Spytovanie svedomia očami lásky

Uťahujem sa do svojho kútika. V tichu, len s Pánom. A odomykám všetky skryté komôrky svojho srdca. V nahote srdca. Pred ním.

S túžbou pozerať sa na svoj život, deň očami lásky, nie zákona. S túžbou netočiť sa okolo seba (ani okolo vlastných hriechov), ale o(b)točiť sa okolo Boha. Úplne sa do neho vnoriť.

Vnáram sa do každého zákutia svojho srdca, mysle, života. Čo v ňom nebolo, nie je v súlade s láskou? V srdci mi znejú slová piesne:

Čo ťahá ma dnes večer do ticha,
to tvoj duch, Pane, ženie ma na púšť.
Už neviem kedy som ti potykal, otváram srdce, tak to skús.
A potom v tme zapáliť sviečku, do duše dubovú bránu otvorím,
so slzou bolesti na sklopenom viečku o pádoch každodenných
s tebou hovorím.
Deň je už na sklonku a tak ti dar prinášam,
hrsť hriechov v rukách špinavých.
Dobre vieš, ako ten náklad neznášam,
a teraz čakám, či ma ho nezbavíš.
Odpoveď znova dostávam tú istú,
zbytočne bál som sa, že odpovie inak,
hriechy zas z rúk mi vzal samotný Kristus,
neboj sa, vraví mi: „Ľúbim ťa, synak.“

 

AKO SI SPYTOVAŤ SVEDOMIE OČAMI LÁSKY?

Spytovanie svedomia v nás zväčša vyvoláva čosi negatívne – to sa musím len obviňovať, „kydať“ na seba? Načo to robiť? Spytovanie svedomia nie ako akési sebatrýznenie, ale ako otvorenosť pre Božie veci. Skúsme sa na to pozrieť inak. Je to, ako keď nám náš hriech vyčíta na jednej strane Duch Svätý, a na strane druhej Zlý. Duch Svätý nám zároveň dáva riešenie a pokoj, Zlý nás obviňuje, že už nemá zmysel snažiť sa a je všetko celé zle.

„Čo mám robiť, ako žiť?“ vysielala som otázky k nebesiam počas jedného obyčajného čakania na autobusovej zastávke. „Otvor svoje ruky (i srdce). Musia z nich vypadnúť všetky tvoje hriechy,“ znelo v mojom srdci. „Volá ma stratiť všetko, aby mi všetko dal,“ ako znie známa pieseň. Mne, ktorej je blízka logika zásluh a nie milosti, to prišlo prinajmenšom čudné.

Spytovanie svedomia nás núti točiť sa okolo seba samého. Nechcem len (technicky) vymenúvať zoznam zlých vecí bez Boha. Chcem sa srdcom zahľadieť do Božieho srdca ako do zrkadla. Ak zostávam sama, sama so sebou, sama so svojím hriechom, prevalcuje ma. No ja sa chcem púšťať aj do spytovania svedomia s ním. Nie bez neho. Nechcem sa držať seba samej, ale chcem sa mocne chytiť svojho Boha. Bez neho je aj spytovanie svedomia len akýmsi psychologickým cvičením či sebatýraním.

„Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,“ hovorí Žalm 91. Chcem sa pritúliť, lebo ho tak bytostne potrebujem! V jeho objatí a svetle stále viac vnímam aj svoj hriech – čím väčšie svetlo, čím viac sme pri Bohu, tým viac vidno akúkoľvek špinu, nečistotu, hriech. A zároveň sme tým viac otvorení pre samého Boha, je to naozaj veľkou milosťou.

Pápež František pri nedávnej rannej homílii zdôraznil, že nemáme mať strach povedať pravdu o našom živote, uvedomiť si svoje hriechy a vyznať ich. „Nemajme strach z výčitiek svedomia: sú príznakom spásy. Majme strach zo snáh zakrývať ich, maskovať ich, umenšovať ich, skrývať ich… Z toho áno. Buďme teda úprimní a Pán nás tak uzdraví,“ povedal Svätý Otec.

Bojíme sa pomenovať hriech, lebo sa bojíme, že to znamená, že sme „celí zle“. O pár dní neskôr Svätý Otec poukázal na optiku spytovania svedomia očami lásky: „Neposlúchli sme – vždy vo vzťahu k Pánovi: On povedal jedno, a my sme konali iné. Nepočúvali sme Pánov hlas.“

Spytovanie svedomia by nemalo byť len vypočítavaním hriechov, ale taktiež vypočítavaním milostí. Totiž – ak nevnímame Božie pôsobenie vo svojom živote, ako naň môžeme odpovedať?

 

 

POZERAŤ SA NA SVOJ ŽIVOT Z BOŽEJ PERSPEKTÍVY

Nespytovať si svedomie technicky, ale stretnúť sa s tým, ktorý ma miloval ako prvú a povolal k láske. Nemusíme vymenúvať veci, ktoré sú jasné a ktoré bežne nachádzame v spovedných zrkadlách, tie jasne vyplývajúce z Desatora. Ale poďme ďalej. Poďme hlbšie. Predpokladom toho je spoznanie Božej lásky. Spytujme si svedomie tak, že sa pozeráme na všetko vo svojom živote v odraze Božej tváre, srdca.

