Surogátne materstvo: Túžbu rodičov po dieťati sme povýšili nad práva dieťaťa
Surogátne materstvo je proces, pri ktorom žena (surogátna matka) nosí a porodí dieťa pre inú osobu alebo pár, ktorí sa stanú jeho rodičmi. Rozlišujeme dva typy surogátneho materstva.
Pri tradičnom surogátnom materstve je surogátna matka zároveň biologickou matkou dieťaťa, keďže jej vajíčko je oplodnené spermiami otca alebo darcu. Prvé úspešné tradičné surogátne materstvo bolo zaznamenané v roku 1980 v Spojených štátoch. Druhým typom je gestačné surogátne materstvo. V tomto prípade surogátna matka nie je biologicky príbuzná s dieťaťom, pretože embryo, ktoré je výsledkom oplodnenia vajíčka a spermie biologických rodičov, je prenesené do jej maternice. Prvý úspešný prípad gestačného surogátneho materstva pochádza z roku 1985.
ČO NA TO HOVORÍ CIRKEV?
Katolícka cirkev v otázke surogátneho materstva zastáva odmietavý postoj, keďže je v rozpore s katolíckou náukou o manželstve, rodine a ľudskej dôstojnosti. Cirkev považuje počatie dieťaťa mimo prirodzeného aktu medzi manželom a manželkou za neprijateľné.
V dokumente Donum Vitae (1987) vydanom Kongregáciou pre náuku viery sa píše: „Surogátne materstvo, keď žena súhlasí s donosením a porodením dieťaťa pre osobu alebo osoby, ktoré ho po narodení odoberú, je v rozpore s dôstojnosťou a právami dieťaťa, ktoré má právo byť počaté, donosené a vychovávané svojimi biologickými rodičmi, a takisto je v rozpore s právom manželov stať sa rodičmi len prostredníctvom seba navzájom.“
Dokument Dignitas Personae (2008) zase nadväzuje: „Surogátne materstvo predstavuje vážne ohrozenie rodinných vzťahov a je z hľadiska morálky neprípustné, pretože zahŕňa porušenie povinností matky voči dieťaťu a manželovi a popiera vzťah, ktorý by mal existovať medzi rodičmi a ich biologickým dieťaťom.“
OPÝTAJME SA MALIČKÝCH…
Vráťme sa teda ku vzťahom. Ako sa prostredníctvom surogátneho materstva narúšajú vzťahy? Azda k základnému rozkolu nastáva pri identifikácii matky dieťaťom. Deti môžu byť emocionálne ovplyvnené tým, že po narodení sú oddelené od ženy, ktorá ich vynosila. Bábätko si totiž už počas tehotenstva vytvára emocionálne a fyzické puto so ženou, ktorá ho nosí, a odlúčenie od tejto ženy mu spôsobuje stres. Dieťa v tej chvíli nerozlišuje, či ide o ženu, s ktorou má spoločnú DNA. Pre dieťa je to skrátka mama. To potvrdzuje aj teória pripútanosti (attachment theory), keď rozvíja myšlienku, že odlúčenie od surogátnej matky po pôrode môže u niektorých detí spôsobiť v neskoršom veku pocit straty alebo zmätenia.
Surogátne materstvo sa stalo vyhľadávanou metódou aj medzi pármi rovnakého pohlavia, ktoré z biologického hľadiska nemôžu dieťa počať ani porodiť prirodzenou cestou. Ak sa kladiete otázku, ako je to možné, že dvaja muži zrazu vychovávajú dieťa, ktoré je biologicky príbuzné aspoň s jedným z nich, tak práve toto je ten prípad. Medzi známe páry, ktoré vychovávajú deti počaté a vynosené týmto spôsobom, patria napríklad spevák Elton John a jeho partner David Furnish – majú dvoch synov, Zacharyho a Elijaha, ktorí sa narodili prostredníctvom surogátnej matky.
