T. Roosevelt, Gándhí, Freud a T. S. Eliot o antikoncepcii

V minulom blogu som sa s vami podelil o to, ako bola antikoncepcia dôvodom, prečo som ako tínedžer odišiel z Cirkvi, no zároveň príčinou, prečo som sa po dvadsiatke do Cirkvi vrátil. Dnes vám chcem porozprávať, ako mi predpovede prominentných mysliteľov z počiatku dvadsiateho storočia pomohli uvidieť, čo všetko riskujeme.

Autor: Christopher West

Pamätám si svoje prekvapenie, keď som zistil, že až do tridsiatych rokov dvadsiateho storočia boli všetky kresťanské denominácie jednomyseľne v pevnej opozícii voči akémukoľvek pokusu sterilizovať pohlavné spojenie. V roku, v ktorom anglikánska cirkev na svojej Lambethskej konferencii otvorila dvere antikoncepcii, stali sa prvým kresťanským spoločenstvom, ktoré sa odtrhlo od neprerušeného učenia prvotnej Cirkvi, duchovných majstrov všetkých storočí a tiež všetkých reformátorov počnúc Lutherom, cez Kalvína a ostatných. Teda v čase, keď na scénu vstúpila „Tabletka“, čiže v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, historické kresťanské učenie už nebolo univerzálne schvaľované, ale väčšina moderného sveta ho vnímala ako archaické a absurdné.

 

 

Iba o pár desaťročí skôr, keď začala Margaret Sangerová(zakladateľka Plánovaného rodičovstva) svoju globálnu kampaň za antikoncepciu, nebola núdza o predpoklady, že ak túto prax prijmeme, uvedenie nás to presne do takého spoločenského chaosu, v akom sa práve nachádzame. Možno budete prekvapení rovnako ako ja, čo o tom hovorili nasledujúci myslitelia prvých rokov dvadsiateho storočia.

Napríklad Sigmund Freud, hoci nebol fanúšikom náboženského vyznania, chápal, že „ak sa opustí plodiaca funkcia, je to spoločná črta každej zvrátenosti.“ Sexuálnu aktivitu nazval „perverznou“, ak „sa vzdá cieľa rozmnožovať sa a ako cieľ sleduje iba získanie rozkoše, nezávislej od prvotného cieľa.“

Theodore Roosevelt odsúdil antikoncepciu ako vážne ohrozenie blaha národa, pričom ju opísal ako „ten hriech, ktorý priťahuje na seba trest vo forme smrti národa a rasy; hriech, z ktorého sa nedá vykúpiť.“ Jeho presvedčenie bolo, že tí mužovia a ženy, ktorí za to sú zodpovední, preukázali „hrôzostrašný“ nedostatok charakteru.

 

 

Mahatma Gándhí trval na tom, že o potrebe kontroly pôrodnosti niet pochýb, ale že jedinou (primeranou) metódou je „sebakontrola.“ Opísal ju ako „neomylne zvrchovaný liečebný postup, ktorý prospieva každému, kto ho používa.“ Naopak, „snaha vyhnúť sa následkom svojich skutkov“ pomocou antikoncepcie sa ukáže ako „horšia, než konkrétna choroba“. Prečo? Pretože takéto metódy kontroly počatia sú ako „vyzdvihovať neresť – vďaka nim sú muži a ženy ľahkomyseľní… Príroda je neúprosná a pomstí sa za akékoľvek takéto porušenie svojich zákonov. Morálne výsledky sa dajú získať iba morálnymi zábranami.“ Predvídal teda, že ak sa antikoncepcia stane „bežnou, následkom nebude nič iné, než morálny úpadok… V súčasnosti už muž dosť degradoval ženu na objekt svojej žiadostivosti, a aj keby jej obrancovia (t.j. antikoncepcie) mali akékoľvek dobré úmysly, bude ženu len stále viac degradovať (India of My Dreams, Mahatma Gándhí, Rajpal&Sons, vydanie: 2009, str. 219-220).

Keď výbor Federálnej rady cirkví v Amerike vydal správu, v ktorej navrhuje, aby sa ubrali cestou anglikánskeho prijatia antikoncepcie, The Washington Post publikoval pichľavý úvodník s nasledujúcim prorockým videním budúcnosti: „Ak sa na veci pozrieme logicky, pokiaľ sa správa výboru uvedie do praxe, bude to klinec do rakvy manželstvu ako svätej inštitúcii. Predstaví totiž ponižujúce praktiky, ktoré budú povzbudzovať bezuzdnú nemorálnosť. Názor, že legalizovaná antikoncepcia by sa používala >>opatrne a mierne<<, je absurdný.“ (ForgettingReligion, The Washington Post, 22.3. 1931).

 

 

Na anglikánsky odklon od kresťanského morálneho učenia zareagoval aj T. S. Eliot, ktorý tvrdil, že cirkev „sa snaží experimentovať, keď sa usiluje vytvoriť civilizovanú, no nekresťanskú mentalitu. Tento experiment zlyhá, no my na jeho pád musíme veľmi trpezlivo čakať a medzitým vykupovať čas, aby sa pravá viera zachovala nažive aj v temných dobách, ktoré sú pred nami, aby sme obnovovali a prestavovali civilizáciu a zachránili svet pred samovraždou.“ (T. S. Eliot, Thoughts After Lambeth, Faber and Faber, 1931).

Perverznosť? Národná smrť? Morálny úpadok? Smrť manželstva ako svätej inštitúcie? Svetová samovražda? Nepripisujeme antikoncepcii priveľa na vrub? Mohlo by sa tak zdať, ak by teda neexistovala skutočnosť, že to, čo títo ľudia predpovedali, sa naozaj aj stalo. Ako len mohli pochopiť niečo, na čo sme my zabudli?

Otázka: Čo sme potlačili či naschvál prehliadli, kým títo múdri mužovia to vnímali? Kde vidíte vplyv antikoncepcie na spoločnosť?

Tento text je uverejnený s dovolením TheCor Project.