Sviatosť krstu: Krst dospelého človeka je vedomé rozhodnutie

Sviatosť krstu prijímajú naše deti najčastejšie v perinke. No ako samotná cesta viery a skúsenosť s Bohom je pre každého človeka výnimočná, iná, to isté môže platiť i s časom prijatia sviatostí. Krst je tou najdôležitejšou, ktorá nás včleňuje do Kristovej cirkvi. Ako prebieha príprava naň u dospelého človeka? Ako vnímali sviatosť krstu ľudia pokrstení v dospelosti? Prinášame tri svedectvá.

Sviatosť krstu je bránou do Cirkvi

Pamätáte si na svoj krst? Zrejme väčšina z nás by odpovedala ,,nie, žiaľ, nepamätám si to“. Je to zároveň legitímna odpoveď, nakoľko naozaj platí, že naše deti prijímajú sviatosť krstu do pár mesiacov života po narodení. Sú však aj prípady, kedy človek vedome prijme túto základnú sviatosť ,,neskôr“, v dospelosti.

Čo pre kresťana katolíka vlastne sviatosť krstu znamená? Odpovedá prof. Miloš Lichner, katolícky teológ, kňaz: ,,Všetky sviatosti sú viditeľné úkony, ktoré ustanovil Kristus, aby nám nimi udeľoval neviditeľnú Božiu milosť. Krst je vstupnou bránou do Cirkvi, ktorá robí z človeka člena Kristovho Tajomného tela. Je prvá zo siedmych sviatostí a v určitom slova zmysle aj najdôležitejšia, lebo bez nej nie je možné prijať ďalšie sviatosti. Viditeľným znakom pri krste je „liatie vody na hlavu“ a neviditeľným účinkom je zmytie dedičného hriechu, a v prípade dospelého i ostatných hriechov.“

 

V krste dieťaťa a dospelého je rozdiel

Hlavným rozdielom nie je určite len to, že dospelý človek si svoj krst pamätá. ,,Najdôležitejším rozdielom je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. prijímaní opakujú vyznanie viery, ktoré za nich vyznali kedysi rodičia a krstní rodičia,“ vysvetľuje prof. Miloš Lichner. ,,Sv. Augustín v jednej zo svojich homílií povedal, že dieťa na krst prichádza do chrámu nohami svojich rodičov.“

Prirodzene smerujeme i k otázke, v akom veku je najvhodnejšie prijať sviatosť krstu. Prof. Lichner uvádza, že okrem bežnej praxe krstenia malých deti máme v súčasnosti i deti, ktoré vyrastali v kresťanskom prostredí, ale neboli pokrstené, a teda v dospelosti prichádza ku konverzii a chcú prijať sviatosť krstu. Krst dospelých v priebehu času v Cirkvi síce zostal, ale v kresťanských rodinách prevážilo krstenie dieťaťa, najmä z dôvodu, že rodičia chceli odovzdať dieťaťu to, čo oni sami považovali za najcennejšie.

 

Zrelosť katechumena a príprava na krst

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. ,,Mal by mať vieru, s ktorou prichádza, a mal by to byť ľudsky zrelý človek. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť,“ dopĺňa prof. Miloš Lichner a pokračuje: „Sv. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu – Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov. Zároveň táto sviatosť obsahuje v sebe aj podstatný aspekt, a to je aspekt vernosti.“

Katechumenát rozdeľujeme v súčasnej praxi na predkatechumenát – obdobie skúmania a rozlišovania, samotný katechumenát – zameraný hlavne na katechézu, obdobie štyridsaťdňovej prípravy, samotný obrad krstu a mystagógiu.

 

Prof. Miloš Lichner odporúča, že po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva. Ideálne je prepojiť oficiálnu prípravu aj so životom miestneho spoločenstva, ktoré sprevádza napríklad modlitbou.

 

Svedectvá ľudí pokrstených v dospelosti

 

 

Karol Miroslav Švarc, františkán

V akom veku ste prijali sviatosť krstu? Viete nám opísať vašu cestu viery pred prijatím sviatosti?

Mal som šestnásť rokov. Mne a staršej sestre ponúkla mama chodenie na krstnú náuku. Súhlasil som rád. Trojmesačné obdobie pred krstom bolo krátke, ale intenzívne. Okrem náboženských vedomostí som mohol preniknúť do živého spoločenstva Cirkvi. Veľmi som túžil spriateliť sa s mladými kresťanmi, lebo som bol presvedčený, že práve oni poznajú Ježiša osobne.

 

Kto vás viedol ku krstu? Rodina či iný človek, alebo to bolo výlučne vaše rozhodnutie?

Hoci moji rodičia a starí rodičia boli pokrstení katolíci, počas totality nepraktizovali svoju vieru z ideologických dôvodov. Avšak vždy som bol vedený k hodnotám pravdy, slušnosti a spravodlivosti. Rodičia mi dali základ dobra, na ktorý mohla nadviazať nadprirodzená milosť. Na ňu som bez ťažkostí odpovedal, pretože vo mne spustila proces zjednocovania mojej osobnosti.

 

Viete porovnať svoj život pred spoznaním Boha a po prijatí sviatosti?

Krstná milosť očistila moje charakterové vlastnosti a vliala mi nové sebavedomie. Kostol mi ďalej otvoril nové voľnočasové možnosti. Vstúpením do partie mladých kresťanov som mohol dozrievať. Toto obdobie kresťanského a osobnostného dozrievania sa zavŕšilo birmovkou vo veku 19 rokov, kedy som prijal birmovné meno František. Akoby už v tej dobe si ma vybral sv. František z Assisi, aby som sa neskôr, po absolvovaní Slovenskej technickej univerzity, mohol stať františkánom.

