Stíšiť sa a odložiť balast

Povolaním učiteľka na základnej škole, dnes už na dôchodku. Ako prežíva svoju samotu a čo jej ju pomáha zvládať? Prečo sa modlila tisíc Zdravasov denne a aký je jej koníček? Aj o tom sme sa rozprávali s pani Máriou Stopkovou (68).

Mária s humorom hovorí, že je akoby taký Robinson na ostrove bez Piatka. Vysvetľuje, že žije celý život sama, v podstate už odmalička. „Keď som mala tri roky, opustil ma otec, takže som žila iba s mamou a krátky úsek života aj so svojimi starými rodičmi. Je mi to ľúto, lebo otec nemal na mňa nikdy čas a nikdy si ma nevšimol, to ma ešte bolí viac,“ rozpráva svoj príbeh. Jej mama musela pracovať, aby sa uživili, preto trávila veľa času sama. No našla si verných spoločníkov – spoločnosť jej už od detstva robili knižky, odjakživa sa u nich doma veľa čítalo. „Prečítala som obrovské množstvo kníh a prišla som na to, že keď som trávila mnoho času knižkami – aj balastom –, kadečo som si popúšťala do duše a mysle, čo som nemusela. A uvedomila som si, že jediná kniha je práve Biblia. A to, čo urobila napríklad Kristína Rojová, ktorá ju prečítala päťdesiatkrát, to ja už nikdy nestihnem. Keby som sa ešte raz narodila, venovala by som sa práve tejto Knihe kníh, naučila by ma, ako žiť, a to by bolo to najpodstatnejšie, čo by som v živote potrebovala,“ vyznáva.

Mária po vysokej škole pracovala štyridsať rokov ako učiteľka, vďaka čomu bola v kolektíve. „Vzhľadom na to, že mám vysokú reumu, som nešla do manželského vzťahu, pretože moje kamarátky, ktoré ju mali tiež, mi hovorili, aký majú život, a to ma odradilo,“ pokračuje. Bývala s mamou a odkedy pred dvadsiatimi tromi rokmi zomrela, žije viac-menej sama. „Nehovorím, že nemám priateľov, ale väčšinu času trávim doma sama,“ upresňuje.

ROZHODLA SOM SA TRÁVIŤ ČAS S BOHOM

Mária hovorí, že nie vždy je ľahké túto samotu prežívať. Môže zavolať kamarátkam, ale nie je to ono, najmä, keď jej dajú množstvo svojich problémov na jej plecia. „Táto doba je taká zvláštna. Už si ideme na nervy, aj v rodinách je ponorková choroba…“ opisuje. Z toho vzišlo aj jej rozhodnutie: „Rozhodla som sa robiť to tak, že budem jednoducho tráviť čas s Bohom. A veľmi rada čítam, to mám dar od Pána Boha, dá sa to v samote využiť.“ Aktuálne je napríklad očarená knižkou od pátra Tomáša Jellúša Rozkvitnutá láskou: „Je tam aj Božie slovo, sú tam jeho myšlienky na človeka, jeho hodnotu, povzbudenie. A keď mi je málo prečítať si jeden článok, zamyslenie, tak to znásobím podľa toho, koľko mám času. To je pre mňa veľké obohatenie,“ dodáva.

Svoje slová smeruje aj tým, ktorí sú v tomto „korona“ čase obzvlášť poznačení samotou a ťažko ju znášajú: „Poradila by som im stíšiť sa, spojiť sa s naším Stvoriteľom. To prináša pokoj, úľavu. A nepustiť si do duše balast, ale niečo hodnotné, čo vás povzbudí, v čom môžete kráčať ďalej.“

NOVÉNA 1000 ZDRAVASOV

Jej koníčkom je písanie básní na invokácie rôznych litánií. „Náš bývalý pán farár Richard Jurík si počas fatimských sobôt zobral jednotlivé invokácie z Loretánskych litánií a približoval nám ich, aby sme tomu porozumeli. Mne sa to veľmi zapáčilo, že keď sa to dá dať do prózy a poučiť tým iných, ja to skúsim dať do básní. Povedala som mu to, lebo som si zobrala papier a počas jeho homílií som si písala krátke poznámky,“ hovorí, ako sa k tejto svojej záľube dostala.

