Bývalý narkoman Ľuboš Skladaný: Skončil som na ARO a myslel som si že zomriem ako narkoman

Ľubor Skladaný (41) sa v mladosti dostal do kontaktu s drogami. Stal sa od nich závislý a prešiel ťažkou životnou etapou. Dnes však svedčí, ako bol Božou mocou z toho uzdravený. V resocializačnom centre Teen Challenge pomáha iným závislým a pôsobí ako pastor zboru Apoštolskej cirkvi v Galante.

Bol som bezcitný egoista

Narodil som sa v Bratislave. Moji rodičia sa rozviedli, keď som mal desať rokov. Bol som z toho veľmi sklamaný. Keď som prišiel do puberty, začal som s kamarátmi popíjať alkohol. Hľadal som únik z emocionálnej bolesti a rebeloval som. Chýbal mi otec, jeho uistenie a bezpečie.

Keď som mal pätnásť rokov, kamarát z partie mi na diskotéke ponúkol marihuanu. Mal som strach ju skúsiť, ale keďže to skúsili aj ďalší kamaráti, tak som si dal tiež. O niekoľko mesiacov neskôr mi môj najlepší kamarát z detstva ponúkol heroín.

Pocit z drogy sa mi tak zapáčil, že som ho chcel skúsiť znova. Cítil som sa akoby bez starostí. Začal som ho užívať čoraz častejšie. Vtedy som si nepripúšťal, žeby som sa mohol stať od neho závislý. Po niekoľkých mesiacoch som ho už užíval každý deň.

Keď som ho nemal, začali abstinenčné príznaky. Bol som zúfalý, mal som strach, nič ma nebavilo, bolelo ma celé telo. Rozmýšľal som len nad tým, kde zoženiem peniaze na ďalšiu dávku heroínu. Doma som kradol peniaze, rozpredal všetky svoje cenné veci, klamal svoje okolie, chodil poza školu a túlal sa mestom po nociach. V škole sa mi zhoršil prospech. Stal sa zo mňa bezcitný egoista. Často som sa hádal s mamou a prestal som si rozumieť so sestrami. Bol som ochotný urobiť čokoľvek, len aby som sa dostal k ďalšej dávke.

 

 

Bez zmyslu života

Začal som užívať s heroínom aj rôzne lieky ako hypnotiká, opiáty, analgetiká a tiež amfetamíny – pervitín. Vtedy som už nedokázal viac klamať a priznal som sa rodičom, že som závislý od tvrdých drog. Sľuboval som, že s tým skončím. Ale boli to len sebaklamy, v skutočnosti som drogy príliš miloval. Pod tlakom rodiny som išiel na liečenie, ale po šiestich mesiacoch abstinencie som mal recidívu a opäť som sa vrátil k drogám.

Po tomto pokuse som bol ešte na niekoľkých liečeniach. Tam som dokázal abstinovať, ale keď som sa vrátil domov, vždy som do toho opäť spadol. Už som aj chcel so všetkým skončiť, ale nemal som na to silu a vôľu. Po piatich rokoch závislosti od drog som bol úplná troska bez zmyslu života. Niekoľkokrát som sa predávkoval a raz som skončil na ARO. Už som sa zmieril s tým, že budem do smrti narkoman.

 

Bol to zázrak

V tom čase som mal priateľku, ktorá bola tiež závislá od tvrdých drog. Jej rodičia cez tieto ťažké skúšky života začali úprimne veriť v Ježiša Krista. Snažili sa nám obom pomôcť. Rozprávali mi často o Božej láske. O tom, ako Pán Ježiš obetoval svoj život aj za mňa a zaplatil najväčšiu cenu za moje hriechy a slobodu. Zobrali ma na nedeľnú bohoslužbu, kde som cítil prijatie, nádej a lásku. Uvedomil som si, že potrebujem pomoc, aby som dokázal skončiť s drogami.

V Bohu som vnímal nádej na slobodu a šťastný život. Veriaci ľudia ma povzbudzovali, aby som uveril v Pána Ježiša Krista a prijal ho za Pána a záchrancu svojho života. V srdci som vedel, že to potrebujem urobiť, ale zároveň prichádzali pochybnosti. Vyrastal som ako ateista a len veľmi ťažko som vedel prijať, že Boh existuje. Ale na druhej strane som túžil mať to, čo som vnímal na kresťanoch, s ktorými som sa stretol. Bola to Božia láska.

Začal som volať k Bohu o pomoc, prosiť ho o slobodu z drog a zmenu môjho života. Boh vypočul moju modlitbu. Zrazu som v srdci veril, že ma Ježiš počul a že mi pomôže. Títo ľudia, čo mi hovorili o Ježišovi, sa stali moji najbližší priatelia. Pomohli mi nastúpiť do kresťanského resocializačného centra pre drogovo závislých Teen Challenge. Išiel som tam s presvedčením, že s Bohom dokážem skončiť s drogami a zmeniť svoj život k lepšiemu.

Strávil som tam jeden rok, počas ktorého sa stali v mojom živote mnohé zmeny. Boh ma nadprirodzene vyslobodil zo závislosti. Bol to zázrak. Úplne odo mňa odišla túžba a chuť po droge. Každým dňom som viac túžil poznávať Boha. Začal som si čítať Bibliu a snažil som sa ju aplikovať do svojho života. Uvedomil som si, ako som sa previnil voči rodine, blízkym a Bohu. Prišlo mi to veľmi ľúto, poprosil som Boha o odpustenie a príležitosť to napraviť.

 

Videl som mnoho zmenených životov

Boh vypočul moju modlitbu, odpustil mi a dal mi silu meniť svoj charakter. Začal som meniť svoj slovník, hovoriť pravdu, meniť svoj postoj k práci, usiloval sa o nápravu vzťahov. Učil som sa byť vďačný za každý deň, radovať sa zo života a milovať. Boh ma uzdravil zo všetkých zranení, sklamaní a dal mi novú identitu. Už som nebol feťák, ale Božie milované dieťa. Boh sa stal mojím Otcom. Našiel som zmysel svojho života vo vzťahu s Bohom a v službe druhým.

Po ukončení resocializačného strediska som išiel na dva roky na biblickú školu do Dánska. Keď som sa vrátil zo štúdia na Slovensko, vnímal som v srdci poslanie slúžiť závislým ľuďom. Išiel som pracovať do resocializačného centra Teen Challenge. Tam, kde som aj ja našiel pomoc a slobodu. Vedel som, že je veľa závislých ľudí, ktorí potrebujú pomoc a že im dlžím ukázať cestu k slobode.

Počas služby drogovo závislým som videl mnoho zmenených životov, zázrakov skrze Ježišovu lásku a moc. V tom čase som sa modlil za svoju budúcu manželku a Boh mi ukázal krásne veriace dievča, ktoré sa stalo mojou manželkou. Urobil som si bakalárske štúdium z teológie a rozhodol sa vyučovať Božie slovo a kázať evanjelium. Vstúpil som do služby pastora mládeže v Apoštolskej cirkvi v Galante. Neskôr sme sa presťahovali do Trnavy, kde sme s manželkou tri roky viedli kresťanské spoločenstvo, slúžili Božím slovom a praktickou láskou deťom, mládeži a rodinám. V súčasnosti bývame v Seredi a pracujem ako pastor zboru Apoštolskej cirkvi v Galante a učiteľ v Teen Challenge.

S manželkou máme tri krásne zdravé dcérky. Moja rodina je pre mňa vzácny Boží dar. Spolu s mojou manželkou slúžime Bohu.