Štyri evanjeliá, jeden Kristus

Príbeh, ktorý každý pozná. Pasáže, ktoré vieme naspamäť. Myslíme si, že evanjeliá máme v malíčku. Ale je to naozaj tak? Dávali ste pri čítaní naozaj pozor?

Evanjeliá sú azda najčítanejšie knihy celej Biblie. Niektoré pasáže poznáme naspamäť, k niektorým sme už počuli množstvo kázní a výkladov. Každé evanjelium má svojho autora, ktorý ho písal s istým zámerom. Každý upriamuje pozornosť na niečo iné a každý je niečím špecifický. Všimli ste si niekedy, čo je na každom z nich výnimočné?

Inšpirácia pre text vznikla z knižočky Mons. Františka Trstenského: Štyri evanjeliá, jeden Kristus.

EVANJELIUM PODĽA MATÚŠA

Matúšovo evanjelium je radené ako prvé a dlho sa predpokladalo, že bolo aj napísané ako prvé. Pravda však je, že prvé bolo Evanjelium podľa Marka. Predpokladá sa, že Matúš svoju knihu spísal okolo roku 85 v Palestíne.

Vidno, že Matúš písal pre komunitu kresťanov, ktorí pochádzali zo židovstva. Jeho hlavnou témou je predstaviť Ježiša ako židovského Mesiáša, ktorého príchod ohlasovali proroci. Odkazov na Starý zákon tú nájdeme niekoľko. Priamych citácií až 61, proroctiev 21 a narážok na texty Starého zákona 30. Matúš sa veľmi dobre orientuje v židovskej kultúre, pozná sviatky, zvyky, tradície a predpokladá, že jeho čitatelia na tom budú podobne. Preto zvyčajne nemá potrebu vysvetľovať pojmy alebo vyjadrenia, dokonca niektoré ani neprekladá do gréčtiny, jazyka, v ktorom je jeho evanjelium napísané.

Matúšovo evanjelium teda smeruje k tomu, aby jeho adresáti spoznali v Ježišovi prisľúbeného Mesiáša.

EVANJELIUM PODĽA MARKA

Markovo evanjelium sa dnes považuje za najstaršie evanjelium, čo sa týka času vzniku. Marek, ktorý bol podľa tradície blízky spoločník Petra, ho napísal okolo roku 70.

To, čo môžeme z tohto evanjelia vyzdvihnúť, je spôsob, akým Marek na viacerých miestach zobrazuje Ježiša. Je preňho dôležité ukázať ho ako človeka, ktorým sa pre nás stal. Na jeho ľudskosť, ktorá sa prejavuje v jeho emóciách a reakciách na druhých. Boh sa stal človekom a je ním na sto percent so všetkým, čo k tomu patrí. Boh sa skláňa k človeku a stáva sa mu blízky aj vo svete emócií a citov. V tom, kde sme najviac zraniteľní.

Marek sa nebojí, že by Božieho Syna vykreslil ako slabého alebo ho nejakým spôsobom ponížil. Ježiš je človek tak ako ktokoľvek iný. Preto môžeme v Markovom evanjeliu čítať pasáže ako: „S hnevom si ich premeral a zarmútený nad zaslepenosťou ich srdca povedal človeku…“ (Mk 3,5).Alebo v stati o bohatom mladíkovi Matúš píše: „Ježiš naňho pozrel s láskou a povedal mu…“ (Mk 10,21). Marek ako jediný hovorí aj o Ježišovom vnútornom prežívaní: „On si v duchu vzdychol a povedal: ‚Prečo toto pokolenie žiada znamenie?‘“ (Mk 8,12).

Ak tieto state porovnáme s Matúšovým alebo Lukášovým evanjeliom, slová, ktoré by vyjadrovali emóciu, sú vynechané.

EVANJLELIUM PODĽA LUKÁŠA

Tretie evanjelium bolo napísané okolo roku 85. Lukáš je rovnako autorom evanjelia, ako aj Skutkov apoštolov. Sám o nich hovorí ako o „prvej knihe“ a „druhej knihe“, preto je potrebné čítať ich a chápať v tomto kontexte.

