Svedectvo oklamanej ženy: Mám dieťa s kňazom

Po tom, ako sme sa v októbri venovali téme sexuálne zneužívanie, prišlo do redakcie viacero ohlasov, medzi nimi aj svedectvo ženy, ktorej silný príbeh začínate čítať. Jej meno pre citlivosť neuvádzame, no príbeh je pravdivý a po konzultácii s autoritami Cirkvi sme sa ho rozhodli vydať. Spolu s autorkou túžime, aby neslúžil na pobúrenie a roznecovanie nenávisti, ale ako svedectvo, na čo treba byť obozretní.

Som vydatá a mám deti. Prvé z nich som mala ešte ako slobodná s kňazom, nazvime ho Robert, a práve vzťah s ním chcem opísať. Udalosti, ktoré uvádzam, sú napísané podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia tak, ako si ich pamätám. Túžim, aby toto svedectvo slúžilo najmä dievčatám a ženám, aby si dávali pozor a neskĺzli do hriechu a nezdravých vzťahov tak hlboko, ako ja…

Spôsobom života, ktorý je uvedený nižšie, už nežijem. Svoj hriech som vyznala Bohu, oľutovala a konala som pokánie počas rokov po rozchode s týmto kňazom. Napriek tomu, že viem, že Boh mi odpustil, stále ma trápi moja minulosť, ktorá na mňa denno-denne dolieha pri pohľade na moje dieťa. Zároveň chcem povedať, že týmito riadkami sa nechcem Robertovi pomstiť, ale cítim vo svojom svedomí morálnu zodpovednosť vypovedať to, o čom mám vedomosť. Toto svedectvo je založené aj na biskupskom úrade, kde o mojom prípade vedia.

Rok 2007

ZÁUJEM, OSOBNÉ ROZHOVORY A TANEC

Robert prišiel ako kaplán do farnosti, kde som chodila na mládežnícke stretnutia. V tom čase som ešte nemala 18 rokov a on mal o 12 rokov viac ako ja.

V septembri 2007 farnosť organizovala výlet, na ktorom som sa zúčastnila. Tu začala prvá iniciatíva Roberta: začal sa so mnou rozprávať, zaujímal sa, môjmu mladšiemu súrodencovi, ktorý tam bol so mnou, kúpil plyšovú hračku a mala som pocit, že sa drží v mojej blízkosti. Cestou naspäť v autobuse som si všimla, že sa na mňa uprene pozerá. Neskôr to aj sám priznal – že sa do mňa práve vtedy zamiloval a hľadal potom moju fotku na internete. Keď som sa ho neskôr počas nášho vzťahu pýtala, načo mu bola tá fotka, povedal, že pred ňou masturboval.

Nasledovala moja príprava na sviatosť birmovania a stretnutia mladých na fare. Robert otvoril krúžok lectio divina u neho v súkromnom byte na fare. Navrhol mi, že môžem ku nemu do bytu chodiť aj na sviatosť zmierenia, aby som nemusela čakať v kostole v rade. Viackrát sa stalo, že sme sa u neho ostali sami dvaja rozprávať vo večerných hodinách, cca do deviatej, a niekedy ma aj odviezol autom domov.

V tom čase boli už moji rodičia dávno rozvedení. Môj otec sa o mňa a mojich súrodencov nezaujímal. Moja rozvedená matka riešila krízu vo vzťahu so svojím priateľom, s ktorým mala aj dieťa. Jej priateľ bol niekedy násilnícky a párkrát sa s mojou matkou schádzali a rozchádzali. Nemala som doma bezpečné a pokojné rodinné zázemie a bolo mi príjemné, že sa o mňa niekto zaujíma a venuje mi svoj čas a pozornosť. S odstupom času sa mi zdá, že Robert využil sviatosť zmierenia a dôverné rozhovory na to, aby sa dozvedel viac o mne, aj o tom, v akej zraniteľnej situácii sa nachádzam.

V októbri som bola na liečení v horách, kde som oslávila 18. narodeniny, ku ktorým mi Robert napísal SMS správu, keďže sme si niekedy predtým vymenili čísla.

Pred Vianocami bola katarínska zábava, na ktorej som bola bez partnera, iba s kamarátkou. Pri jednom kole ma Robert pozval do tanca, pri ktorom si ma pritisol na seba, bez odstupu. V tom čase som sa do neho zamilovala.

