Svetlo sveta svieti aj vo väzenských celách
Na Vianoce sme väčšinou všetci doma s rodinou. Čo však tí, ktorí k rodinám ísť nemôžu, lebo si odpykávajú za mrežami svoj trest? Ako oni slávia Vianoce? Pýtame sa lektora Ordinariátu OS a OZ SR Mgr. Michala Libanta (40), ktorý vo väznici v Leopoldove pracuje už devätnásť rokov. Aj keď je aktuálne na rodičovskej dovolenke, veľmi dobre vie, ako to prebieha všeobecne i konkrétne vo väzenskom modlitbovom spoločenstve Dismas.
Výzdoba aj koláče z bufetu
Predvianočný čas je podľa Michala Libanta vo väzniciach zväčša veľmi uponáhľaný, lebo odsúdení sa chcú stretávať s príbuznými a známymi formou návštev. Odsúdení si dokonca šetria peniaze na účte, aby si mohli kúpiť nejaké potešenie na Vianoce, čo spôsobuje nápor na bufet a zabezpečenie týchto aktivít. „Každá takáto aktivita, napríklad nákupy, návštevy aj duchovné aktivity sa musia vykonávať so zabezpečením primeraného počtu príslušníkov, aby sa predchádzalo mimoriadnym situáciám. K nim patrí aj obdobie Vianoc.
Odsúdení sú totiž ďaleko od svojich rodín a niektorí aj na dlhší čas (pätnásť či dvadsať rokov). Príbuzní vonku žijú mnohokrát v dlhoch a hanbe pre činy, ktoré odsúdený zanechal. Napríklad deti museli ísť do detského domova, rodina následkom jeho dlhov nemá kde bývať, manželky sa s nimi rozvádzajú, vzťahy sú rozbité, je množstvo neodpustenia… a to zväčša dolieha na ich zlý psychický stav práve v tomto krásnom Vianočnom období.“
Ako to vo väzení vyzerá na Štedrý deň? „Odsúdení dostávajú aj šalát s rybou a niečo navyše, hovorí sa tomu prídavky, napríklad sladkosti, ovocie. Je to vlastne taká forma darčeka okrem toho, keď dostanú od blížnych nejaké peniaze. Takto si dotvárajú atmosféru aj darčeky podľa seba. Minulé Vianoce som bol na jednej cele, ktorá diplomaticky povedané, bola problémová. Bol som ale v úžase.
Väzni si spravili vianočnú výzdobu, mali akoby napečené koláče z bufetu, figy, vyrobený stromček z papiera a Betlehem, obrázky Svätej rodiny. No krásne niečo,“ spomína s nadšením Michal. Vtedy sa ozajstne zamyslel, či je vo väzení medzi vrahmi, alebo medzi chlapcami z polepšovne, ktorých práve idú prepustiť za dobré spávanie. Uvedomil si tiež, že v každý jeden človek má niečo dobré v srdci, čo tam dal Boh.
Program, omša, koledy…
Na Štedrý večer nechýba ani svätá omša. „V každej väznici je kaplán alebo dekan Ordinariátu OZ SR, ktorý slávi tento veľký sviatok s nimi. Je im veľkou oporou počas týchto dní ako starostlivý Ocko. V Adventnom období mnoho odsúdených prichádza na sviatosť zmierenia a zavŕšením býva prijatie Pána v Eucharistii. Teda so Svetlom sveta chodia naspäť do ciel, aby tam svietili a svedčili o Kristovej láske.“
Vo vianočnom období prebiehajú vo väzniciach aj rôzne kresťanské koncerty a vystúpenia. „Pravidelne každoročne príde najmä chválová kapela Lámačské chvály, rómska gospelová kapela F6 a Dominika Gurbaľová. Tento rok okrem spomínaných interpretov by mala prísť navštíviť odsúdených aj speváčka Simona Martausová a spevák Michal Straka alias Ego, ktorý svojím otvoreným postojom tento rok pravidelne každý mesiac navštevuje a povzbudzuje odsúdených za múrmi väzníc. Kapláni nacvičujú s odsúdenými vianočné piesne a koledy, ktoré počas sviatkov potešujú ostatných. Môžem konkrétne spomenúť aj mladistvých z ÚVTOS Sučany, ktorí sa zúčastňujú na benefičnom koncerte Úsmev ako dar pre deti z detských domovov. Ďalej odsúdení vyrábajú rôzne predmety na výzdobu vianočných stromčekov.“ Činností je teda veľa. Odsúdení sa nimi môžu potešiť a prispieť svojou aktivitou na spríjemnenie vianočných sviatkov za múrmi väznice.
Počas dňa okrem toho môžu všetci pozerať program ponúkaný televíznymi stanicami ako aj videá, v ktorých sa premietajú klasické filmy a filmy s náboženskou tematikou.
Väzni, čo sú radi vo väzení
Trochu inak prežívajú Vianoce členovia celoslovenského väzenského spoločenstva Dismas. Sú v ňom odsúdení, ktorí veria v Krista. Michal je jeho lídrom. „Vzniklo pred vyše troma rokmi v leopoldovskej väznici. Názov pochádza zo state Svätého písma (Lk 23, 40 – 42), kde sa hovorí o dobrom lotrovi na kríži, ktorý sa volal Dismas. Ten, čo si priznal, že je spravodlivo odsúdený. V tom čase som vnímal, že nie všetci väzni v Leopoldove sa cítia nevinne odsúdení, ale že prišlo pokánie do ich srdca.
Počas vianočných sviatkov sa odsúdení modlia najviac. Či už 24-hodinové modlitby každú sobotu, alebo posielajú pozdravy ostatným odsúdeným po celom Slovensku a už aj do Čiech. Lebo po troch rokoch sa k modlitbám Dismasu pripojili aj bratia z českých väzníc, čo je najmä ovocie z návštev, vystúpení a osobných svedectiev Lámačských chvál a kapely F6. Potvrdzuje sa tým aj Božie slovo: ,,Ja som sadil, Apollo polieval, ale vzrast dal Boh. A tak ani ten, čo sadí, nie je nič, ani ten, čo polieva, ale Boh, ktorý dáva vzrast.“ (1 Kor 3, 6 – 7)
Boh koná po celý čas v tomto spoločenstve zázraky. Majú aj biblický krúžok, na ktorom sa napríklad Michal dozvedel, že väzni sú radi, že sa dostali do väzenia. „Vôbec som to nechápal, ale nakoľko mi to povedali viacerí, tak som sa ich opýtal, prečo takto hovoria, lebo logicky mi to nedávalo zmysel. Postavil sa jeden, ktorý už tri roky navštevuje biblický krúžok. Povedal, že keby nebol vo väzení, nespoznal by Ježiša Krista.
Vonku totiž fetoval, bol díler, bil ľudí, pil a ubližoval aj svojim deťom. Na Krista nemal čas. Ale teraz sa zmenil, prosil o odpustenie Boha aj všetkých, ktorým ublížil. Modlí sa za nich a tvrdí, že rodina sa dáva znovu dokopy, začína ho navštevovať. Prežíva pokoj v duši, lebo vie, že teraz odovzdal život Kristovi. On bojuje s ním.“