Som katolík a homosexuál v jednom. A je mi dobre.

Už som počul veľa o tom, aká je Cirkev zlá a úzkoprsá – len kvôli tomu, že nepodporuje manželstvá homosexuálov. Počul som o tom, ako vôbec nechápe homosexuálne orientovaných ľudí a aká je voči nám nepriateľská. Moja prvá reakcia bola: Prosím? Uťahujete si zo mňa? Hovoríme vôbec o tej istej Cirkvi?

Autor: Steve Gersham

Keď idem na spoveď, niekedy sa zmienim o tom, že som homosexuál, aby som kňazovi poskytol širší kontext. Vždy dostanem jednu z dvoch odpovedí. Buď je to súcit, povzbudenie a obdiv, pretože celibátny život je ťažký a ide proti prúdu, alebo žiadna, ani nepatrná emócia, akoby som vyznal, že som toho na Deň vďakyvzdania pojedol príliš veľa.

Samozrejme, z týchto dvoch odpovedí moje ego preferuje tú prvú, veď kto si o sebe nerád myslí, že je hrdina? Ale tá druhá dáva väčší zmysel. To, že som homosexuál, neznamená, že som špeciálny alebo výnimočný. Znamená to iba, že môj život nie je vždy jednoduchý. (Prekvapenie!) A je to tak, ako mi povedal kamarát J., keď som mu nedávno vravel o svojej orientácii: „Myslím, že ak by to nebolo toto, tak určite niečo iné.“ Chcel tým povedať, že každý máme to svoje bremeno. Tak ako to povedal rabi Abraham Heschel: „Čo vlastne môže vedieť človek, ktorý netrpel?“

Kde sú všetci tí bigotní katolíci, o ktorých stále počúvam? Keď som to pred rokom povedal svojej rodine, prijali to s pochopením a s láskou. Nikto z nich sa nesprával, akoby som mal nejakú chorobu. Nikto sa ku mne nezačal chovať inak alebo si zo mňa robiť srandu. Rovnako to prijali aj moji kamaráti katolíci. Majú ma radi pre to, kto som.

Vlastne, jediný raz som ostal šokovaný, znechutený a v nemom úžase, keď som o tom povedal tým, ktorí podporujú homosexuálny životný štýl. Všimol som si, že sa ku mne začali správať inak. Celibát? Si normálny?

Hurá tolerancii odlišných uhlov pohľadu. Ale ak som aktivistom za homosexuálov za niečo vďačný, tak za šírenie povedomia o homosexualite a za to, že homofóbia je čím ďalej, tým viac sociálne neakceptovateľná. Ale tiež je teraz pre mňa ťažšie cítiť sa pochopený a akceptovaný pre to, kým som a v čo verím. Ak chcem stretnúť otvorené mysle, prijatie a porozumenie, idem za katolíkmi.

Je ťažké byť homosexuál a katolík? Áno, pretože aj ja – tak ako každý – chcem niekedy to, čo pre mňa nie je dobré. Cirkev mi tieto veci nedovoľuje nie preto, že by bola zlá, ale preto, že je dobrou matkou. Ak by môj syn či dcéra chceli jesť piesok, povedal by som im, že nie je na jedenie, nedodá im výživu a zraní ich. Možno by moja dcéra mala z nejakého dôvodu radšej piesok ako jedlo, no i tak by som jej ho nedovolil jesť. A keby bola príliš mladá alebo tvrdohlavá, možno by mi neostávalo nič iné, len jej to zakázať. Aj keby si myslela, že som na ňu zlý.

Takže Cirkev nepodporuje homosexuálne manželstvá nie preto, že sú zlé, ale preto, že sú nemožné. Také nemožné ako žiť na piesku. Cirkev a aj ja veríme v svet, ktorý niečo znamená, a v Boha, ktorý ho stvoril – stvoril mužov a ženy, rozdelil pohlavia a všetko to od základov naplánoval. A v tomto svete homosexuálne manželstvo nedáva zmysel. Nezapadá do celkového obrazu, a len kvôli tomu nezničíme ostatné časti obrazu.

Ak v tieto veci neveríte, ak veríte v to, že muži, ženy, pohlavie a manželstvo sú len to, čo povieme my, potom dobre, nemáme sa veľmi o čom rozprávať. To nie je svet, v ktorom žijem ja.

Takže áno, je ťažké byť homosexuálom a katolíkom, je ťažké byť čímkoľvek a katolíkom, pretože nie vždy dostaneme to, čo chceme. Ukážte mi náboženstvo, v ktorom vždy dostanete to, čo chcete, a ja vám ukážem jeho povrchnosť a lenivosť. Ukážem vám, že nestojí za to, aby ste preň žili či zomreli, dokonca ani ráno vstávali. Možno je to taký svet, aký by chcel John Lennon, ale John Lennon nebol tak úplne v pohode.

Zapredal by som svoju vieru za svet, v ktorom by som si zobral muža? Zapredal by som Eucharistiu, omšu a všetko to ostatné? Byť katolíkom znamená veriť v Boha, ktorý na mňa v kaplnke doslova čaká a dúfa, že sa zastavím aspoň na desať minút, aby do mňa mohol vliať viac lásky a uzdraviť moje srdce. Čo stojí za viac – toto všetko, alebo sex s tým, s kým chcem? Želám si, aby každý, heterosexuál aj homosexuál, mal taký krásny život, aký mám ja.

Viem, že táto odpoveď nestačí. Nemyslím si, že by stačili akékoľvek slová. Snažím sa, aby bol môj život postačujúcou odpoveďou na túto otázku, aj na tieto ďalšie: Načo sme tu? Čo je láska a ako vyzerá? Ako sa dokážeme preniesť cez svoju vlastnú sebeckosť, aby sme dokázali milovať Boha, svojich blízkych a samých seba?

Je to beh na dlhé trate.