Rok 2008

CHODIŤ S KŇAZOM? PREČO NIE

Na jar v Pôstnom období ma Robert pozval na výlet v piatok doobeda, keďže sme nemali školu. Výletu sa podľa jeho slov mali zúčastniť okrem nás dvoch aj iní mladí z farnosti. Keď som nastúpila do auta, okrem Roberta tam nikto iný nebol. Na otázku, kde sú ostatní, mi povedal, že oni nemôžu a pôjdeme iba my.

Išli sme sa prejsť k opustenému hradu, kde sa ma opýtal, či mu nechcem niečo povedať, že si niečo všimol. Nepamätám si presne moje slová, ale ich obsahom bolo priznanie, že znamená pre mňa niečo viac. Na to mi povedal, že už raz niečo sľúbil, a aj keby veľmi chcel, nemôže to porušiť. Keď ma doviezol domov, pozval ma na večernú svätú omšu, ktorú bude slúžiť. Na jednej strane som bola z jeho slov, že „už raz niečo sľúbil“, sklamaná. Na druhej strane mi jeho slová „aj keby veľmi chcel“ a jeho pozvanie na svätú omšu dodali nádej. Bolo to aj preto, že známy mojej matky, ktorého poznám z detstva, odišiel z kňazstva, je ženatý, má deti a matkou mi to bolo prezentované ako niečo prijateľné.

Onedlho sa konal ďalší výlet, opäť z iniciatívy Roberta. Mali sme ísť na jeden vrch, ale skončili sme v jeho odstavenom aute. Robert ma začal bozkávať a dotýkať sa ma. Neboli to nijaké plaché letmé bozky na líce, ale vášnivé dlhé bozky na pery. Pre mňa to bolo niečo nové, pretože som sa takto nikdy nebozkávala a ani som nevedela, ako to mám robiť, a veru som sa aj trochu zľakla. Bolo mi čudné, že na to, že som podľa jeho slov jeho prvá, má takú skúsenú techniku bozkávania. Odvtedy sme začali spolu chodiť.

V tom čase som bola tretiačka na strednej škole, ktorá organizovala školský výlet. Na autobus ma spolu s mojou matkou doviezol Robert. Sám sa ponúkol, aby som vraj nemusela chodiť s kufrom vlakom. Všimol si to môj triedny profesor, neskôr birmovný otec. Tomu som sa ešte na jeseň priznala, že sa mi Robert páči a on ma pred takýmto vzťahom rázne varoval. Keď teda videl, ako ma Robert priviezol na stanicu, nebol nadšený, že ma vidí v jeho prítomnosti.

ŽIADOSŤ O RUKU A SKÚŠKA SVADOBNÝCH ŠIAT

Po Veľkej noci bola birmovka a keď som Roberta videla po boku biskupa, sama seba som sa pýtala, kedy mu chce povedať o našom vzťahu a kedy odíde z kňazstva. Nechcela som byť v tajnom vzťahu s kňazom (i keď istý čas to bolo dobrodružné, lebo to bolo naše spoločné tajomstvo), ale v hĺbke srdca som túžila po „normálnom“ vzťahu, aký majú ostatní ľudia.

Po birmovke začal Robert pre mňa chodiť do školy. Tieto odvozy autom končili na odľahlých miestach a tam dochádzalo k stupňujúcim sa telesným prejavom.

Na moje meniny ma Robert požiadal o ruku, no nedal mi prsteň, ale strieborné náušnice. Pýtala som sa, prečo nemá snubný prsteň, no povedal mi, že aby to nebolo nápadné a aby som nemusela čeliť nepríjemným otázkam od ľudí, aký je to prsteň, a ak snubný, tak kto je môj snúbenec, keďže oficiálne som nemala priateľa.

Pár dní po zasnúbení ma Robert opäť vyzdvihol autom zo školy a odviezol nás na odľahlé miesto, kde došlo k prvému pohlavnému styku, hoci som ani nevedela, že to k tomu speje, keďže som bola panna. Keď som preľaknutá uvidela krv, Robert mi s hrdým úsmevom povedal, že už som žena, ale ja som sa cítila veľmi sklamaná. Nechcela som, aby to zašlo takto ďaleko.

Prišli letné prázdniny a tajne som začala prespávať s Robertom na fare v jeho byte, za účelom pohlavného styku. Preto som často klamala mojej matke, že idem prespať ku kamarátke, ku spolužiačke, idem na nočnú brigádu, v čom ma Robert podporoval. Spoločne sme navštívili aj farský detský tábor, počas ktorého sme spali v jednej miestnosti, napriek nesúhlasu vedúcej tábora. Hoci k pohlavnému styku vtedy nedošlo, mohli sme vzbudiť pohoršenie účastníkov tábora. Pri neskoršom rozhovore v roku 2021 mi táto vedúca tábora potvrdila, že od tejto udalosti už bolo všetkým v okolí jasné, že medzi mnou a Robertom je niečo viac ako kamarátstvo.

