Spätná väzba v manželstve: Ako ju dávať a prijímať, aby slúžila na budovanie?
Manželstvo je náročný podnik nielen na čas, obetu či trpezlivosť. Učíme sa v ňom a cezeň mnohým veciam. Často v ňom potrebujeme odkomunikovať negatívnu, ale aj pozitívnu skúsenosť bez kriku, vyhrotených emócií a kritiky. Ako to robiť láskavo a stále v úplnej úprimnosti?
Predstavme si modelovú situáciu: Manželka minula v obchode s oblečením viac eur, ako sa s manželom dohodli. Nestalo sa to prvýkrát a muž je nahnevaný aj preto, že sa o tom nedozvedel priamo od manželky, ale z výpisu účtu. Môže zareagovať dvoma spôsobmi. V momente zdvihne telefón a bez okolkov skritizuje manželku, že je márnivá, nezodpovedná a nedodržiava pravidlá. V druhom prípade predýcha prvotné rozčúlenie, premyslí si, čo a kedy chce povedať, a keď príde ten správny čas, prednesie to manželke konštruktívnym spôsobom.
Tento druh komunikácie môžeme nazvať spätnou väzbou, a ak sa ju naučíme dobre používať, slúži na rast a budovanie. Poskytuje tiež priestor na vzájomnú diskusiu a zároveň je to spôsob, ako sa dopracovať k porozumeniu motívov toho druhého.
Tri dobré rady, ak ste ten, kto spätnú väzbu dáva…
1. Pozitívnu spätnú väzbu by sme mali dávať oveľa častejšie ako konštruktívnu. Pričom pod slovom pozitívna sa nemyslí len pochvala, ale napríklad aj ocenenie či poďakovanie. Ak si totiž partner zvykne na to, že dostáva od nás často pozitívnu spätnú väzbu, oveľa jednoduchšie prijme konštruktívnu spätnú väzbu, pretože si uvedomuje, že je podávaná v atmosfére lásky. V našom modelovom prípade, keď manželka miluje nakupovanie, môže pozitívna spätná väzba vyzerať aj takto: „Tá blúzka, čo si si kúpila, ti veľmi pristane. Oceňujem, že si si nevzala aj ďalšiu, ktorú ti predavačka núkala.“
2. Uistime sa, že náš manželský partner chce spätnú väzbu počuť a je schopný ju prijať. Zbytočne sa budeme snažiť pristupovať k nemu láskavo, ak ním lomcujú emócie, je unavený alebo hneď nastavený na obranu. Vtedy je spätná väzba, akokoľvek dobre myslená, iba nástrojom hádky alebo zranenia. V tomto bode netreba podceniť ani fyziologické nastavenie. Ak spomínanej manželke z nášho príkladu chýba spánok, jedlo či oddych, znemožní jej to prijatie spätnej väzby. Je tiež dobré opýtať sa, či ten druhý o spätnú väzbu vôbec stojí, a akceptovať, ak na to nie je pripravený. Doprajme mu čas, spýtajme sa, čo potrebuje, a podobne. Určime si, že napríklad o pár dní to skúsime znovu. Vytvorme si k tomu doma aj bezpečné prostredie a podmienky (napríklad odveďme deti k starým rodičom).
3. Určime si prioritu, voľme správne slová a nezovšeobecňujme. Je dobré rozmyslieť, či vec, ktorú sa chystáme svojej polovičke predostrieť, je naozaj dôležitá. Deväťdesiatdeväť percent konfliktov sa začína kvôli maličkostiam, z ktorých sa efektom padajúcej snehovej gule stavajú lavíny valcujúce všetko, čo im príde do cesty.
Dôležitý je aj výber správnych slov. Spätnú väzbu by sme nemali začínať vetami: „Neuraz sa, ale…“ či: „Pri všetkej úcte, toto si neurobil dobre…“ Vyhnime sa tiež vymedzovacím zámenám „nikdy“ a „vždy“. S týmito slovami sa takmer určite každá konštruktívna diskusia zvrhne na hádku. A to predsa nechceme. Obsah, ktorý chceme komunikovať, by mal byť konkrétny, krátky a čo najviac faktografický. Na mieste sú aj kontrolné otázky, pretože sa ľahko môže stať, že ten, kto dáva spätnú väzbu, len niečo nepochopil. Malo by ísť o formulácie z pohľadu ja: „Ja cítim… Ublížilo mi…“ Manžel z našej situácie by mohol povedať: „Nahnevalo ma, keď mi cinkla sms-ka so sumou, ktorú si zaplatila. Cítil som sa oklamaný, lebo sme sa dohodli na finančnom limite. Navyše ma to aj prekvapilo, lebo si mi o tom nepovedala prvá.“
Tri dobré rady, ak ste ten, kto spätnú väzbu prijíma…
1.Nebojte sa dopriať si čas a nereagovať hneď. Prijať spätnú väzbu pokojne je rovnako dôležité, ako ju dávať. Nepriaznivé vyjadrenia o našej osobe alebo konaní sa nepočúvajú ľahko. Zvlášť keď sa dotýkajú oblasti, v ktorej sme alebo sme boli zranení. Vtedy máme pocit, že sa útočí na našu identitu, teda na to, kým sme. Takéto útoky zvyčajne dopadnú dvoma spôsobmi – tichou domácnosťou alebo otvorenou vojnou. V každom prípade, ak je pre nás dôležité na našom manželstve pracovať, musíme sa naučiť, ako narábať aj s negatívnejšími vecami. A ako to urobiť tak, aby to pre náš vzťah bolo efektívne. Manželka zo spomínanej situácie si preto pokojne môže dopriať čas, premyslieť, prečo porušila finančný limit, prípadne sa na to vyspať.
2. Aj tí, ktorí spätnú väzbu prijímajú, majú právo na kontrolné otázky. Ak sme vystavení vete: „Môžem ti dať spätnú väzbu?“ skúsme sa k nej postaviť s rozvahou. Často sa totiž stáva, že si myšlienkové pochody svojich manželských partnerov len domýšľame. Formulácia: „Chápem dobre, že si myslíš…“ preto môže odvrátiť mnoho nedorozumení. Milovníčka nákupov, ktorú v našom texte spomíname, sa teda má právo pýtať napríklad, či dobre porozumela tomu, na čo sa manžel nahneval, a prečo vôbec potrebuje danú situáciu riešiť.
3. Nemusíme sa obhajovať, manipulovať pravdu, ale ani ponižovať. „Ty mi nechceš dopriať pekné šaty?“ „Ten finančný limit si mi dal len preto, lebo zarábam menej ako ty.“ Ak by manželka z modelovej situácie reagovala na manželovu spätnú väzbu takto, vyriešeniu konfliktu by to asi nepomohlo. Takéto a podobne manipulačne ladené vyjadrenia do spätnej väzby nepatria. Ak chceme dôjsť ku skutočnému konsenzu, skúsme sa naučiť používať jednoduchý, ale úprimný jazyk. Naša manželka by mohla povedať toto: „Neuvedomila som si, že tým prekročím náš limit. Tie šaty sa mi veľmi páčili. No mrzí ma, že som ti o tom nepovedala skôr. Nebolo to naschvál. Len som zabudla.“ Dobrá spätná väzba by mala tiež prísť k návrhu riešenia problému – môže sa to udiať z oboch strán. Teda aj z tej, ktorá ju prijíma.
Snímka: pexels.com