Šťastným ťa neurobí tvoja manželka alebo tvoj manžel

Myslím si, že ľudia vedia, čo manželstvo je a ako funguje, ale nevedia, čo to znamená v reálnom živote. Salezián Marián Valábek hovorí, že dnes už nevychovávame deti, aby boli ženíchmi a nevestami. Je to veľmi silná a pravdivá myšlienka. My dnes vychovávame individualistov, single osobnosti – ktoré sa majú realizovať pre svoje šťastie. V tom však šťastie nespočíva, sme šťastní, keď žijeme a pomáhame iným.

Niektorí cirkevní právnici tvrdia, že sú dnes desiatky manželstiev neplatných, lebo boli uzatvorené ako omyl. Oni síce spísali zápisnicu, že manželstvo je nerozlučiteľné, ale ani tomu nerozumejú, čo to znamená, lebo to slovo sa dnes už nepoužíva.

Čo prajeme novomanželom pred kostolom? „Hlavne, aby ste boli šťastní!“ Čo počuje individualista pri slovách: Buď šťastný? To, že keď šťastný nebude, má hľadať šťastie inde, lebo ja predsa mám právo byť šťastný!

A ja k tomu dodávam: „A na to si ako prišiel, že máš právo na šťastie?“ Túžba po šťastí je dobrá, máš ju v srdci, vložil ju tam Boh. Ale šťastným ťa neurobí tvoja manželka alebo tvoj manžel, iba Boh.

Niekto múdry povedal, že sobášiť by sa mali iba šťastní ľudia. Nie tí, ktorí sú nešťastní a čakajú šťastie od svojho manžela alebo manželky. Ak nenachádzam šťastie vo svojom slobodnom živote, takáto predstava veľmi rýchlo stroskotá.

Samozrejme, je jasné, že to bola aj moja cesta. Kňaz, ktorý nás pripravoval na manželstvo, nám povedal: „Čo vám budem rozprávať, vy všetko viete…“ Oponoval som mu: „To nie je pravda. Ak niečo vieme, sú to teoretické poznatky, ale neviem, ako to bude vyzerať v realite.“

Rovnako môže mať žena naštudované tehotenstvo a pôrod na úrovni medicíny, ale keď otehotnie, je realita iná. Rovnako to platí v manželstve, môžete mať dobré základy, ale najdôležitejšia je prax. Manželia sa stávajú dobrými v manželstve, ak manželstvo budujú a aktívne na ňom pracujú.

Môj starý otec ma učil, že mám ustupovať a nemám si presadzovať svoje veci. A ja som pod týmto pohľadom chápal, že ak je nejaký konflikt alebo nezhoda s Martuškou, tak ustúpim.

 

 

Až po asi dvoch rokoch som zistil, že ak jej vo všetkom ustupujem, ubližujem jej tým a nie je to pre jej dobro a ani pre dobro nášho manželstva. Ustupovať môžem vo veciach, kde je v hre môj egoizmus a pýcha, ale niekedy treba s láskou a rázne povedať: „Táto vec je dobrá, aj keď sa ti tak nejaví. Nerozhodujem sa pre ňu kvôli sebe, ale je dobrá sama osebe a ako tvoj manžel na nej trvám!“

A ešte mi napadol jeden zážitok s Martuškou, tiež asi dva roky po sobáši. Hovoril som jej, že som si niektoré veci predstavoval inak, že som rád za naše manželstvo, ale že na niečom ešte treba popracovať. A ona mi povedala vetu, ktorá ma zrazila do kolien.

„Ešte sme len dva roky manželia, a ty chceš zázraky?“ Ja som mal pocit, že keď sme sa brali veľmi zaľúbení a mladí, tak bude všetko dokonalé.

Takto to však nefunguje, dvaja ľudia sa stávajú jedným telom a to stávanie je celoživotný proces – sú to veci, ktoré sa nedajú urobiť za krátky čas. Je to maratón, nie šprint. Naozaj to bola pre mňa silná veta, aj keď ju Martuška vyslovila možno podvedome a narýchlo. Bolo to pre mňa Božie svetlo do môjho pohľadu.

 

 

Úryvok je z našej knihy Politik Richard Vašečka, ktorú dopredávame za výnimočnú cenu (4,90 EUR). Objednajte si ju v našom eshope tu.