Svetielka v tmách
Predstavte si to – svätá Lucia je vraj jediná svätá, ktorú si uctievajú aj v kalvínskom Švédsku a Nórsku. Tak, a zase sme o niečo múdrejší.
Nevyrástla som vo veriacej rodine, takže moje spomienky na slávenie Lucie sa točia iba okolo dvanástich papierikov s menami chlapcov, ktoré som poctivo každý večer trhala jeden po druhom, aby mi na Štedrý deň ostal ten, ktorého si vezmem za muža (vyšiel mi Paľo Habera, ak by to niekoho zaujímalo).
Naše slovenské zvyky sú omnoho bohatšie než atramentovým perom popísané papieriky. Odháňanie zlých duchov, hľadanie ženíchov ďalšími kreatívnymi spôsobmi (napríklad podľa toho, ktorým smerom štekne pes – vzhľadom na frekvenciu štekania našich dvoch psíkov by každá z mojich dcér mala viacero mužov z rôznych panelákov) či balenie sa do plachiet, strašenie nič netušiacich ľudí pomúčenou tvárou a vymetanie kútov husími perami, zdobenie sa vencami s horiacimi sviečkami – je z čoho vyberať.
Snáď si nepohnevám milovníkov tradícií, ak poviem, že my sa takýmto voľnočasovým aktivitám nevenujeme (hoci na strašenie mám isté predispozície, predovšetkým ráno po prebudení). Husi nechováme, všetky naše plachty majú gumičky a za budúcich ženíchov svojich dievčat sa radšej pomodlím, než to nechať na domácich maznáčikov (naše morča sa síce v zozname tradícií nenachádza, ale ani tomu by som v tejto veci príliš nedôverovala).
Lucia bola mladým dievčaťom, ktoré sa rozhodlo zasvätiť svoj život Ježišovi. Mladá kresťanka, ktorá v detstve prišlo o otca a ktorej matka ju v jej rozhodnutí podporila a podľa tradície rozdala jej veno chudobným. Mučeníčka, ktorej láska k Bohu prevýšila krutosť jej mučiteľov.
Ach, ako ťažko sa čítajú tieto životopisy. Toľko mladých žien, mnohé ešte v dievčenskom veku, ktoré svet znenávidel, pretože ich nemohol vlastniť. Toľko krutosti do dnešnej adventnej radosti, také slávne víťazstvo čistoty a múdrosti. Viac než Luciino utrpenie mnou zalomcovali jej údajné slová o hriešnosti: „Telo sa nakazí, len ak duša povolí.“
To je to, čo chcem dnes rozpovedať našim trom dievčatám. Prvá z nich už intenzívne vníma nemorálnosť okolo seba – nevhodné narážky, hlúpe pohľady, nemravné reči ľudí v autobuse… Vie, že to, čo doma žijeme, nie je dnes štandardom a že o pokoj a čistotu duše treba bojovať. A preto do toho, čím žije a čo onedlho čaká aj jej mladšie sestry, chcem rozprávaním o Lucii a dievčatách jej podobných posvietiť na cestu, ktorou kráčať. Nenechať sa strhnúť okolím; nedať sa zlomiť škaredosťou rečí a gest iných; zachovať si dôstojnosť a dôveru, že svedomie, ktoré si vzťahom s Bohom formujú, ich nenavedie zle.
Prosím svätú Luciu o príhovor za všetky naše dcéry, sestry, netere a malé priateľky – pre lásku k čistote, pre silu svietiť v tme – oroduj za nás.
Titulná ilustrácia: Petra Babulíková