Vo vzťahu ma Robert uisťoval cez drahé dary – šperky, kabelky, oblečenie, prispel mi na bicykel, zaplatil mi topánky, kaderníčku, umelé nechty, parfémy, sladkosti, vodil ma na obedy do reštaurácií.

V auguste ma zobral spolu s mojimi súrodencami a matkou na dovolenku. Po nej som sa matke priznala k nášmu vzťahu, aj k sexuálnemu životu s ním. Vyhľadala si Roberta na súkromný rozhovor a pýtala sa ho, či to so mnou myslí vážne, či si ma chce naozaj vziať a ak nie, nech ma nechá tak. On ju uistil, že to so mnou myslí vážne. Odvtedy Robert párkrát prespával so mnou aj u mojej matky, kde som bývala aj s mojimi súrodencami. Svoje auto zámerne nechával zaparkované na kraji garáže tak, aby ho neblokovali autá ostatných kňazov. Počkal, kým všetci na fare pôjdu spať, a potom nebadane odišiel za mnou.

V septembri som nastúpila do maturitného ročníka. Aby som mohla viac času tráviť s Robertom, začala som chodiť poza školu s jeho súhlasom a podporou. Chodili sme autom na výlety, do reštaurácií, do rôznych obchodov, do domu jeho matky, keď bola v práci, do svadobných salónov na skúšku svadobných šiat, kúpu svadobných topánok a aj na faru do jeho bytu za účelom pohlavného styku. Párkrát mi zohnal aj pečiatky od lekárov. Za prvý polrok som vymeškala viac ako 200 hodín a na pol roku som musela robiť komisionálne skúšky zo všetkých predmetov. Navyše ma riaditeľka varovala, že z jedného predmetu mám slabé vedomosti, a ak sa nezlepším, tak ma nenechá zmaturovať. Matka o mojom záškoláctve nevedela až do chvíle, kedy jej zatelefonoval môj triedny profesor, aby jej oznámil, že ma čakajú komisionálne skúšky zo všetkých predmetov.

Dva razy ma Robert zobral so sebou na návštevu ku kňazom. V obidvoch prípadoch ma však nepredstavil ako jeho snúbenicu, ale ako farníčku a kamarátku. Môj spoločný čas s Robertom nebol len na tajných miestach, ale ukazovali sme sa aj na verejnosti, kde som bývala, a aj v iných mestách, kde nás stretli aj farníci. Nedržali sme sa na verejnosti za ruky, ani sme sa inak telesne neprejavovali, no už len samotný fakt, že nás ľudia videli často spolu, určite vyvolá pohoršenie.

Roberta som si pozvala ako partnera na stužkovú a vtedy to už rozvírilo hladinu na škole a aj vo farnosti. Spolužiačkam som ho predstavila ako svojho priateľa.

Rok 2009

KEĎ SA O AFÉRE DOZVEDEL BISKUP…

V januári som s vypätím síl urobila komisionálne skúšky. Vtedy som si prvýkrát uvedomila, že do tejto náročnej situácie som sa dostala kvôli vzťahu s Robertom. Bolo mi ľúto, že prichádzam o spoločný čas a vzťahy s mojimi rovesníkmi v škole. Dnes si uvedomujem, že Robert ma podporoval v záškoláctve skôr pre vlastný prospech, namiesto toho, aby ma podporoval v štúdiu v maturitnom ročníku.

Na Valentína pripravil „prekvapenie“: objednal izbu v penzióne, ktorého jediným cieľom bol pohlavný styk. Krátko na to vo februári ma oslovil môj učiteľ s tým, že mi chce niečo povedať. Súcitne, ale naliehavo ma prosil, aby som vzťah s Robertom ukončila. Oznámil mi skutočnosť, že už v inej farnosti, z ktorej sa poznajú, sa Robert ako kaplán zaplietol so ženou. Ja som sa rozplakala, pretože som o tom netušila a pánovi učiteľovi som sa priznala, že som Robertovi už dala to najvzácnejšie, čo som mala… Toto bol môj posledný deň na tejto strednej škole a zároveň praskla celá aféra v škole a aj na fare.

