Tanečník Tomáš Surovec: Napriek neustálemu „ruchu“ som vo svojom vnútri stále cítil prázdno

Získal slávu a popularitu vďaka vystupovaniu v známej tanečnej show, budoval si kariéru vo finančníctve, mal všetko, čo si mladý človek môže zdanlivo priať. Napriek tomu prišlo obdobie, kedy pociťoval prázdnotu a chcel zmenu. Hľadal však na nesprávnom mieste a zamotal sa v okultizme. Ako si ho Boh nakoniec dokázal nájsť a ako ho dnes požehnáva v jeho manželskom a rodinnom živote, nám v rozhovore porozprával známy tanečník Tomáš Surovec.

Tomáš, ľudia si vás pamätajú prevažne z televíznej obrazovky, z vystupovania v známej tanečnej show Let’s Dance, kde ste súťažili spolu so sestrou. Ako si na toto obdobie svojho života spomínate?

Tanec ma vždy veľmi bavil. Po úspechoch v rôznych súťažiach prišla ponuka tancovať aj v Let’s Dance. Určite som sa tejto ponuke potešil. Všetky tri série som si vždy veľmi užil. Čo môže byť pre tanečníka príjemnejšie, ako celý deň tancovať a učiť tancovať? Mal som aj výnimočné partnerky a skvelé tanečníčky: Mišku Čobejovú, Petru Polnišovú a Alenku Heribanovú. Na celé toto obdobie spomínam veľmi rád.

 

Váš život vyzeral zdanlivo veľmi úspešne, no kvôli vnútornému nepokoju, ktorý u vás čoskoro nastal, ste sa dokonca stali otrokom viacerých pochybných metód hľadania šťastia a prišli na rad veštice i numerológia…

Áno, dnes s odstupom času vnímam, že hlboko v srdci máme prázdne miesto a túžbu naplniť ho. Aj napriek tomu, že môj život sa mohol zdať úspešný. Po štúdiu na Vysokej škole ekonomickej som pracoval ako finančný poradca, neskôr sme s kolegom založili tanečnú školu Akadémia tanca, ktorej sa začalo dariť a tancoval som v televíznom projekte. Ako finančný poradca som absolvoval mnoho zaujímavých dovoleniek, pracovných ciest a večierkov. Napriek tomuto „ruchu“, v  ktorom som sa doslova točil, som stále cítil prázdno. V tom čase som to nevedel vysvetliť.

 

 

 

EZOTERIKA ČLOVEKU SLOBODU NEDÁ

Snažili ste sa to prázdno nejako vyplniť?

Hľadal som cestu mať „šťastný“ život. Pamätám si, že som si kúpil CD Michaela Jacksona a púšťal som si ho dookola, aby som začal cítiť radosť. Keďže „povinnou“ literatúrou v nejednom kníhkupectve je práve ezoterická literatúra, ktorá v nadpisoch sľubuje šťastný život, začal som ju čítať. Dnes už viem, že som proste hľadal, ako to prázdne miesto vo svojej duši naplním. Vydal som sa nesprávnym smerom. Čím viac som hľadal v tejto oblasti, tým viac som sa cítil neslobodný.

 

V čom ste vnímali tú neslobodu?

Všetko v ezoterike začalo mať podmienky, pravidlá a motívom bol často strach. Kontroluj svoje myšlienky, aby neboli negatívne, pretože tie ovplyvňujú tvoju budúcnosť. Sleduj čísla okolo, tie ti napovedajú, čo to všetko znamená. Neviem sa rozhodnúť ako v tejto veci, nevadí, zavolám veštici. Kyvadlá zaručene odblokujú všetko negatívne, len ich treba na ceste vývoja absolvovať viackrát, kde kartárka povie, čo vidí. Až mi je ťažko, keď si spomínam, akú neslobodu a strach ezoterika prináša.

 

Ako pokračovalo vaše hľadanie?

Práca a úspech ma tešili, ale nedokázali ma spraviť šťastným v tom, že človek sa teší a miluje život. Hľadal som v knihách, žiaľ, cesta na ktorú som natrafil, vytvárala vo mne ešte väčšiu samotu a neslobodu. Jeden okamih si pamätám veľmi dobre, vtedy som si povedal: koniec, touto cestou odmietam ísť ďalej! Bolo to týždeň po tom, ako mi iná pani zaoberajúca sa energiami pripravila na mieru môj „náramok šťastia“.  Hneď ako som si ho dal na ruku, začal fungovať. Prežil som veľmi šťastný týždeň.

