Som mama. Ako sa mám modliť, keď nemám čas ísť ani na záchod?

Keď sa žena stane matkou, zrazu je všetko iné. Nemožné sa stáva možným. Možné nemožným… A platí to aj o modlitbe. Prečo je modlitba pre matky dôležitá? A čo nám môže pomôcť?

Matne si pamätám na čas, keď som bola ešte mladá… (Moja sedemročná dcéra mi tento týždeň povedala, že som asi tak o tisíc rokov staršia ako ona… Takže to bolo jednoznačne dávno.) Myslela som si, že nemám čas, lebo som mala veľa plánov, akcií, záujmov… Dnes viem, že som vtedy mala neskutočne veľa času.

Môj pohľad na čas sa zmenil; stačili na to tri narušiteľky systémov a plánov. Moje tri dcéry. Zažila som dni, keď som nestíhala ísť ani na záchod, dni, keď som od nevyspatia odložila mobil do chladničky, dni, keď som zúfalo kričala po svojich deťoch.

A vďaka všetkému, čo som zažila, viem jednu vec, na ktorú často zabúdam… Potrebujem sa modliť ešte viac ako kedykoľvek predtým. Lebo nemám čas, lebo zlyhávam, lebo som unavená… Ešte viac ako kedykoľvek predtým potrebujem Boží dotyk, potrebujem byť premenená jeho láskou. Lebo byť mamou je nadľudsky ťažká úloha…

 

Aj túžba môže byť modlitbou

Ale ako sa modliť, keď nemám čas a nedokážem sa sústrediť? Pri modlitbe matiek, ktoré majú malé deti, platí základné pravidlo: Aj túžba sa počíta… Niekedy túžba po modlitbe môže byť modlitbou… Boh vidí do nášho srdca, on vie, že nevládzeme, že nestíhame… A vie aj to, že túžime…

Sú naozaj dni, keď si my mamy nemáme čas ani len sadnúť, ale povedzme si úprimne, naozaj nemáme čas vždy? Naozaj sme nemali čas ani na to, aby sme skontrolovali sociálne siete a napísali si s kamarátkami zopár sťažností na deti, ich učiteľky, školský systém… Povedzme si úprimne – mamy na materskej sú rizikovou skupinou pre rozvoj závislosti na internete. A aj ja s tým mám problém. A dôvod je jednoduchý: vždy mám pocit, že len odpíšem na správu alebo si len pozriem jednu vec… Neberiem mobil do ruky, lebo nemám čo robiť, ale len na chvíľu… A z tej jednej chvíle sa stanú aj dve, aj tri… Zopár správ zvýši hladinu tých správnych hormónov a ja môžem ďalej stavať kocky alebo obliekať bábiky…

Aké by to bolo iné, keby som svoju radosť hľadala v Bohu? Keby som nesiahla po mobile, keď sa moje dieťa hrá 3 minúty samé…? Aké by to bolo, keby som to, čo chcem napísať do správy, povedala svojmu Bohu?

Ďalším problémom nás mám je aj sústredenosť… Možno to poznáte… Hľadáte mobil – musíte zapnúť počítač, aby ste niekoho cez internet poprosili, aby vám zavolal… Chcete odísť z domu a neviete nájsť kľúče… Nedokážete poskladať jednoduchú vetu, lebo vám vypadávajú slovíčka… Keď počítate s deťmi príklady, tvárite sa, že im dávate čas, aby sami prišli na výsledok, ale v skutočnosti dúfate, že si nevšimnú, koľko energie vám treba na to, aby ste vypočítali, koľko je 17+8… Domácu úlohu z prvouky radšej vygooglite…

Život s malými deťmi je o neustálom reagovaní na podnety. Človek je jednoducho stále v strehu… Snažíte sa prísť na to, čo sebadeštrukčné vaše deti vymyslia a zabrániť im v tom skôr, ako by si naozaj ublížili. Nemáte dosť času na to, aby ste sa niečomu hlboko venovali, lebo stále vyhodnocujete okolie, spracovávate rôzne signály a konáte.