Čo je jedinečné a zaujímavé u Lukáša, je pozornosť, akú venuje ženám. Existujú legendy, ktoré hovoria o tom, že Lukáš bol maliar, ktorý namaľoval obraz Ježišovej matky. Aj keď nič také nájdené nebolo, dalo by sa povedať, že svojím evanjeliom vykreslil jeden z najkrajších obrazov Márie, aký v Novom zákone vieme nájsť.

Lukáš predstavuje ženy s veľkou úctou a v jeho evanjeliu sa ich nachádza niekoľko. Alžbeta, Máriina príbuzná, prorokyňa Anna, žena – hriešnica, ktorá svojimi vlasmi umyla Ježišovi nohy, chudobná vdova v chráme, ktorú dáva Ježiš za príklad, trúchliaca matka mládenca, ktorého Ježiš vzkriesi, a po mene spomína ženy, ktoré s Ježišom a učeníkmi chodili po mestách.

Lukáš ako jediný hovorí o tom, že Ježiša na krížovej ceste sprevádzali ženy. Nakoniec to boli ženy, ktoré objavili prázdny hrob a utekali to oznámiť učeníkom. Na tomto mieste ich opäť Lukáš spomína ich menami.

Osobitnú úlohu má v Lukášovom evanjeliu Mária. Udalosti okolo Ježišovho narodenia sú vyrozprávané z pohľadu jeho matky. Evanjelista dvakrát píše: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19).Mária je tá, ktorá je pre všetkých vzorom veriaceho človeka. Je vnímavá na Boží hlas, snaží sa mu rozumieť a prenáša ho do vlastného života. Ona je prvou a najdokonalejšou Ježišovou učeníčkou. Pre nás je vzorom, ako sa má Božie slovo stať živý maj v nás.

EVANJELIUM PODĽA JÁNA

Jánovo evanjelium je špecifické obsahom aj štýlom. Od ostatných sa výrazne odlišuje. Asi najkrajšou pasážou je samotný úvod – Prológ evanjelia.

Prvé slová „na počiatku“ odkazujú na Knihu Genezis, ktorá sa začína tými istými slovami. Tým Ján zdôrazňuje, že príchod Božieho Syna na svet je novým začiatkom. Boh stvoril svet svojím slovom. Teraz posiela Slovo na svet, aby urobil z človeka nové stvorenie. Boh povedal: „Buď svetlo,“ (Gn 1,3) a teraz prišlo „pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka“ (Jn 1,9).

Čo je na Jánovom evanjeliu zaujímavé, je fakt, že obsahuje príbehy, ktoré veľmi dobre poznáme, no sú iba jeho. Žiadny zo zvyšných troch evanjelistov o nich nepíše. Medzi ne patria napríklad premenenie vody na víno na svadbe v Káne, uzdravenie slepého od narodenia, rozhovor s Nikodémom, stretnutie so Samaritánkou pri studni či vzkriesenie Lazára. Taktiež je zaujímavé, že Ján o niektorých udalostiach nepíše, pretože ich predpokladá. Pre nás sú samozrejmé a možno sme si ani nevšimli, že nie sú v každom evanjeliu spomenuté. Dokonca sú to pasáže, ktoré by sme možno najviac očakávali práve od Jána. Takými udalosťami sú napríklad Ježišov krst, uväznenie Jána Krstiteľa alebo ustanovenie Dvanástich.

Jánovo svedectvo je jedinečné. Cez bohaté úvahy a rozhovory sa zameriava na zmysel Ježišovej identity a jeho poslanie. Zázraky, ktoré opisuje, nazýva znameniami. Je to preto, lebo skôr ako samotné zázračné skutky je dôležité všímať si ich hlbší zmysel. Rozhovory, ktoré tieto skutky sprevádzajú, reakcie ľudí a komentáre evanjelistu.

Snímka: pexels.com