Po informácii, že mal Robert v minulosti vzťah so ženou, som mu povedala, že s ním vo vzťahu končím. On začal plakať, že to nie je pravda, že s tou ženou nič nemal, iba jej chcel vraj pomôcť. Povedala som mu, že mu neverím. Robert na to odišiel z bytu mojej matky, ale za chvíľu sa vrátil s mojou matkou a jej priateľom, ktorých cestou stretol a tí nás prosili, nech si to ešte vysvetlíme. A tak som s ním napriek všetkému ostala vo vzťahu.

Dvaja moji učitelia informovali o vzťahu Roberta so mnou biskupa. Zo slov Roberta viem, že biskup prišiel na faru, kde sa ho pýtal, čo má so mnou, či je to pravda, čo sa dozvedel, pýtal si od neho moje telefónne číslo. On to všetko poprel. Biskupovi povedal, že so mnou nič nemá a že nemá ani moje telefónne číslo. Mne to Robert interpretoval tak, že to povedal preto, aby ma chránil. Ostala som veľmi sklamaná, lebo mi sľuboval spoločnú budúcnosť, a zrazu, keď bola možnosť priznať pred biskupom náš vzťah, poprel ho. Keďže som bola k nemu pripútaná hriechom, videla som veci naivne a stále som mu dávala nové šance. Nechcela som si pripustiť pravdu o množiacich sa klamstvách Roberta. Vtedajší dekan, s ktorým som mala dobrý vzťah, ma cez SMS pozval porozprávať sa, ja som na to však nereagovala. Povedala som si, že už tak veľa som obetovala tomuto vzťahu, že niet cesty späť, aby som to ukončila.

Roberta od marca pridelili do inej diecézy. Ja som prestúpila na inú školu. Znášala som to ťažko, lebo som prišla do zabehnutého kolektívu iba na tri mesiace, kým zmaturujem, a navyše som musela robiť prestupové skúšky. Tešila ma myšlienka na svadbu a že sa všetko na dobré obráti. Myslela som si, že Robert na novej fare dlho nepobudne, pretože hovoril, že budeme spolu. Neviem, ako si to predstavoval on, ale ja som vychádzala zo skutočnosti, že ma požiadal o ruku a že bude svadba. On však začal na fare renovácie, dal vymaľovať, dal urobiť nové podlahy, kúpil nový nábytok a bol nadšený z nového pôsobiska, kde, podľa jeho slov, nemá nadriadeného, keďže tam bol ako farský administrátor, a môže byť sám sebe pánom. Hlavou mi chodili myšlienky, že by mal skôr šetriť na svadbu a spoločné bývanie a nie prerábať faru.

DIEŤA NA CESTE A PLÁNOVANIE SVADBY

V máji som úspešne zmaturovala a následne ma prijali na vysokú školu. Robertovi som povedala, že s ním už nebudem pohlavne žiť, pretože ak otehotniem, nemám šancu dokončiť vysokú školu. On sa na to veľmi nahneval a urazil, a tak som radšej s pokračovaním pohlavného života súhlasila. Odvtedy som väčšinu času trávila na fare, kde sme sa pravidelne milovali. Keď ma tam náhodou niekto stretol, Robert povedal, že som jeho sesternica. Niekedy ma tam nechal samu aj do pol desiatej večer, ospravedlňujúc to tým, že musí nadväzovať vzťahy s novými farníkmi.

Podľa slov Roberta sú kňazi, ktorí majú deti, resp. vzťah so ženou a prezentoval to ako niečo normálne. Hovoril, že tie ženy sa potom nikdy nevydajú, vychovávajú dieťa a kňaz ich navštevuje. Mne sa predstava takéhoto vzťahu vôbec nepáčila a dúfala som, že s nami to tak nebude.

V júli som otehotnela a krátko na to sme išli spolu na dovolenku. Pri večeri som mu s radosťou ukázala pozitívny tehotenský test, malo to byť milé prekvapenie. On však zbledol od hrôzy a povedal: „A to sa mám teraz všetkého vzdať?“ Ostala som nemilo zaskočená a bola som v šoku z jeho reakcie, pretože celý čas nášho pohlavného života bol otvorený na myšlienku dieťaťa. Myslel si, že o svojom tehotenstve klamem, preto kúpil nový tehotenský test a donútil ma, aby som ho pred ním spravila ako dôkaz, že som naozaj tehotná. Bolo to pre mňa ponižujúce. Bolo mi jedno, ako sa rozhodne, povedala som mu, že ja si dieťa nechám a na potrat nikdy v živote nepôjdem.

Počas dovolenky Robertovi telefonovala jeho matka a on jej povedal, že je tam s kamarátom kňazom. Keď som mu povedala, nech jej toho „kamaráta kňaza“ (čiže mňa) odfotí, tak mi dal facku. Na konci dovolenky to však už vyzeralo, že informáciu, že bude otcom, spracoval. Neskôr mi kúpil drahšie tehotenské oblečenie.