 

VO VŠETKÝCH ROVINÁCH VZŤAHU

Vyznávam. Že som zhrešila – myšlienkami, slovami, skutkami, zanedbávaním dobrého. Svätý Ignác radí: „Prosiť o milosť poznať svoje hriechy.“

… ja a Boh

• Je Pán na prvom mieste v mojom živote – nielen slovami, ale aj skutkami?
• Aký priestor dávam Bohu vo svojom živote?
• Snažím sa pozerať sa na svoje túžby, plány, život Ježišovými očami?
• Hľadám to, aký má so mnou plán on, alebo si len tvrdohlavo idem za svojím? Nezostávam uzatvorený vo svojich predstavách bez toho, aby som dal priestor tým Božím?
• Je moja viera len záležitosťou rozumu, povinnosti, alebo ju púšťam aj do srdca?
• Ako odpovedám na Ježišove „Žíznim“, ktoré hovorí aj mne?
• Nie som neverný voči prisľúbeniam, ktoré mi Boh dáva?
• Som verný Láske vo svojom povolaní, stave?
• Venujem Pánovi prvú a poslednú myšlienku svojho dňa?
• Nachádzam si čas ticha, aby som načúval Pánovi a tomu, čo mi on chce povedať?
• Nie je moja modlitba, chvála, duchovný život len vonkajšou pozlátkou – niečím, čo nezostupuje do môjho srdca?
• Nie je moja modlitba technická, neosobná?
• Ak sa postím, aký je dôvod môjho pôstu? Aby som si niečo dokázal? Aby ma druhí videli? Aby som sa nejakým spôsobom potrestal?
• Čo robím pre Boha?
• Nezostávam pohodlným, „gaučovým“ kresťanom i človekom?

… ja a druhí

• Aká je moja motivácia k službe druhým? Aby ma videli, pochválili?
• Všímam si druhých?
• Využívam príležitosť, keď môžem druhým akýmkoľvek spôsobom preukázať lásku?
• Snažím sa byť kreatívny v láske?
• Netočím sa len sám okolo seba a nechávam priestor druhým, Bohu?
• Som všímavý k druhým? Či som len sebecky uzatvorený sám v sebe (a pre seba)?
• Nevynucujem si lásku?
• Nepútam si druhých len pre seba samého?
• Nie som sebecký v láske?
• Nepútam pozornosť? Nepútam ju napríklad sebaponižovaním?
• Nezraňujem druhých svojimi vlastnými zraneniami?
• Nie som tvrdý voči druhým?
• Nie som k druhým ponižujúci, povyšujúci?
• Aký je môj prístup k tým, ktorí sú mi zverení? Pozerám sa na nich „zhora“ alebo z pohľadu služby, služobníka?
• Nedržím si odstup od druhých, ktorí potrebujú moju pomoc?
• Neútočím na ľudí, ktorí sa mi snažia pomôcť?
• Nie som ľahostajný voči zlu, utrpeniu, ktoré vidím vo svojom okolí?
• Hľadám nádej a dobro aj tam, kde na prvý pohľad nie sú prítomné?

… ja a ja

• Som vďačný – za všetko i za všetko a všetkých okolo seba? Prejavujem svoju vďaku?
• Prijímam svoj život? Túžim po živote, žiť?
• Vážim si sám seba?
• Aký mám vzťah k sebe samému? Učím sa budovať vlastnú sebahodnotu?
• Nebojujem voči prejavovanému a prijímanému dobru vo svojom živote? (Keď o mne ľudia hovoria dobré veci, povzbudzujú ma…)
• Snažím sa nachádzať na sebe aj dobré veci?
• Snažím sa o poznanie seba samého?
• Neutápam sa v sebaľútosti?
• Neubližujem si akýmkoľvek spôsobom?
• Neplytvám zbytočne časom?
• Nezatváram oči pred svojím hriechom?
• Nezakladám si masku za maskou? Aká je moja skutočná tvár?
• Darujem druhým a Bohu skutočné moje „ja“ alebo len nejakú falošnú masku?
• Neschovávam sa za masku hrdinu, a odmietam priznať svoju slabosť?
• Ak prežívam vo svojom živote utrpenie, nezostávam v ňom zatrpknutý, zahorknutý?
• Nezostávam uzamknutý vo svojom strachu, bolesti?
• Neporovnávam sa s druhými, napríklad aj v tom, že nikto sa nemá horšie ako ja?
• Ukrývam svoje talenty, dary, nechávam si ich pre seba?
• Nenechávam si dobré veci pre seba samého?
• Ale zároveň – viem si dopriať i odmeniť seba samého?
• Nesťažujem sa na všetko, nie som stále ušomraný, pesimistický, nevidím všetko len v čiernych farbách?
• Neberiem sa príliš vážne, viem sa na sebe zasmiať?
• Nie som príliš perfekcionistický?
• Nepracujem (či neslúžim) až tak, že tým ničím svoje telo, zdravie?
• Neurážam sa?
• Aká je čistota v mojich myšlienkach, slovách, skutkoch?
• Nie som pyšným egoistom?
• Nerobím drámu z toho, keď zlyhám, ale prosím o odpustenie, vstanem a idem ďalej?
• Aké miesto má odpustenie v mojom živote?
• Usilujem sa o obnovu zmýšľania?

 

Túžim si spytovať svedomie očami lásky. Nemám rada ľahšie cesty. Väčšinou nenesú pečať večnosti.

Ako sa modlil blahoslavený pápež Pavol VI.:

Príď, Duchu Svätý,
daj nám nové srdce,
v ktorom budú žiť tvoje dary.

Príď, Duchu Svätý,
a daj nám čisté srdce,
ktoré nepozná zlo,
iba ak preto,
aby ho dokázalo rozoznať,
vyhnúť sa mu
a bojovať proti nemu.

Príď, Duchu Svätý,
a daj nám veľké a silné srdce,
ktoré dokáže milovať,
slúžiť a radovať sa z toho,
že môže biť pre teba.