Štyri kroky, ako víťaziť nad rodičovským strachom
Aj vy prežívate ako rodič rôzne druhy strachu o svoje deti? Prečo nie je dobré týmto stavom podliehať a ako sa s nimi dá bojovať?
Narodenie dieťaťa prináša so sebou okrem lásky a šťastia aj kopec zodpovednosti a horu obáv. Spokojné a šťastné chvíle striedajú okamihy úzkosti a strachu. Začína sa to už kdesi v tehotenstve, keď žena (z istej miery aj pod vplyvom hormónov) pociťuje rastúce obavy z toho, či je dieťatko v poriadku, či sa narodí v termíne, v ktorom má, ako dopadne pôrod… Neskôr cítime strach zo zlyhania, že nie sme dostatočne dobrými rodičmi, alebo že dieťaťu sa nečakane niečo stane. Bojíme sa, keď sa musíme postupne odpútavať – dieťa začne chodiť do škôlky, školy… a zrazu už nie je iba „naše“, už vyhľadáva viac kamarátov, už nás až tak nepotrebuje.
Aký ťažký je strach?
Rodičia nesú na svojich pleciach bremeno strachu, ktoré ich ťaží. Môže sa stať, že pod váhou tohto bremena potom konajú „pokrivene“. Čo to znamená? Napríklad nepustia svoje osemročné dieťa samo von, lebo sa boja, aby sa mu niečo zlé nestalo. Alebo dovolia svojim deťom všetko, čo si zmyslia, lebo sa obávajú že inak by ich nemali rady. Tieto strachy tak deformujú naše správanie a rozhodnutia.
Iste, je dobré myslieť na dôsledky, ktoré by sa mohli prihodiť. Náš strach by však nikdy nemal byť rozhodujúcim faktorom, pretože situácie, nad ktorými my iba premýšľame, sa pravdepodobne reálne nikdy nestanú. Strach nás paralyzuje, berie nám radosť, istotu, vieru a nádej. Uvádza nás do pochybností a obáv. Keď sa bojíme, strácame nad sebou a situáciou kontrolu. A toto sú dôvody, prečo nie je dobré nechať sa viesť strachom, pretože nie on, ale dôvera uvoľňuje v našom srdci pravú lásku.
Zbav sa bremena strachu
Max Lucado vo svojej knihe Bez strachu píše: „Strach nikdy nenapísal symfóniu či báseň, nevyjednal mierovú zmluvu ani nevyliečil chorobu. Strach nikdy nevytiahol rodinu z biedy ani krajinu z náboženského fanatizmu. Strach nikdy nezachránil manželstvo ani firmu. Odvaha áno. Urobili tak ľudia, ktorí sa odmietli radiť so strachom či krčiť pred svojimi obavami.“ Ako konkrétne sa dá víťaziť nad strachom a stáť v istote a dôvere?
1. Rozprávaj o svojom strachu
Poznáte to? Niekedy sa naše problémy stratia vo chvíli, keď ich vyslovíme. Podeliť sa s druhými o to, čo nás paralyzuje, má liečivé bonusy. Náš strach môže zmiznúť už len uvedomením si, že v tom nie sme sami. Ak nám iní rodičia potvrdia, že aj oni prežívajú niečo podobné ako my, môžeme si byť vzájomne oporou a povzbudením. To, že o niečom nechceme hovoriť, je v konečnom dôsledku tiež len prejavom strachu – bojíme sa, že nás druhí vysmejú… Vyslovením problému prichádzajú aj riešenia.
2. Stretávaj sa s Ježišom v modlitbe
Prvý prejav strachu, ktorý sa v Biblii spomína, prežíva Eva, ktorá sa bála, že Boh im niečo nechce dopriať, keď im nedovolil jesť z jedného jediného stromu z celého raja. Milé mamky a ockovia, nevidíte sa v tom? Nie sú aj tie vaše strachy často o tom, že ČO AK… My rodičia hľadíme do budúcnosti s vymyslenými scenármi, ktoré sa poväčšine nikdy neuskutočnia. Náš strach nad nami víťazí vtedy, keď prestávame dôverovať Bohu. Tak zvíťazil aj nad Evou v raji a narušil dokonalú jednotu človeka s Bohom. Skrze modlitbu sa stretávame s naším Stvoriteľom a obnovujeme s ním stratenú dôveru. Ak sa neposilňujeme stretnutiami so živým Bohom, v našom živote chýba nádej. Modlitba je studnicou, v ktorej sa rozplynú všetky rodičovské strachy. Vždy, keď sa rodič modlí, Boh na to odpovedá. Modlitba nikdy neostáva nevypočutá.
3. Vyznávaj svoje hriechy
Táto rada sa vám možno bude zdať trochu mimo, no nie je to tak. Hriech nás vzďaľuje od Boha a bráni prežívaniu jeho požehnania. Zameriava našu pozornosť na nás samých, vedie nás do sebectva. V rodičovskej praxi to znamená, že sa bojíme o to, čo bude s tým MOJÍM dieťaťom. Sebecky si nárokujeme na niečo, čo nám nepatrí. Strachom spútavame nielen seba, ale aj naše deti. Keď ich prehnane ochranársky strážime, potláčame ich rast, slobodu a robíme ich závislými od nás. Ten opačný strach, kvôli ktorému sme voči deťom príliš zhovievaví, u nich zase spôsobí, že sa nenaučia poslušnosti, disciplíne ani poriadku.
Vyznávaním hriechov sa otvárame Božiemu milosrdenstvu, spytovanie svedomia nám pomáha odhaľovať naše nedostatky, chyby a nesprávne postoje, aby sme ich následne mohli naprávať. Nič tak neposilní našu odvahu a boj nad strachom, ako prijímanie Božej milosti. Práve vo svätej spovedi sme takouto milosťou naplnení.
4. Uč sa dokonalej láske
„V láske niet strachu a dokonalá láska vyháňa strach…“ (1 Jn 4, 18). Táto pravda je pre rodičov tak trochu paradox. Skôr sa nám zdá, že práve kvôli láske máme o deti strach. Milujeme, a preto sa bojíme. Zrejme je však načase, aby sme tú svoju lásku prehodnotili. Položme si otázku: je dokonalá, taká, o akej hovorí Písmo? Lebo ak áno, tak v nej niet strachu. Alebo nie je tak trochu sebecká a majetnícka?
Predstavte si, že Boh vám dá skúšku ako Abrahámovi: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ (Gn 22, 2). Čo by ste urobili? Poslúchli by ste, alebo by ste svojho syna ihneď niekam ukryli, aby ho nikto nenašiel?
Boh nás učí dokonalej láske k druhým a dôvere voči nemu. Ak cítime v láske strach, pýtajme si od Pána tú jeho dokonalú lásku. Učme sa deti odovzdávať Bohu, lebo iba v jeho rukách budú skutočne v bezpečí. Takom, aké im neposkytne ani naša náruč.