Stále sa spovedám z toho istého. Som katolíckou „čiernou ovcou“?
Slová „tak a som tu zas“ nemusia byť len priznaním porážky, ale aj modlitbou.
Autorka: Katarina Fernandezová
Milá Katrina,
neznášam vyznávanie tých istých hriechov každý mesiac. Unavuje ma to a mám strach, čo si pomyslí kňaz – že ma to nemrzí, ak sa stále správam rovnako. Teda, myslím tým, že keby ma to skutočne mrzelo, okamžite by som s tým prestala, nie? Mám pocit, že to si hovorí v duchu.
Som jednoducho unavená z toho, že sa pred každou spoveďou cítim ako čierna ovca katolíckej rodiny. Viem, že to nie je ten správny prístup k spovedi, ale ťažko sa mi o nej teraz zmýšľa inak. Dá sa naučiť mať rád spoveď?
—
Milá C.,
učíme sa niekedy mať radi spoveď? Nemá to byť zábava. Má to byť tak trochu nepohodlné, keď Bohu predostrieme svoje holé hriechy a požiadame ho o odpustenie. Tým uznáme naše ľudské slabosti a úplnú závislosť od Boha. Vďaka tomuto je spoveď takou úžasnou skúsenosťou. Sila a nezávislosť sú vzácne a vyznanie hriechov vlastne znamená otvorené priznanie, že nám oboje chýba.
Pozrime sa na poslednú vetu tohto úkonu kajúcnosti: „Za pomoci Tvojho milosrdenstva som sa pevne rozhodol viac nehrešiť a vyhýbať sa akejkoľvek príležitosti k hriechu.“
Iba pomocou Božieho milosrdenstva sa môžeme rozhodnúť viac nehrešiť. Tá veta neznie: „Za pomoci Tvojho milosrdenstva a svojej silnej sebakontroly sa rozhodujem viac nehrešiť.“ Nemôžeme zachrániť sami seba. Naša pýcha nám hovorí, že by sme mali byť lepší ako naše hriechy a poraziť ich úplne sami alebo s nimi len tak prestať.
Myslíte si, že chodenie na spoveď každý mesiac ukazuje nedostatok kontroly nad istým hriešnym správaním. No skúste o nej zmýšľať inak – ako o priznaní, že ste závislá od Božieho odpustenia a milosrdenstva, aby ste predišli tomu, že opakovanie hriechu nad vami preberie kontrolu.
Spoveď nám každý mesiac pripomína, že bez Boha a jeho nekonečného odpustenia nie sme ničím.
Domnievate sa, že je ťažké držať hriech, s ktorým teraz zápasíte, pod kontrolou? Nuž, predstavte si, čo všetko okrem toho hriechu by začalo vládnuť vášmu životu, ak by ste to pravidelne nevyznávali len preto, že sa bojíte, čo by si o vás pomyslel kňaz.
Zaručujem vám, že spovedník si o vás nemyslí, že ste slabá, lebo chodíte na spoveď každý mesiac. Ak si niečo vôbec myslí, je to to, že ste obyčajná ľudská bytosť, ktorá sa poctivo snaží žiť svoju vieru. Ak to však chcete vedieť naisto, spýtajte sa ho. Dohodnite si stretnutie a porozprávajte sa o tomto pocite neistoty, ktorý vám spôsobuje opakované vyznávanie hriechov.
Viem, že myšlienka „a som tu zas“ spôsobuje frustráciu a sklamanie. No „a som tu zas“ nemusí byť len priznaním porážky, ale aj modlitbou.
„A som tu zas, Pane, priznávam, že ťa potrebujem v živote. A som tu zas, Pane, závislá od teba. A som tu zas, Pane, potrebujem tvoje nekonečné milosrdenstvo. A som tu zas, Pane, so svojimi ľudskými pochybeniami. A som tu zas, Pane, vďačná za tvoju milosť.“
Výskam nadšením, že ste sa rozhodli spraviť z každomesačnej spovede zvyk. Pokračujte v tom. Nie ste katolíckou čiernou ovcou. Ste katolíckym bojovníkom, ktorý bojuje proti hriechu. A Boh je brnením, ktoré si obliekate v spovednici.
Zdroj: aleteia.org