 

Myslíte si, že je lepšie prijať sviatosť krstu ako malé dieťa alebo ako dospelý, ktorý si už uvedomuje jej význam?

Stotožňujem sa s aktuálnou cirkevnou praxou krstiť malé deti. Máme na to aj biblické príklady. Katolícka cirkev tvrdí, že krst je nevyhnutne potrebný na spásu, keď sa verne pridŕža Ježišových slov: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Jn 3, 5)

Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok. Už odmalička sme preto mimoriadne chránení pred pôsobením temných síl a v prípade smrteľných nehôd v skorom detskom veku máme nádej na večnú spásu a Božiu útechu.

 

 

Ing. Lívia Krescanková

V akom veku ste prijala sviatosť krstu? Viete nám opísať vašu cestu viery pred prijatím sviatosti?

Sviatosť krstu som prijala vo veku 29 rokov, na Bielu sobotu. V Boha som určitým spôsobom verila vždy, rodičia nás k viere viedli. Na škole som navštevovala náboženskú náuku z vlastného presvedčenia. Pamätám si, že s Bohom som rada viedla rozhovory už ako dieťa.

 

Ku krstu Vás viedla rodina, iný človek alebo to bolo Vaše rozhodnutie?

Vnútorne som sama cítila, že sa chcem dať pokrstiť. Nad týmto krokom som rozmýšľala niekoľko rokov. Manžel, vtedy ešte priateľ, mi bol vždy v tejto otázke oporou. Chodili sme spolu do kostola a vždy keď som mala nejaké otázky ohľadom viery, sv. omše, trpezlivo mi všetko vysvetľoval.

 

Bol vo vašom živote nejaký konkrétny moment, situácia, ktorá podporila vaše  rozhodnutie sa dať pokrstiť?

Priznám sa, že v úvode som mala pochybnosti. Po rozhodnutí dať sa pokrstiť som absolvovala prípravu. Viedol ju dekan, p. Mgr. Stanislav Pavúk. Predtým, ako sme išli na prvé stretnutie, som bola nervózna. Priznám sa, tento p. dekan s veľkým srdcom a úžasným prístupom a správaním, zmenil úplne môj skeptický pohľad na Cirkev. Zrazu som sa na naše stretnutia začala tešiť, bolo to pre mňa neskutočne prínosné. Naučila som sa veľa nových vecí. Vďačím pánu dekanovi za veľa, je to skutočne výnimočný človek.

 

Viete porovnať svoj život pred spoznaním Boha a po prijatí sviatosti?

Bude to znieť možno zvláštne, no mám pocit, že po krste mi tak vnútorne odľahlo. Akoby som sa zbavila nejakého bremena. Sviatosť krstu mi priniesol väčší pokoj a viac si uvedomujem, že chcem byť dobrým a milujúcim človekom. Tiež som sa začala denne modliť.

 

 

Denis Poledník

V akom veku ste prijal sviatosť krstu? Viete nám opísať vašu cestu viery pred prijatím sviatosti?

V tom čase som už mal 24 rokov. Vyrastal som v evanjelickej Cirkvi a.v.. Boha som začal viac spoznávať asi vo veku štrnásť rokov. Ovplyvnil ma v tom čase i jeden z najťažších momentov života, a tak som Boha začal viac hľadať. O nejaký čas som narazil na Godzone projekt. Veľmi ma oslovili a túžil som sa s nimi spojiť. A to sa vďaka Bohu podarilo.

Po pár rokoch som sa stal súčasťou ich spoločenstva SP. Našiel som tu veľa úžasných kamarátov katolíkov, ktorí zdieľali so mnou svoj život viery. Hľadal som v sebe Boha a pýtal sa: ,,Je aj vo mne?“ Veril som, že je všadeprítomný, bez ohľadu na Cirkev. Aj napriek tomu som začal pociťovať, že v tej rímskokatolíckej ide o viac. Že tá moc a Tajomstvo sv. Eucharistie je proste niečo veľké. To ma tam ťahalo, pozývalo vstúpiť, vstúpiť do Eucharistie. Nebyť len pozorovateľom z vonkajšej strany. A  “jedinou” cestou bolo stať sa právoplatným rímskokatolíckym kresťanom.

 

Ku krstu Vás viedla rodina, iný človek alebo to bolo výlučne Vaše rozhodnutie?

Najmä spoločenstvo SP. Boli otvorení pre všetkých, nielen pre ľudí z rímskokatolíckej cirkvi. Zároveň priatelia, ktorí mi ukazovali tajomstvá a sviatosti katolíkov. Ale hlavne som sa snažil, aby to bolo moje vnútorné rozhodnutie.

 

Bol vo vašom živote nejaký konkrétny moment, situácia, ktorá podporila vaše  rozhodnutie sa dať pokrstiť?

Bola to pre mňa postupná cesta.

 

Viete porovnať svoj život pred spoznaním Boha a po prijatí sviatosti?

Sviatosť krstu som prijal pár mesiacov pred vypuknutím pandémie. Zatiaľ je to krátka doba na rozlíšenie. Mám však stále bázeň pred  týmto veľkým Tajomstvom. Je pre mňa veľká milosť, že môžem prijímať sviatosti. Dáva mi to väčšiu radosť ako predtým. A vďaka sv. spovedi a sv. prijímania, som akoby “ľahší” pred Bohom.

 

Snímky: respondenti