Slovo o voľbách, v ktorých nerobme kompromisy
Prezidentské voľby sa blížia. Kresťanov na Slovensku rozdelili na dva tábory.
Tábor prvý: Volí kandidátov, ktorí síce nemajú čisto kresťanské postoje, ale slušne sa vyjadrujú, vyzerajú sympaticky, majú za sebou dobrú minulosť a pekné výsledky. Tábor číslo jeden nechce voliť kandidátov, ktorí sú „čistokrvní“ kresťania, lebo majú malé, alebo takmer žiadne šance dostať sa na Bratislavský hrad. A… načo riskovať.
Tábor druhý: Táto skupina si myslí, že kresťan by nemal robiť kompromisy, vyberá si kandidátov, ktorí žijú a konajú (pozor!, nielen rozprávajú) ako kresťania, majú za sebou uveriteľný (a najmä overiteľný) príbeh. Členovia tábora číslo dva hovoria, že voliť prezidenta je slobodná voľba, a práve preto nemá byť ovplyvňovaná (alebo zastrašovaná) výsledkami prieskumov.
My sme sa v našich novinách Slovo+ rozhodli vykročiť druhou cestou – staviť na kresťanských kandidátov aj s rizikom (ktoré si uvedomujeme), že nemusia vyhrať. Zvažovali sme viacero možností – napríklad dať priestor každému kandidátovi, no nevyhodnotili sme to ako najlepší spôsob. Z iných skúseností vieme, že každý respondent sa snaží prispôsobiť čitateľom toho-ktorého periodika a odpovedal by čo najkrajšie, len aby sa zapáčil. A to by – milí čitatelia, ktorých si vážime – mohlo priniesť len chaos.
Podrobnejšie o dôvodoch, ako sme premýšľali a kam sme sa dostali, píše kolega Samuel Brečka v článku Podľa čoho sa rozhodovať pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. Hovorí aj o tom, prečo je dôležité pozerať sa na optiku kandidátov cez pro-life otázky.
https://www.slovoplus.sk/podla-coho-sa-rozhodovat-pri-volbe-prezidenta-slovenskej-republiky/
Ja chcem jeho slová rozšíriť.
Otázka potratov, registrovaných partnerstiev a adopcií detí homosexuálmi je dôležitá. No nejde iba o ňu. Ide o náš hlas. Keď v Košiciach či Bratislave pochodovali tisíce ľudí na Národných pochodoch za život, bol to jasný signál, že je tu skupina ľudí, a nie malá, ktorí sú kresťania a bojujú za „životne“ dôležité otázky. Nedalo sa to prehliadnuť, nedalo sa to umlčať.
Avšak ak začneme robiť kompromisy a utiekať sa ku kandidátom, ktorí sú zvoliteľnejší (mimochodom v čase písania tohto textu sa Robert Fico vyjadril, že kandidovať na Ústavný súd nebude, čím padla aj taktika kresťanov voliť tak, aby ho budúci prezident nevymenoval), splynieme v hlasoch týchto kandidátov.
Štatistiky budú jasné. Kresťania predsa majú málo hlasov a už ich nikto nevolí. Sú iba na smiech.
Myslím(e) si, že najdôležitejší je zápas a ten sa skladá z výhier i prehier. Náš kandidát sa nemusí stať prezidentom, vysielame však jasný signál, že my kresťania sme tu, a nie v malom počte, a stojíme za svojimi hodnotami a nebojíme sa ich vyjadriť.
Dnešný deň nepotrebuje kresťanov, ale potrebuje hrdinských kresťanov, hovorí jeden aktuálny citát.
Prihlásiť sa k viere bez kompromisov – trebárs aj cez vhodného kresťanského kandidáta – je v dnešných dňoch už hrdinstvom. Môže nás to stáť zosmiešňovanie či odsudzovanie v našej práci alebo aj vo vlastnej rodine.
Ten zápas sa však neoplatí vzdávať. Lebo – dovolím si pomôcť biblickým termínom – blahoslavený ten, kto myslí do budúcnosti, nielen na marcové voľby.
Prihlásiť sa k viere bez kompromisov – trebárs aj cez vhodného kresťanského kandidáta – je v dnešných dňoch už hrdinstvom. Môže nás to stáť zosmiešňovanie či odsudzovanie v našej práci alebo aj vo vlastnej rodine.
Autor titulnej fotky: Felix König