Jednu noc som sa zobudil, upriamil pozornosť na môj náramok a skontroloval, či je v poriadku. V tom momente sa z ničoho nič roztrhol a kamene popadali po celej izbe. Moja prvá myšlienka bola strach o to, ako budem môcť byť ďalej šťastný. A vtedy som si uvedomil, že nemôže byť môj život takto manipulovaný s jedinou motiváciou strachu a stále závislý na ľuďoch, ktorí sľubovali šťastný a spokojný život, ale sami ho nevedeli nájsť. Na začiatku som chcel len nájsť šťastie a neuvedomoval som si, ako nebezpečné môže byť začítať sa do niektorej z bežne dostupnej literatúry.

 

 

 

NÁKAZLIVÉ ROZHOVORY O BOHU

Boh si dokáže na to, aby sa dotkol srdca človeka, použiť kohokoľvek, vo vašom prípade si použil vášho kamaráta Dominika a vaše spoločné rozhovory. Čo sa vtedy odohrávalo vo vašom vnútri, keď si vás Boh cez kamaráta volal späť k sebe?

Je úžasné, ako Boh koná v každodennom živote a aj cez ľudí. Jedno poobedie som bol s kamarátom na ceste na firemný večierok. Zveril som sa mu so svojou cestou a pocitmi. Dominik je úžasný človek a silne veriaci od svojho detstva. Vedel rýchlo pochopiť, čo sa deje. Začali sme sa rozprávať o ceste s Bohom, ktorá je láskavá, srdečná, slobodná a zároveň vzrušujúca. Nevedel som vtedy úplne do hĺbky pochopiť, o čom hovorí, ale išiel z toho taký pokoj a radosť, že sa rozhovory o Bohu stali pre mňa „nákazlivé“.

 

Po tomto rozhovore nastal vo vašom živote radikálny zlom a s ním aj túžba úplne odovzdať život Bohu. Čo všetko sa vtedy vo vašom živote zmenilo?

Veriacich ľudí som predtým považoval za nudných, riadiacich sa pravidlami, čo môžeme a čo nemôžeme, aby sme naplnili očakávania Boha. Ale tento láskavý rozhovor s Dominikom v aute vo mne zanechal hlbokú stopu a doslova ma preradil na inú koľaj. Viem si predstaviť, že je veľa mladých ľudí, ktorí sa ocitajú v rovnakej situácii, ako som bol ja, úprimne hľadajúci šťastie života. A keďže som Dominikovi v tom momente nebol ľahostajný a nezačal ma presviedčať a súdiť, ale naopak, pochopil ma a ukázal mi, aká môže byť viera láskavá, naštartovalo to vo mne proces objavovania Božej cesty. Môj život sa začal postupne meniť.

 

Poviete nám o tej zmene viac?

Začal som navštevovať sväté omše. Bol to pre mňa zrazu silný zážitok. Spomínam si, ako ma obrad často dojal k slzám. Všímal som si viac prejavy lásky okolo mňa, pri ktorých sa mi často tisli slzy do očí. Začínal som cítiť a vnímať lásku a jej prejavy.

V období mojich príprav na umeleckú školu, čo bolo dávno po mojich štúdiách na vysokej škole, som sa stretol s Alenkou, ktorá ma učila spev. Dodnes si pamätám jej slová: „Vieš, Tomáš, dobro je biele a akýkoľvek odtieň sivej, aj ten takmer podobajúci sa bielej, má v sebe kúsok zla.“ Bola to jej reakcia na rozhovor o tom, že nejaké konanie nebolo až tak zlé. Alenka mi darovala Sväté písmo. Začal som ho čítať a uvažovať nad svojím životom.

 

Čomu vás učí Sväté písmo?

Učí ma rozlišovať dobro od zla. Moja duša začala akoby dýchať a môj život sa začal meniť. Ľudia v ňom, moje postoje, názory. Bolo ťažké odpútať sa od starých myšlienok, ktoré boli hlboko zakorenené v ezoterike. Vďaka Písmu, rozhovorom s Dominikom, Alenkou a neskôr aj mojimi priateľmi Lenkou a Peťom, ktorí sa stali mojimi krstnými rodičmi, sa to postupne darilo. Aj týmto mojim priateľom patrí vďaka, že ma v tejto rušnej dobe úprimne vypočuli a zaujímali sa. Vďaka záujmu môže Boh cez nás konať.

 

 

 

NESÚĎ, VYKROČ A BUĎ INŠPIRÁCIOU!

Vaša túžba po zmene bola veľmi silná, lebo ste následne prijali krst, sväté prijímanie a sviatosť birmovania…

Áno, dostal som sa do okamihu, kedy som po niekoľkých mesiacoch začal silne cítiť túžbu dať sa pokrstiť. V tom období som sa stretával s mnohými názormi a postojmi, že načo. Počúval som, že viera je zväzujúca, že čo všetko sa v Cirkvi deje , že či sa chcem dostať do sekty…, ale moja skúsenosť a dotyk Božej lásky bol silnejší.