Vraví, že nemá nejakú najobľúbenejšiu invokáciu, pretože všetky považuje za fantastické. „Veľmi sa mi páčia tie o umučení Pána Ježiša, tam som už niečo robila, ale nedokončila. Naposledy to boli invokácie ku Kristovej svätej tvári, tie invokácie sú úžasné,“ pokračuje.

Pani Mária sa zároveň modlila novénu, počas ktorej sa pomodlila tisíc Zdravasov denne. Vysvetľuje, že keď bola mladá, v časopise Rodina Nepoškvrnenej bol článok, v ktorom sa dočítala, že keď sa v deň Nepoškvrneného počatia Panny Márie niekto pomodlí tisíc Zdravasov, Panna Mária mu vyplní túžbu, ak je čistá, krásna, prospešná. „To mi stále vŕtalo v hlave. Keď zomrela moja mama, tak som sa niekoľkokrát modlila tisíc Zdravasov práve 8. decembra,“ hovorí.

Minulý rok sa však túto pobožnosť nemodlila len vo sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ale ako novénu – deväť po sebe nasledujúcich dní. Vysvetľuje: „Vianoce sú úžasné sviatky, ale keď nemáte náplň a ste sama, nechcete cestovať, ani nikoho otravovať, lebo sú to sviatky rodiny, tak si musíte niečo nájsť. Vlani som si to vymyslela, že začnem 25. decembra a skončím 2. januára – a budem sa modliť novénu, ktorá bude obsahovať tisíc Zdravasov,“ pokračuje. „Musím vám povedať, že je to dosť ťažké a sám by to človek nedokázal, musí požiadať o Božiu pomoc, lebo to nezvládne. Ale keď som to zvládla a pomodlila sa druhého januára posledný Zdravas, bol to krásny pocit, pokoj na duši, uvoľnenie, niečo pekné. Tak by som to chcela vyskúšať aj toho roku.“

 

PREJSŤ TESNOU BRÁNOU

Začíname práve Adventné obdobie a pani Máriu v tomto čase sprevádza knižka Tesná brána – evanjelická kniha so zamyslením na každý deň. „Rada by som to prežívala tak, že si prečítam zamyslenie na každý jeden deň, je to povzbudzujúce. Potom by som sa 8. decembra chcela pomodliť tisíc Zdravasov, ak by mi to Pán Boh dovolil a nechal ma na tejto zemi. A potom iba jednoduché stíšenie sa. Napríklad tá Tesná brána – keď sa pozriete na obálku, aspoň mne veľmi veľa hovorí. Je tam brána, uzulinké dvere, Pán Ježiš pozýva ďalej. Ide obyčajný človek zo zeme, nesie množstvo všelijakého materiálu, nepotrebného haraburdia. Aby sa tam dostal, musí to nepotrebné bremeno zhodiť, až potom prejde tesnou bránou. A mne takéto veci, obrázky mnohých múdrych ľudí pomáhajú žiť a prežiť každé obdobie,“ zakončuje svoje rozprávanie.

…

Jedna z básní na invokáciu, ktorú napísala pani Mária.

JEŽIŠU, SYN MÁRIE PANNY

Boh nám vybral Matku

klenot Svojho Tela

jedinú a jednu

z raja Stvoriteľa

 

Naša Matka ľudskej

podstate dala niť

v každej matke taký

svit túži zažiariť

 

Ty si dostal Pannu

krásny puk najdrahší

prekrásnu ľaliu

okrasu na mašli

Titulná fotka: www.obeccimhova.sk