Tebe, ktorý bývaš s rodičmi
„Mama hotel“. Slovné spojenie, ktorým sa sarkasticky označuje pohodlie, opatera a „nemusím pohnúť ani prstom“, ktoré dospelým synom či dcéram poskytujú ešte stále rodičia. Vieš, čo ako prvé napadne mne?
Vydávala som sa v lete a len pár týždňov po svadbe musel môj milý manžel pracovne odcestovať. Ostala som zrazu v našom poloprázdnom byte sama. Keď sa zvečerilo, mala som pocit, že nedokážem prehlušiť ticho, ktoré sa v ňom rozliehalo. Každý pohyb mal akoby ozvenu ešte neozdobených stien, parkety praskali, nevybalený nábytok šuchotal… Je to už štrnásť rokov, ale pamätám si to doteraz – pred polnocou som vzala pod pazuchu pyžamo a utekala k našim, ktorí bývali na opačnom konci mesta. Našťastie, ešte nespali. Vzali ma dnu, dali mi teplú večeru a zaželali „dobrú noc“. Ráno ma v kuchyni čakal otec a s nežným dôrazom mi povedal: „Keby sa stalo čokoľvek, keby si kedykoľvek potrebovala, neváhaj prísť k nám. Toto je tvoje hniezdo.“
Dnes mi už táto krátka posvadobná epizóda príde smiešna. Otcove slová však vtedy na dlhý čas upokojili moje rozbúrené a zahanbené srdce. Náš nový byt ešte nebol tým hniezdom, ktoré by ma v neprítomnosti manžela objalo a poskytlo mi bezpečie – rodičovský byt áno. „Mama hotel“? V tú noc sa mi nesmierne zišiel.
Čím to je, že sa dnes zíde toľkým z nás? Pravdepodobne aj ty poznáš niekoho, kto ešte žije pod rodičovskou strechou. Možno tým „niekým“ si ty sám. Prečo je to tak?
Niektorí ľudia ťa už pravdepodobne stihli označiť za človeka, ktorý je príliš pohodlný na to, aby žil sám. Toto však považujem za klišé; som presvedčená, že dôvody, pre ktoré si ešte neodišiel hľadať vlastné hniezdo, sú farebnejšie než tvoj komfort. Poznám ťa, tvoj „mama hotel príbeh“ má omnoho viac kapitol, než sa zdá na prvý pohľad.
Možno máš problém zamestnať sa a zarobiť toľko, aby si utiahol všetky výdaje sám. Prenájom bytu, stravu, azda cestovné… Vaši to vedia a pretože si milovaný, rozhodli sa navrhnúť ti bývanie s príspevkom na domácnosť. Koľko môžeš, toľko dáš – nemusíš v noci ležať v posteli s otvorenými očami a báť sa, či sa ti tento mesiac podarí uhradiť ďalšie nájomné. Možno prácu, ktorú si si vysníval – a na ktorú máš snáď i vzdelanie –, nie je také jednoduché získať, ako sa ti zdalo počas štúdia.
Alebo máš s vašimi veľmi vrúcny vzťah a do tvojho života zatiaľ nevkročil žiaden človek, ktorému by si odovzdal svoje srdce a plánoval s ním spoločnú budúcnosť. Nechceš byť sám – a doma sú ľudia, s ktorými ti je dobre. Vieš, že ťa ľúbia a že si ten večerný film pozriete spolu. Už ste ho videli viackrát, ale milujete tieto chvíle – smiať sa na rovnakých scénach, plakať v závere… Pomyslenie na samotu, ktorú by ti ponúklo osamostatnenie, sa ti nepáči. Poznáš sa a vieš, že byť sám nie je nič pre teba.
Možno máš rodiča, ktorý potrebuje tvoju pomoc. Nezdá sa ti správne odísť a žiť svoj život. Vieš, že odniesť ten nákup už nedokáže tak ako pred niekoľkými rokmi. Niekde vo vnútri občas pocítiš túžbu po samostatnosti, ale uprednostníš lásku. Kontroluješ, či správne užíva lieky, vo chvíľach bolesti si tu, aby si upokojil a držal za ruku… Si rozhodnutý obetovať sa – dobrovoľne, s vďačnosťou.
A možno je to inak – a sú to práve tvoji rodičia, ktorí ti od malička vštepovali, že sám nemáš šancu prežiť. Nedávali ti veľa príležitostí robiť vlastné rozhodnutia, spochybňovali tvoje voľby… Niekto múdry raz povedal, že to, čo vravíme deťom, sa stáva ich vnútorným hlasom. A tak dnes tvoje vnútro volá, že by si tam vonku iba nevedel uspieť. Nedokázal by si sa o seba postarať. Vzťah s rodičmi je toxický, ale nevieš sa voči nemu postaviť, pretože nemáš dostatok presvedčenia o vlastnej hodnote. Preto s nimi žiješ a, hoci už si dávno dospelý, nerozprestrel si krídla. Ani nevieš, že ich máš – a ak áno, načo sú ti? Vaši všetkému rozumejú viac než ty a lietať ťa nenaučili, nebol dôvod.
„Mama hotel“. Priestor, ktorý bol a je tvojím hniezdom. Niekedy je ťažké vyznať ho pred inými. Žiješ sám? Nie, s mamou, otcom, oboma rodičmi… nie, nie som ženatý, vydatá. Áno, budem pozdravovať, ďakujem… Sú však dni, a snáď je ich viac, keď cítiš, že niekam patríš, a ani ľudské ohľady ťa nedokážu obrať o radosť z návratov.
Chcem ti dnes napísať, že všetko, čo nosíš vo svojom srdci, si už náš Boh dávno prečítal, keď si večer zaspal v tichu svojej izby. Vie o tvojich strachoch, snoch, nádeji i túžbe po slobode a spoločenstve zároveň. On jediný pozná tvoju motiváciu zostať bývať „doma“. Neodsudzuje ťa, ale ak budeš pozorne načúvať, možno práve tebe dnes pošepká, že je čas urobiť ďalší krok.
Nie si v tom sám. Možno práve dnes sa niekto iný odhodlal pozrieť inzeráty ponúkajúce byty na prenájom. A ďalší už váhavo vkročil do svojho nového domova a teraz sedí v polozariadenej kuchyni a volá priateľom, že to vyšlo. Alebo si dnes stretol v meste človeka, ktorý sa náhlil kúpiť si svoju prvú nočnú lampu, aby mu večer zútulnila spálňu. A možno si to práve ty, kto o pár mesiacov pozve rodičov na kávu – k sebe, do svojho hniezda.
Budem dnes na teba myslieť – či ostaneš, alebo sa vydáš na vlastnú cestu. Si milovaný.