Sám som veľakrát uvažoval ako je možné, že veriaci ľudia sú schopní klamať, ublížiť blížnemu slovom, urážať iných. Istý čas som to aj veľmi odsudzoval. Mal som nasadené ružové okuliare začínajúceho kresťana a myslel som si, že po krste je v živote všetko dokonalé. Vtedy som pri mojich rozjímaniach dostal vnuknutie a prišla myšlienka. Nesúď, vykroč a ži život, ktorý môže byť inšpiráciou! Vtedy zo mňa opadli všetky predsudky a bol som definitívne rozhodnutý.

 

Ako vyzeral váš krst?

Na tejto ceste mi veľmi pomohli moji krstní rodičia, Lenka a Peťo. Keď vnímali pri našich rozhovoroch moje vnútorné rozpoloženie, zorganizovali mi kompletne celý krst (ako gréckokatolík som ho mal spojený aj so svätým prijímaním a birmovkou), keďže ako nekresťan som nevedel, ako to chodí a čo mám spraviť.

Samotný krst asi najviac zmenil moje vnímanie. Spomínam si, že po krste som akoby jednoznačne začal vidieť a rozlišovať dobro a zlo. Akoby mi padol závoj z očí. Po krste sa mi premietal život a moje skutky, ľudia v ňom sa triedili do priečinku zlé a dobré, a to celé začalo meniť aj môj život. Moje profesijné smerovanie, priateľov, hodnoty. Všetko, čo sa mi predtým zdalo nudné, bolo zrazu hlboké. A čo sa mi zdalo predtým „cool“, bolo zrazu povrchné. Život naruby v tom najlepšom význame.

 

 

Keď človek prežije svoje osobné obrátenie, stáva sa aj to, že ľudia z jeho starého spôsobu života sa mu zvyknú posmievať, čudovať sa tomu,  prečo je dnes taký a nechápu to. Ako ste brali takéto reči od niektorých ľudí? Ako to chápala vaša rodina?

Ako začínajúci katolík som bol nadšený, rozprával som o svojej skúsenosti, kade som chodil. A musím povedať, že som sa nestretol s tým, že by ma niekto odhováral alebo neprijal. Často som videl, že dotyčný môže mať iný názor, ale nikto ma kvôli tomu nezhadzoval. V rodine môj krst zobrali pozitívne, ale určite viem, že najviac sa tešila moja nebohá babka, ktorá sa často modlievala za naše obrátenie. Nech ju Pán Boh v nebi potešuje. Som si istý, že sa moje obrátenie začalo diať aj vďaka jej neustálym modlitbám.

 

Zo sveta showbiznisu ste sa úplne vytratili a začali ste si budovať svoj nový život. Dnes naplno rozvíjate talent, ktorým vás Pán Boh obdaril a venujete sa deťom a mladým vo svojej tanečnej škole. Baví a napĺňa vás vaša práca?

Tanec mi prirástol k srdcu a je ním poprepletaný celý môj život. Dnes máme v Nitre veľkú tanečnú školu, kde pôsobí viac ako tridsať lektorov a spoločne sa nám darí viesť deti, mládež a aj dospelých k pohybu, tancu, či už na úrovni „pre radosť“ alebo „na vrcholovej športovej úrovni“. Pán Boh zaplať, že sa nám darí, deti a dospelí záujem o tanec určite majú. Veríme, že postupne sa uvoľnia opatrenia a budeme môcť opäť zažívať radosť z tanca, priateľstiev a sociálneho kontaktu bez strachu.

 

 

ŤAŽKÉ CHVÍLE PREKONÁVAME S BOHOM

Vo svojom živote ste sa mohli osobne presvedčiť aj o sile Pompejskej novény, cez ktorú ste si vymodlili svoju manželku Ninku. Akým spôsobom vlastne Pán Boh skrížil vaše životy?

Sila Pompejskej novény je neskutočná. Modlieval som sa ju za rôzne úmysly. Jeden z nich bol aj za budúcu manželku, aby mi ju Boh priniesol do cesty. A tak sa aj stalo. S manželkou Ninkou by sme sa asi len tak nestretli. Ja z Nitry, ona z Partizánskeho. Ja z tanečného sveta, ona zo sveta koní a jazdenia. Spoznali sme sa netradične, začal som jej „lajkovať“ fotky z koní na sociálnej sieti. Boli vždy plné lásky k nim a vášne pre jazdecký šport, čo veľmi obdivujem, ak niekto robí veci s nadšením. Potom sme si začali písať, stretávať sa a dnes sme manželia a máme synčeka s krásnou dušičkou, Tobiaska.

 

Vo februári 2019 ste prijali sviatosť manželstva. Obaja ste v manželstve len krátky čas, no aj napriek tomu – ako Boh vedie vaše spoločné kroky v tejto tak krásnej sviatosti?

