Svedectvo: Modlitby za duše v očistci – je dobré mať v nebi protekciu!

Martin Handzuš vyrástol vo veriacej rodine. Rodičia ho viedli k viere a k spoločnej modlitbe. V detstve miništroval, čítal Božie slovo, neskôr bol lektorom a mimoriadnym rozdávateľom svätého prijímania. Napriek tomu nemal s Bohom nejaký blízky osobný vzťah, neuvedomoval si silu modlitby ani účinky Eucharistie. Žil klasický „svetácky“ život. Až kým… no najlepšie to vie vysvetliť sám.

Autor: Martin Handzuš

„Keď som sa oženil, prišiel som do manželkinej rodiny, v ktorej sa viera nepraktizovala tak, ako som bol zvyknutý doma. Bol som rád, že aspoň moja žena chodievala v nedele a sviatky do kostola. Dokonca mi prezradila, že sa často modlila, aby jej Boh poslal muža, ktorý by praktizoval svoju vieru. No a Boh to naplánoval tak, že sa naše životné cesty stretli. V jej rodine som ale stratil potrebu častejšie pristupovať k svätej spovedi, stačilo mi tak dvakrát do roka. Do kostola sme, samozrejme, v nedele a sviatky chodievali, hoci sa stalo, že nejaký ten sviatok sme aj odignorovali.

 

Mal som silnú túžbu čítať tú knihu

Takto to celé pokračovalo až do júla 2015. V tom čase sme šli s rodinou na dovolenku k manželkinej kamarátke, kde mi do očí padla kniha Očistec II. od Františka Mráčka. Zrazu som pocítil silnú túžbu vybrať ju z knižnice a prečítať. Bol v nej rozhovor novinára s vizionárkou Máriou Simmou, ktorej sa zjavovali duše z očistca a prosili ju o pomoc, no zároveň jej podali veľa zaujímavých informácií o očistci.

Najväčšmi vo mne zarezonovalo to, že duše v očistci, hoci tam veľmi trpia, aj tak zvelebujú Boha za jeho milosrdenstvo, no samy si už nedokážu pomôcť. To môžeme len my tu žijúci, a to mnohými spôsobmi – zádušnou omšou, obetovaním svätého prijímania za ne, modlitbou ruženca, obetovaním plnomocných odpustkov. Dokonca za ne môžeme obetovať bolesti, utrpenia, ktoré sú súčasťou nášho života, no pomôžu aj iné menšie obety, pôsty, sebazaprenia. Potom môžu tieto duše skôr nazerať na Božiu tvár a mať podiel na večných radostiach v Božom kráľovstve.

Duše, ktoré sa nám podarí vyslobodiť našimi modlitbami a obetami, nám budú za to nesmierne vďačné. Získame si v nich našich osobných orodovníkov, ktorí nám budú pomáhať orodovaním u Boha počas nášho pozemského života, v hodine smrti a potom aj vo večnosti, keď to bude potrebné.

Vtedy pri čítaní som si povedal, že si určite chcem získať orodovníkov v nebi, že chcem mať v nebi „protekciu“. Je to nanajvýš prezieravé riešenie myslieť na to, aby aj nám mal kto pomôcť.

Ďalej ma zaujalo, že pri pomoci dušiam v očistci im preukazujeme milosrdenstvo a lásku. Vo Svätom písme môžeme nájsť citáty, ako napríklad: A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov.(1 Pt 4, 8) Milosrdenstvo sa vyvyšuje nad súdom. (Jak 2, 13) Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. (Mt 5, 7) Tieto citáty jasne poukazujú na to, že ak my počas života prejavíme milosrdenstvo a lásku voči našim najbližším či žijúcim, alebo aj zosnulým, tak aj nám bude preukázané tým väčšie milosrdenstvo. Mali by sme si uvedomiť, že sme hriešni a jediné, čo nám môže pomôcť, je Božie milosrdenstvo. Aj ja som si uvedomil, že to mám vo svojich rukách a je veľmi dôležité na to často myslieť počas nášho života.

To, čo som sa o očistci dozvedel z kníh alebo iných zdrojov, vo mne stále rezonuje. Sú to natoľko cenné informácie, že nútia človeka, aby ich ďalej rozširoval a tým pomohol aj iným ľuďom uvedomiť si dôležitosť posolstva pomoci dušiam v očistci.

Na základe obsahu tejto knihy som sa začal modliť za tieto duše ruženec, a to každý deň. Bolo to krátko po smrti môjho svokra, ktorý mi prirástol k srdcu vďaka láskavému prístupu k mojim deťom, keď som sa začal modliť a stále sa modlím najmä za jeho dušu a, samozrejme, za duše ostatných mojich príbuzných. Zároveň som pátral po ďalších knihách a informáciách o očistci. Mal som potrebu ich šíriť, aby som aj iných podnietil k pomoci dušiam v očistci, a tak som na jednej sociálnej sieti založil skupinu s názvom Verím v očistec a modlím sa za duše (v súčasnosti má skupina vyše 1 300 členov), kde som tieto informácie sprostredkoval ďalším ľuďom, rovnako aj do iných kresťanských skupín, lebo som videl, že je o ne záujem.