V septembri som nastúpila na vysokú školu. Cez svoju známu mi Robert vybavil namiesto internátu byt – privát. Pôvodne som chcela bývať na internáte, ktorý je hneď pri škole, no on s tým nesúhlasil, lebo vraj na internáte „to robí každý s každým“. Urazilo ma, že si o mne myslí, že by som toho bola schopná. Na priváte som bola iba mesiac. Keďže som nezohnala ďalšie spolubývajúce, nemohla som si ho ďalej dovoliť. S Robertom sme sa dohodli, že budem bývať u neho na fare a každý deň budem dochádzať do školy. Bolo to pre mňa fyzicky náročné, pretože som bola tehotná, mala som nevoľnosti a cestovala som každý deň približne 2,5 hodiny tam a 2,5 hodiny späť. Vstávať som musela niekedy aj o 4:00. Bola som však rada, že môžem byť s ním, vnímala som to ako obetu, že Robert ma vozí autom na vlak, chodí po mňa a dá mi peniaze na stravu. S odstupom času vidím, že zo strany Roberta nechať cestovať tehotnú ženu každý deň spolu cca 5 hodín nebolo normálne, ale nanajvýš necitlivé. Ešte mi vytkol a hneval sa na mňa, keď som sa s ním od únavy po dlhej ceste a škole nevládala a nechcela pohlavne spojiť.

V tom čase som zistila, že ma opäť oklamal, keď mi tvrdil, že začiatkom septembra šiel do inej krajiny do knižnice pre dokumenty, pretože si údajne chce spraviť doktorát. Podľa fotiek v jeho fotoaparáte, ktoré som náhodne objavila, hľadajúc fotky z našej dovolenky, som zistila, že si doktorát nerobí, ale v skutočnosti bol na dovolenke s rodinou, ktorú pozná z farnosti, kde sme sa zoznámili.

V decembri, keďže sme boli zasnúbení viac ako rok a Robert sa nemal k činu, čo sa týka svadby, oznámila som mu, že ideme plánovať svadbu, a on neodporoval. Svadba sa mala konať o mesiac. Spísali sme zápisnicu na úrade. V zlatníctve sme si dali vyrobiť obrúčky. Boli sme si zajednať reštauráciu. Tvrdil mi, že si kúpil oblek. Dala som si ušiť biele šaty. Moja matka nakúpila minerálky, alkohol a chystala sa piecť koláče.

Rok 2010

PODVEDENÁ OSTALA SAMA

V januári som sa Roberta pýtala, či už bol za biskupom a oznámil mu, že vystupuje z kňazstva a spoločne pripravujeme svadbu. Odpovedal mi, že nie, že to má ešte čas a že k biskupovi nie je také ľahké dostať sa. Túto otázku som mu kládla pravidelne už od zásnub a vždy vyhýbavo odpovedal. Tým som prežívala obrovskú neistotu, lebo som bola už vo vyššom štádiu tehotenstva a pre dieťa sme nemali nič nakúpené, pretože ani v tomto nebol Robert iniciatívny. Nevedela som, kde budeme bývať a či vôbec bude mať Robert nejakú prácu, keď odíde z kňazstva, ktorou by nás mohol uživiť. Keď som sa ho pýtala na prácu, povedal, že si niečo hľadá, ale nič konkrétne mi nepovedal.

Týždeň pred svadbou sme mali ísť ja, Robert a moja matka oficiálne pozvať moju rodinu na svadbu. Keď Robert v dohodnutý čas neprišiel a mne nedvíhal telefón ani neodpovedal na SMS, zavolala mu moja matka a priamo sa ho opýtala, či príde. On povedal, že nie a matka sa ho opýtala, či si ma vezme za ženu. Robert jej povedal, že nie. Moju matku to nahnevalo a mňa šokovalo a cítila som sa podvedená. Nechápala som, ako mi to mohol urobiť, takto ma oklamať. Zachoval sa ako zbabelec. Počas spoločného vybavovania svadby, hoci som v tom bola iniciatívna ja, mi ani raz nepovedal, že si ma nezoberie. Doteraz nechápem, prečo to nechal zájsť tak ďaleko, ak vedel, že si ma nechce vziať, hoci ma stále uisťoval o spoločnej budúcnosti. Nenabral ani toľko odvahy, aby mi to, že si ma nevezme, povedal priamo, chlapsky, sám od seba. Doteraz nerozumiem tomu, kedy mi to chcel oznámiť. V svadobný deň, kedy by som ho čakala v bielom pred úradom? Bolo pokorujúce, že som musela všetky rezervácie porušiť. Vo veku 20 rokov, v siedmom mesiaci tehotenstva, v prvom ročníku vysokej školy ma opustil muž, o ktorom som si myslela, že bude mojím manželom a mojou oporou v živote.