Po príbehy z reálneho života však nemusíme chodiť ďaleko ani hľadať medzi známymi osobnosťami. David a Michal Vaníčkovi z Česka známejší pod pseudonymom z ich YouTube kanálu Dva tátové verejne hovorili o tom, ako túžili byť rodičmi a stálo ich to milióny. Dnes vychovávajú dve dcéry, ktoré svoju surogátnu matku poznajú ako tetu.
POZRIME SA ZA OCEÁN
Amerika je jednou z veľmocí surogátneho materstva, hoci každý štát to má svojimi zákonmi upravené inak. V niektorých je surogátne materstvo dovolené len v altruistickej forme (surogátna matka nedostáva žiadnu odplatu okrem pokrytia medicínskych nákladov), v inej si agentúry určujú výšku odplaty pre matky, ktoré sa takto rozhodnú „pomôcť iným párom dopracovať sa k dieťaťu“. Napríklad na Floride sa výška odmeny pre surogátnu matku môže vyšplhať až do výšky 75-tisíc dolárov za zdravé dieťa porodené v termíne. Pozrime sa teda na reálny príbeh zo života, ktorý predstavila Courtney Cox (sama bojujúca s infertilitou) vo svojej internetovej šou 9 mesiacov s Courtney.
Jason a Adam túžili po deťoch, no zistili, že adopčný proces je takmer rovnako finančne nákladný ako IVF. Od začiatku pri nich stála ich kamarátka Jessica, ktorá už mala tri vlastné deti a ponúkla sa, že ak sa rozhodnú ísť touto cestou, dieťa im vynosí. Jason s Adamom pristúpili, vybrali si darcovské vajíčko, ktoré na klinike oplodnili spermiami jedného z nich, a Jessica im vynosila zdravého syna Tristana. „Byť surogátnou matkou bolo veľmi stresujúce. Mala som strašný pôrod, a to som predtým porodila bez problémov tri deti,“ priznáva Jessica a jej manžel pokračuje: „Bolo to náročné, ale išli sme do toho ako rodina. Najviac som sa obával o jej zdravie.“ Jessica sa dokonca po poslednom pôrode vyjadrila, že už nechce byť viac tehotná, no ani to neodradilo Jasona s Adamom, aby ju o túto službu požiadali opäť. Po porade s manželom nakoniec súhlasila a dokonca sa dohodli, že pre zvýšenie „šancí na úspech“ vložia do Jessicinej maternice dve embryá.
Po pozitívnom tehotenskom teste ich čakal ultrazvuk, ktorý ich však postavil pred nečakanú dilemu. Jedno z embryí sa rozdelilo a Jessica tak nečakala dvojičky, ale trojčatá. Lekárka špecializujúca sa na vysokorizikové tehotenstvá im v 10. týždni odporučila takzvanú „redukciu“ – potratiť dvojičky a donosiť len jedno dieťa. Adama a Jasona tak postavila pred dilemu – nechať si jedno dieťa a potratiť dve, potratiť jedno a skúsiť donosiť menej rizikové dvojičky alebo riskovať životy všetkých troch detí a zároveň život Jessicy? Tá im v tom totiž nechala úplnú slobodu – nešlo totiž o jej biologické deti, keďže Jason s Adamom použili darcovské vajíčka. Nakoniec sa „otcovia“ rozhodli skúsiť to a zabojovať o všetky tri deti. Jessice sa pôrod rozbehol v 34. týždni tehotenstva a musela absolvovať urgentnú sekciu, pri ktorej stratila štyri litre krvi a bola v ohrození života. Dvojičky – chlapci potrebovali akútnu podporu dýchania a dievčatko muselo byť tiež hospitalizované na novorodeneckej JIS-ke. Hoci sa mohlo zdať, že na prvý pohľad všetko dobre dopadlo, deti sa z toho dostali a Jessica tiež, neskôr sa ukázalo, že Jessica trpela popôrodnou depresiou a rozhodnutie byť surogátnou matkou malo taký vplyv na jej pôvodnú rodinu, že musela začať pravidelne navštevovať terapiu.
