Otec Ondrej Chrvala: Sám som zvedavý na reakcie, najmä tie prvoplánové, keď niekto nečíta s porozumením, ale vníma veci najmä a predovšetkým na základe svojich predsudkov. A nemyslím tým len jednotlivcov, ale aj médiá, ktoré by už mali mať nejakú novinársku profesionalitu, ale neraz som prekvapený, ako aj tam predsudky fungujú. Ale túto časť reakcií budem brať len ako takú zaujímavosť.

Podstatné pre mňa je nezanedbať niečo pri tvorbe samotného projektu a zverejniť ho s vedomím, že sme naozaj urobili to najviac, čo bolo v našich silách, aby sme ranu liečili, a nie zväčšovali. A keď mi niekto z tých, čo boli takto hlboko zranení a osobne ich poznám, dá pozitívnu spätnú väzbu, bude to pre mňa tá najvzácnejšia reakcia.

Monika Hroncová: Osobne sa musím priznať, že už som dostala reakciu, ktorá mi dala obrovskú silu a veľký zmysel tohto projektu. S jej dovolením sa o ňu s vami podelím, išlo o správu od jednej z obetí: „Keby som mala v tom ťažkom období možnosť počuť toto všetko, čo odznie v projekte, dali by ste mi s tým možnosť žiť život svojich rovesníkov a nežiť mimo skutočného sveta. Prosto dali by ste mi ŽIVOT.“

Záverečnú otázku smerujem na Moniku – aká by bola tvoja rada rodičom, čo sa týka otvorenia tejto témy v rozhovore s deťmi?

Monika Hroncová: Myslím si, že je dôležité, aby bol vzťah medzi rodičmi a dieťaťom taký, že si dôverujeme a vieme sa rozprávať o každej téme. Že sa dieťa nebojí prísť za nami s akýmkoľvek problémom a témou. Pri zneužívaní detí je dobré si uvedomiť, že páchateľ je väčšinou človek, ktorého aj my ako rodičia poznáme. Bolo by asi vhodné, aby sme dieťaťu vysvetlili, že ak aj človek, ktorého my poznáme a dôverujeme mu, sa v našej neprítomnosti správa inak, dokonca tak, že je to dieťaťu nepríjemné, malo by nám o tom povedať. Ja som svojim deťom napríklad vravela, že ak im dospelý povie vetu: „Toto bude iba naše tajomstvo, toto rodičom nikdy nesmieš povedať,“ je to prvá vec, ktorú by mi mali povedať, keď prídu domov.

Všímajme si deti a buďme citliví na to, ak sa dieťa zrazu odmieta s niekým stretať, zrazu nechce chodiť na obľúbený krúžok a podobne, pretože aj týmto môže vysielať signály o veciach, o ktorých nie je schopné povedať viac.

Povzbudzujem rodičov k otvorenosti hovoriť o tejto téme, primerane veku dieťaťa, a veľmi dúfam, že aj nová relácia im pomôžu sa v tejto téme viac zorientovať.

…
Pozývame vás navštíviť novú webovú stránku WWW.ZNEUZIVANIE.SK, na ktorej nájdete 10-dielný edukatívny seriál k téme sexuálneho zneužívania detí.