Vyplývajúc z tejto udalosti a situácie, v ktorej som sa ocitla, sa mi vzápätí zhoršil zdravotný stav a bola som hospitalizovaná v nemocnici so zriedkavou a vážnou tehotenskou diagnózou. V tom čase mi moja matka navrhla, aby som podstúpila utajený pôrod, s čím som vôbec nesúhlasila. Vedela som, že som zhrešila, ale k tomu dieťaťu, ktoré som nosila pod srdcom, som cítila lásku a nechcela som sa ho vzdať, aj keď som netušila, ako to s ním sama zvládnem.

Nakrátko sa môj zdravotný stav prestal zhoršovať a bola som prepustená do domáceho liečenia. V jeden večer, asi tri týždne po zrušenej svadbe, prišiel ku mne domov matkin priateľ spolu s Robertom. Matkin priateľ povedal, že ho Robert skontaktoval a prosil, aby sa za neho prihovoril, že chce odo mňa druhú šancu. Za zrušenú svadbu sa mi neospravedlnil, ale obhajoval sa tým, že nastal u neho skrat, že sa zľakol otcovstva. Ja som sa k nemu už nechcela vrátiť, ale matka a jej priateľ mi dohovárali, nech myslím na dieťa. Robertovi som povedala, že mu dávam druhú šancu, aby mi to moje dieťa raz nevyčítalo a aby malo otca, ktorý sa o neho stará. Keďže bol večer, moja matka povedala Robertovi, nech sa už nevracia na faru a navrhla nám, nech si spoločne ustelieme v izbe. Po chlácholení zo strany Roberta som sa nechala obmäkčiť a došlo k pohlavnému styku.

TO JE TÁ, KTORÁ MÁ DIEŤA S KŇAZOM

Zdalo sa, že sa Robert polepšil. Išiel so mnou na matriku, kde uznal otcovstvo, čo komentoval slovami, že to je dôkaz toho, že to so mnou myslí vážne. Zrazu sa začal zaujímať o naše nenarodené dieťa tým, že kúpil všetko, čo som mu povedala, chodil so mnou po detských obchodoch, bol s mojím súrodencom kúpiť kočík z druhej ruky a dokonca sám kúpil novorodeneckú súpravičku – oblečenie.

Kvôli rapídnemu zhoršeniu môjho zdravotného stavu museli lekári ukončiť tehotenstvo skôr. Mojou túžbou bolo, aby bol Robert pri pôrode ako moja opora. No keďže bol práve vtedy Veľký týždeň, neprišiel, lebo slúžil svätú omšu. Na pôrodnej sále som počula, ako si sestričky šuškajú o mne, že „to je tá, ktorá má dieťa s kňazom“. Ja som bola ponížená, zatiaľ čo on sa pred ľuďmi ukazoval ako vzorný kňaz.

Na druhý deň nás prišiel navštíviť do nemocnice. Z narodenia dieťaťa sa tešil. Naše dieťa sa narodilo s vrodenou chybou. Keď som sa Roberta pýtala, či sa niečo také vyskytovalo v jeho rodine, urazil sa a povedal, že nie. Zhruba po hodine odišiel za povinnosťami. V prvých dňoch po pôrode sa Robert ešte snažil. Bol so mnou a s dieťaťom na prvom vyšetrení u detskej lekárky. Keď sa ho pýtala na povolanie, nepovedal, že je kňaz, ale že pracuje v štátnej správe, ale je to tajné a viac nemôže povedať.

Záujem Roberta o mňa a naše dieťa však postupne začal klesať. Ďalšie vyšetrenie som s dieťaťom už musela absolvovať iba sama, lebo vždy, keď som Roberta potrebovala, nemohol prísť. Začala vo mne narastať nespokojnosť a pocit krivdy, pretože som sa domnievala, že by sa Robert o mňa a naše dieťa mal zaujímať viac ako o svojich farníkov a farské záležitosti. Keď som sa opýtala na svadbu, z jeho strany som dostávala nejasné náznaky, že svadba bude, že spolu odídeme zo Slovenska, ale konkrétne kroky nikdy nepodnikol. Navštíviť nás prišiel ku mne domov, kde som bývala u matky, raz za týždeň na približne dve hodiny.