 

 

Premárnený čas pri svetských filmoch

Asi po mesiaci mojich modlitieb som pocítil v duši neopísateľný, priam Božský pokoj a zároveň aj veľký hlad po duchovnom napredovaní. Bolo to niečo veľmi silné, čomu sa nedalo vzdorovať, a tak som začal čítať ďalšie náboženské knihy, počúvať homílie kňazov na internete, sledovať kresťanské relácie. Nasával som informácie, odkiaľ sa len dalo. Zároveň Boh vo mne vzbudil potrebu vykonať si generálnu spoveď, čo som aj urobil.

V minulosti som trávil veľa času sledovaním filmov cez internet alebo v televízii, no nič mi to nedalo, s odstupom času to považujem za premárnený čas a pre mňa nepodstatnú vec. Do popredia sa zaradili knihy. V tom cítim vedenie Ducha Svätého, ktorý mi zakaždým vnukne tému, o ktorú sa potom zaujímam. Keď som preštudoval tému očistec (aj keď sa vždy poteším, ak ešte nájdem niečo s týmto obsahom), po nej som sa začal zaujímať o tému pôsobenia Zlého a študoval som knihy exorcistov (Gabriel Amorth, Elias Vella), z ktorých som sa opäť dozvedel veľa zaujímavého. No prečítal som aj iné knihy, ktoré mi pomohli mnohé veci pochopiť a vďaka tomu sa zmenil môj pohľad na život.

Cítil som, ako sa mi cez tie knihy Boh prihovára a rozpráva mi o sebe, aký je milosrdný, trpezlivý, vynaliezavý, ako vie aj zo zlých udalostí v našom živote vyťažiť dobro. Môj život sa zmenil aj v tom, že keď mám čas, tak idem aj v týždni na omšu a k spovedi pristupujem niekedy aj dvakrát do mesiaca.

 

Teraz mám viac trpezlivosti s deťmi aj so svokrou

Po istom čase som zatúžil osobne spoznať nejakých aktívnych kresťanov, s ktorými by som sa mohol aj osobne podeliť o získané vedomosti a prebrať otázky, ktoré mi vírili hlavou. V kostole som Boha prosil, aby mi pomohol osobne spoznať takých ľudí. Moje modlitby boli vyslyšané už o krátky čas.

Na sociálnej sieti som oslovil exorcistu, ktorému som napísal môj príbeh a on mi poradil, že v Prešove pôsobí kresťanské spoločenstvo Marana tha. Ďalšie informácie som získal zo stránky ich spoločenstva a od mája 2016 som sa začal zúčastňovať na ich podujatiach Večer chvál, kde som spoznal aktívnych kresťanov a získal nové priateľstvá.

Bol som uvedený aj do menšej skupinky mužov, s ktorými sa stretávam a spolu čítame Sväté písmo a delíme sa o naše radosti aj starosti.

Vďaka tomu, že teraz vediem aktívny život modlitby, získal som viac trpezlivosti, ktorá mi chýbala najmä pri výchove detí. Zlepšil sa aj môj vzťah so svokrou, s ktorou som v minulosti prichádzal do konfliktov pre moju výbušnú povahu. Dodnes si pamätám na ten pocit, ktorý som zažil bezprostredne po svojej premene, keď si človek uvedomí, že šiel v živote zlým smerom, hoci si myslel, že jeho kresťanstvo je pre Boha uspokojivé. Ježiš si ma našiel ako dobrý pastier svoju zatúlanú ovečku. Človek má pri prežívaní tohto pocitu Božej lásky chuť plesať a zvelebovať Boha za jeho trpezlivosť a milosrdenstvo. Nedá sa to doslovne opísať, to treba prežiť.

Toto moje svedectvo pramení z radosti a osobnej skúsenosti, ktorú som prežil. Vtedy Boh človeka naplní chuťou evanjelizovať a rozprávať každému, kto o to stojí, o tom, ako On vie zmeniť náš život, ak si nájdeme čas na aktívny vzťah s ním, na dennú modlitbu, čítanie Svätého písma. Boh sa nám už v tomto živote odmení tým, že si nás premení na svoj obraz. No dôležité je, aby sme mu zverili do rúk svoj život a plne mu dôverovali, a to napriek ťažkostiam, ktoré Boh pripustí, aby sa stali v našom živote. Avšak tieto ťažkosti a prekážky nám pomáhajú napredovať a duchovne dozrievať. Verím, že toto moje svedectvo bude pre mnohých povzbudením o sile Božej lásky a trpezlivosti.“