DOBRÝ ÚMYSEL NA CESTE K NEPRIRODZENOSTI
Nie je to tak dávno, čo aj katolíckymi kruhmi otriasla správa týkajúca sa surogátneho materstva. Američanka Cecile Eledgeová vynosila a úspešne porodila svoje vnúča. Ako sa to stalo a prečo to súviselo s Katolíckou cirkvou?
O rozruch sa totiž najprv postaral otec dieťaťa, Cecilin syn Matthew Eledge, ktorý bol učiteľom na katolíckej strednej škole v Nebraske. So zamestnávateľom však musel ukončiť pracovný pomer, keď vedeniu školy oznámil, že sa plánuje verejne zosobášiť so svojím priateľom Elliotom Doughertym. Odchod mimoriadne obľúbeného učiteľa spustil vlnu nenávisti voči škole a petícia na jeho podporu mala viac ako stotisíc podpisov. Pozor, v tomto prípade je veľmi dôležité rozlišovať súvislosti. Ako učiteľ katolíckej školy sa Matthew zaväzoval k tomu, že rešpektuje učenie Katolíckej cirkvi a že v škole nebude prezentovať iné názory. Keďže sa však verejne rozhodol uzavrieť manželstvo s mužom (čo Katolícka cirkev neuznáva), škola bola nútená rozviazať s ním pracovný pomer. Matthew si uvedomoval, že týmto krokom ide priamo proti učeniu Cirkvi a tým pádom voči záväzku, ktorý sa zaviazal dodržiavať. On sám sa nikdy nevyjadril, že by k jeho prepusteniu došlo neprávom, ale zároveň to ani verejne nepoprel.
Rozruch ešte viac narástol, keď sa Matthew a jeho partner Elliot rozhodli „založiť si rodinu“. Matthewova matka Cecile sa totiž ponúkla, že im dieťa vynosí. Hoci to spočiatku všetci brali ako žart (Cecile mala v tom veku už 59 rokov), na IVF klinike im potvrdili, že po hormonálnej terapii by Cecile mohla byť schopná donosiť dieťa. Matthew a Elliot sa rozhodli túto možnosť využiť. Prekážkou im však nebol, ako si pôvodne mysleli, vek surogátnej matky, ale zákony Nebrasky, ktoré neumožňujú párom rovnakého pohlavia adoptovať si dieťa.
Ako to teda spravili? (Čítajte pozorne, toto je mimoriadne komplikované!) Najprv absolvovala Cecile, surogátna matka, hormonálnu terapiu. Jej syn Matthew poskytol spermie a jeho švagriná Lea (sestra jeho partnera Elliota) sa stala darkyňou vajíčok. V konečnom dôsledku Cecile porodila svoje biologické vnúča, no na rodnom liste svojej „vnučky“ Umy je zapísaná ako „matka“, keďže ju porodila a nebraské zákony nedovoľovali Elliotovi formálne si Umu adoptovať – mala by totiž v rodnom liste zapísaných dvoch otcov. A Elliot, hoci Umu vychovávajú s Matthewom ako dvaja „otcovia“, je vlastne Uminým biologickým strýkom a Umina teta, Elliotova sestra, je vlastne jej biologická mama. Komplikované, však? Rodina sa však rozhodla priniesť svoj príbeh verejne, aby priblížila, s akými problémami sa stretávajú páry rovnakého pohlavia v Nebraske a ako možno legálne obísť miestne zákony.
Keď sa najbližšie v správach objaví titulok o tom, ako známy pár šoubiznisu porazil neplodnosť a surogátna matka im porodila dieťa, zamyslite sa nad dieťaťom. Nad tým bábätkom, ktoré po pôrode oddelili od matky a ktoré raz bude musieť čeliť otázkam o svojom pôvode. Lebo toto nie je porazenie neplodnosti, ale zotieranie hraníc medzi túžbou po dieťati a vlastným egoizmom, ktorý prekračuje hranice morálky i biológie.
K článku sme vydali aj doplnkový rozhovor so surogátnou matkou tu.
Snímka: pexels.com