Uzavrieť manželstvo pred Bohom bola pre nás s Ninkou priorita. Aj v tomto smere Boh konal v našom živote. Ninka na začiatku nášho vzťahu nebola pokrstená. Hovorí, že ten pokoj, ktorý zažila pri tom, keď som sa modlil, ju zmenil, a začala cítiť túžbu po krste. Späť k tej svadbe. Bol to pre nás veľmi silný okamih, cítiť počas obradu Boží dotyk nad naším spoločným životom. Pamätám si slová kňaza na obnovení svadobného sľubu mojich krstných rodičov: „S manželstvom je to ako s kameňmi v sáčku, postupne na seba pôsobia a obrusujú svoje hrany.“ Máme krásne manželstvo a v ťažších chvíľach si spomenieme na tieto slová a je v nich kus pravdy. Ťažké chvíle sa nám darí prekonávať spoločne s Bohom. Ten má pre nás vždy riešenie. Je to o uvedomení si dôležitosti pokory, úcty jedného pred druhým, lásky a pokoja.

 

Pán Boh vám požehnal aj krásneho synčeka. Ako si užívate rolu otca?

Áno, vďaka Bohu za nášho synčeka Tobiaska. Je to neopísateľné, aký nový rozmer do našich „unudených“ dospeláckych životov priniesol. Často si večer len tak sadneme, rozprávame sa o ňom a tešíme sa z jeho nadšenia pre život, objavovania a neustáleho prekonávania prekážok k progresu v pohybe, hovorení.

Som veľmi pyšný na Ninku, ako zvláda svoju rolu matky. Trávime spolu veľa času na prechádzkach v prírode, výletoch v okolí. Musím povedať, že ten pocit, keď sa skoro dvojročné dieťa rozbehne so slovami „tato, tato“ za mnou, keď otvorím dvere a prídem z práce, je nádherný.

Máme spolu aj také chlapské aktivity. Hádžeme kamene a šišky do vody, dolujeme kamene paličkou zo zeme, hľadáme v zemi dážďovky, pozorujeme spolu „gagaky“ (pomenovanie hmyzu v reči Tobiaska), pozeráme vláčiky na vlakovej stanici a chodíme na traktor. Tobiasko má veľmi rád zvieratká a na ranči v Partizánskom, kde má Ninka ustajnenú kobylu, by najradšej strávil celý deň.

 

 

Človek sa môže modliť a rozprávať sa s Bohom rôznym spôsobom. Ako sa s ním najradšej rozprávate vy? Určite k tomu spoločne v rodine budete chcieť viesť od útleho veku aj svojho syna…

Pre mňa je najvhodnejší spôsob modlitba a čítanie Svätého písma. Veľmi mi prirástol k srdcu, po niekoľkých návštevách Medžugoria, práve medžugorský ruženec. Modlím sa ho každý deň – musím sa však priznať, že často zaspím skôr, ako sa ho domodlím. (smiech) Ninka sa modlí vždy pri uspávaní Tobiaska. Tobiaskovi postupne vysvetľujeme, prečo sú Vianoce a Veľká noc. Naposledy sme boli v Nitre pozrieť aj Pannu Máriu pod Kalváriou a modlili sme sa v tichosti. Musím povedať, že sväté veci na neho pôsobia upokojujúco, asi ako aj na nás dospelých.

 

Hovorí sa, že Boh niekedy zničí naše sny, aby nakoniec oni nezničili nás. Dnes sa zrejme s týmto výrokom môžete dokonale stotožniť. Je to, čo vám Boh dal a stále dáva, lepšie ako vaša vtedajšia predstava o živote?

Človek mieni a Pán Boh mení, a mení dobre. Musím sa priznať, že sa stále učím odovzdávať svoj život Bohu. Neviem posúdiť, aký by bol môj život bez Boha, ale viem, že dnes je plný radosti a naplnený láskou. Boh stále koná v našich životoch, najťažšie je asi zostať ticho a počúvať ho. Dnešná doba je rýchla a napätá, jediné východisko je pokoj a láska, ktorú nám viera prináša.

Ďakujem za rozhovor. Bol pre mňa príjemný a osviežujúci, zaspomínal som si na všetky momenty, v ktorých bol Boh pri mne. Bože, ďakujem za tvoje skutky a za ľudí, ktorí skrze teba napĺňajú tvoj plán a privolávajú nás neveriacich domov. Ak máte ešte chvíľu, milí čitatelia, pomodlime sa spoločne za duše, ktoré hľadajú a prahnú po naplnení tohto prázdneho miesta v ich srdci, aby našli tú správnu cestu a nezablúdili. Otče náš, ktorý si na nebesiach…

Foto: Juraj Straka @raksay_ a rodinný album Surovcových