Nastalo skúškové obdobie v letnom semestri a potrebovala som ísť na skúšku a zápočty do školy. Robert sa ponúkol, že ma tam odvezie. Z môjho bydliska sme prišli na faru. Pri tejto príležitosti prišlo prvýkrát od pôrodu k pohlavnému styku. Robert prvýkrát použil prezervatív, čo nikdy predtým nespravil. Zdalo sa mi, ako by sa chcel vyvarovať ďalšiemu „omylu“ z jeho strany.

Pripadal mi nervózny, pretože k pohlavnému styku nemohlo dôjsť vtedy, keď to chcel on, ale až vtedy, keď sa v prvom rade postarám o dieťa, čiže Robert musel čakať a prispôsobiť sa, a na to nebol u mňa zvyknutý. Počas pohlavného styku som vnútorne cítila, že robím niečo hrozné, ale nevedela som, ako z toho von. Presne takéto pocity som mala viackrát počas vzťahu s Robertom. Svedomie som si utlmila tým, že hádam to nie je až taký veľký hriech, keď sme zasnúbení. Dnes už viem, že to všetko, celý vzťah s Robertom bol obrovský hriech od začiatku až do konca.

Na druhý deň sme išli autom do školy a zastavili sme sa na čerpacej stanici, pretože som potrebovala ísť na toaletu. Poprosila som Roberta, aby postrážil dieťa. Keď som sa vrátila, dieťa veľmi plakalo, Robert sedel na zadných sedadlách a držal ho na rukách. Na otázku, prečo tak plače, povedal, že asi som mu chýbala. Poobede si moja spolužiačka všimla, že dieťa má na tvári v oblasti lícnej kosti modrinu. Keď som sa Roberta pýtala, či vie, z čoho to je, povedal mi, že sa mi asi dieťa otlačilo o oblečenie pri dojčení. Nedávalo mi to zmysel, ako by k takej modrine mohlo dôjsť pri dojčení. Všimla som si, že dieťa je viac spavé a párkrát zvracalo.

Na druhý deň som bola s ním u detskej lekárky, na RTG lebky a na neurologickom vyšetrení, dieťaťu bola odporučená hospitalizácia pre podozrenie na prasknutú kosť lebky, otras mozgu alebo na krvácanie do mozgu. Neurologička ma dôrazne vyzvala, aby som zistila, k akému úrazu došlo. Samozrejme, Robert, keď som ho opäť najviac potrebovala, nemohol prísť. Telefonicky som ho naliehavo vyzvala, aby mi povedal, čo sa stalo vtedy v aute, pretože ide o zdravie nášho dieťaťa. Vtedy sa priznal, že keď mal dieťa v aute na rukách, ohol sa, aby zdvihol cumlík, dieťa mu vypadlo a lícnou kosťou narazilo na vetraciu mriežku za lakťovou opierkou vodiča. Keď som chcela vedieť, prečo sa mi nepriznal sám od seba, povedal, že nechcel vyzerať ako zlý otec. To vyjadrenie ma veľmi nahnevalo a opýtala som sa ho, či je pre neho dôležitejšie to, ako vyzerá, než zdravie nášho dieťaťa. Pretože ak má krvácanie do mozgu a od úrazu už uplynulo viac ako 24 hodín, dieťa môže aj zomrieť! Povedala som mu, že ho už nikdy v živote nechcem vidieť a že s ním končím.

Dieťa hospitalizovali na JIS-ke, Robertovi som opakovane telefonovala, ale nedvíhal mi, tak som mu napísala aspoň SMS, že dieťaťu robili CT vyšetrenie, ktoré je negatívne, no ostávame v nemocnici na pozorovaní. Prvotný hnev zo mňa vyprchal a dúfala som, že sa Robert príde ospravedlniť, že sa bude zaujímať o dieťa a že o nás zabojuje. Nič také sa však nestalo. Odvtedy sa mi vôbec neozval. Nedal mi vôbec vedieť, či ostáva kňazom alebo či má ešte nejaký záujem o mňa a naše dieťa.

Až s odstupom času sa mi otvárajú oči a vnímam to tak, že Robert ma celý čas, približne dva roky vodil za nos a jeho reči o spoločnej budúcnosti sa ukázali ako prázdne – napriek tomu, že ma požiadal o ruku. Problém začal, keď zistil, že som naozaj tehotná a najviac sa to ukázalo po narodení dieťaťa, keď nebol schopný prevziať zodpovednosť za svoje činy. Nevidela som žiadnu ľútosť z jeho strany za to, že zatajil úraz nášho dieťaťa. Na jednej strane som bola zranená z toho, že Robert o mňa a naše dieťa nestojí, na druhej strane sa mi uľavilo, že som ukončila hriešny vzťah. V minulosti mi Robert povedal, že keď ho opustím, ľudia sa dozvedia, s kým som mala vzťah, že si to budú hovoriť. Teraz mi však záležalo hlavne na dieťati.