A tak to vyzerá často aj pri modlitbe, začnete a ani neviete, kedy ste skončili, ale zrazu robíte niečo úplne iné… A máte pocit, že váš rozum sa jednoducho reštartoval… A vtedy príde chvíľa, keď môžete mať pocit, že je to zbytočné. Ale opak je pravdou! Lebo túžba je ako semienko, ktoré v nás môže rásť. Nezáleží na tom, koľko ružencov ste sa začali modliť a nedokončili ste ani prvý desiatok…

My mamy sme často veľmi náročné. Chceme byť dobré a namiesto toho zlyhávame. Namiesto toho, aby sme sa trápili výčitkami, ponorme sa do Božieho milosrdenstva a nechajme sa premeniť jeho pohľadom na nás.

 

 

Vdychovať Božiu prítomnosť

Možno aj vám kňaz na spovedi povedal, že máte vdychovať Božiu prítomnosť… Napriek tomu koľkokrát som to počula, stále v tom zlyhávam, niekedy viac, niekedy menej…

Jedno je však isté, chcem vdychovať Božiu prítomnosť! A uvedomujem si, že mi v tom pomáha vďačnosť. Keď si uvedomujem, za čo všetko môžem byť vďačná, tak moje srdce mäkne a ja som schopná vnímať Božie dary a dotyky. Keď odkrývam Boha v situáciách, ktoré sa dejú, dokážem prežívať dni s ním. Nesústredím sa len na seba, ale otváram sa jeho pôsobeniu vo mne.

 

Dnešný svet potrebuje sväté matky

Materstvo je cesta dozrievania. A dozrievanie bolí. Veľmi sa mi páči citát jednej svätej matky, Gianny Beretta-Mollovej: „Láska a obeta spolu úzko súvisia, ako slnko a svetlo. Nemôžeme milovať bez utrpenia a nemôžeme trpieť bez lásky.“

Ak sa pre naše rodiny obetujeme s láskou, naša obeta sa stáva cestou k svätosti. Vzorom v našom materstve nám môžu byť aj sväté matky, osobitne tie, ktoré žili nedávno a často zápasili s rovnakými problémami ako my. Tieto ženy nám ukazujú, že aj materstvo sa dá prežiť blízko pri Bohu. Že aj matky môžu byť sväté.

Sme matky, ale aký je náš cieľ? Vychovať dobrých ľudí? Prežiť bez ujmy, kým naše deti vyrastú? Náš cieľ má byť svätosť – naša, nášho manžela, našich detí. Nič iné ako svätosť by nás nemalo uspokojiť.

Matka sv. Terézie z Lisieux, Zelia Martinová, veľmi túžila po deťoch. Materstvo vnímala ako neskutočný dar. V jednom liste v roku 1875 napísala: „Aj tento rok pôjdem k Panne Márii, skoro ráno, chcem tam byť prvá…, ale nebudem už prosiť o ďalšie deti. Budem sa modliť za to, aby tie, ktoré mi boli dané, sa stali svätými, aby som ich mohla nasledovať, ale aby boli omnoho lepšie, ako som ja!“

Aká fascinujúca túžba po svätosti! V životopisoch mnohých svätých sa píše o tom, že túžili po svätosti.

Aj my sme k nej povolané! Tento svet zúfalo potrebuje svätcov. Možno nemáme podmienky na nerušenú osobnú modlitbu, možno nemáme schopnosť sústrediť sa, možno nevládzeme, ale Boh vidí našu túžbu a vidí každý jeden pokus byť blízko pri ňom. Vidí aj naše pády a zlyhania. Nesnažme sa byť dobrými mamami, lebo to nestačí. Usilujme sa o svätosť. Modlime sa úprimnejšie a vytrvalejšie ako kedykoľvek predtým, lebo samé to nezvládneme.