Rok 2012

POSLEDNÉ STRETNUTIE

V júni som úspešne ukončila vysokoškolské štúdium (aj vďaka individuálnemu študijnému plánu) a išla som s mojím súrodencom a s mojím dieťaťom na výlet. Počas cesty mi spontánne napadlo ísť sa Robertovi ospravedlniť, pretože som sa cítila vinná za to, že som sa zaplietla s kňazom. Keď ma Robert uvidel vo dverách fary, so sebaistým úsmevom na tvári povedal: „Ja som vedel, že ty ešte prídeš!“ Neviem, čo tým myslel, za akým účelom prichádzam, ale robotníkov, ktorých tam v tom čase mal, poslal preč. Ja som však neprišla obnoviť vzťah ani vykonať pohlavný styk, ale poprosiť o odpustenie za všetko, čím som mu kedy ublížila, lebo tak som to vnímala, že celé je to moja vina. Na to mi povedal, že by mal o odpustenie prosiť on, pretože keď som ho najviac potrebovala, tak sa zachoval ako zbabelec. Povedal, že otcom nemôže byť, pretože sa rozhodol ostať kňazom, že biskupovi priznal, že má dieťa a dostal cirkevný trest –má sa niečo modliť. On nás vraj navštevovať nemôže, ale my (ja a naše dieťa) tam za ním môžeme prísť na návštevu na faru. Tieto jeho vyjadrenia sa mi zdali úplne protichodné a v žiadnom prípade som ani len nepomyslela na to, že by som chodila s mojím dieťaťom za jeho biologickým otcom Robertom na faru. V tom čase som už bola v blízkom kontakte s jedným katolíckym cirkevným spoločenstvom, kde ma veľmi pekne prijali a žila som tam naplnené vzťahy a priateľstvá, čo bolo v mojom živote kľúčové, takže som viac Roberta nevnímala ako jedinú blízku osobu môjho života. Bola som si istá, že život zvládnem aj bez neho a zároveň som sa nechcela vrátiť do starého hriechu.

Viac sme sa s Robertom nestretli. Kontaktovala som ho iba párkrát, v prípade finančnej podpory dieťaťa mimo sumu výživného, pričom mi nikdy neodpísal ani nezdvihol telefón, ale peniaze poslal. Párkrát som mu poslala fotky dieťaťa cez mobilnú aplikáciu, nie so zámerom komunikácie, ale preto, aby vedel, že má dieťa a aby aspoň videl, ako rastie. Od ukončenia vzťahu s Robertom som až do novembra 2017, kedy som spoznala manžela, nemala vôbec žiadny vzťah.

ŽENY, BUĎTE VNÍMAVÉ A OBOZRETNÉ

Je pre mňa veľmi ťažké priznať toto všetko, robím to však preto, aby som ochránila ďalšie ženy, aby boli vnímavé a obozretné. Často žialim nad tým, že Robert mi zničil život, zatiaľ čo on si bezstarostne žije ďalej a všetku hanbu za spoločný hriech som žala ja. Vďaka Ježišovi za môjho manžela, pretože mi upriamil pohľad na to, čo všetko mám a z čoho všetkého ma Ježiš už dostal a čo mi odpustil. Mohla som totiž skončiť oveľa, oveľa horšie. Táto skúsenosť negatívne ovplyvnila moje vnímanie seba samej, mojej sebaúcty a sebavedomia, moje manželstvo, môj pohľad na kňazov, Cirkev, mužov. Mám obavu o dušu Roberta, niekedy sa modlím za jeho obrátenie. Všetky hriešne skutočnosti, ktoré som uviedla, ľutujem. Počas rokov pokánia som si uvedomila, že to boli naozaj veľmi závažné skutky, na ktorých som mala aj ja podiel. Počas ťažkých rokov, kedy som vychovávala dieťa sama, bol ku mne Boh milosrdný a vnímala som jeho pomoc v rôznych oblastiach. Nikdy som neoľutovala rozhodnutie nechať si dieťa, ale vždy ľutujem, za akých okolností prišlo na svet.

www.zneuzivanie.sk 

…

Snímky: pexels.com