Slovenská kresťanská komunita v Dubline: Slováci v Írsku sa modlia a čakajú na svojho nového kňaza

Náboženský život Írska je momentálne v kríze. K dobrej vizitke mu nepridávajú ani niekdajšie sexuálne škandály z radov miestnych kňazov, kostoly zívajú prázdnotou a mladí veriaci už nemajú záujem o aktívne prežívanie svojho duchovného života. Napriek tejto neľahkej situácii slovenskí veriaci, ktorí žijú v tejto krajine, dokážu ešte stále fungovať čulým kresťanským životom. To všetko vďaka živému spoločenstvu veriacich, ktoré tu funguje už pár rokov.

Bolesť a hanba írskej Cirkvi

„Je to jeden odpudivý zločin!“ Aj takéto tvrdé slová zazneli z úst pápeža Františka počas návštevy Írska v roku 2018 na adresu írskych kňazov, ktorí dlhé roky znásilňovali a sexuálne obťažovali deti. Toto strašné zlyhanie cirkevných predstavených spôsobilo plným právom pobúrenie a dodnes zostáva zdrojom bolesti a hanby pre celú katolícku komunitu tejto krajiny. Rany sa hoja veľmi pomaly a ťažko a následky tejto negatívnej reklamy sú zjavné. Ľudia v tejto krajine ešte dokážu rešpektovať svojich miestnych farárov, ale nerešpektujú inštitúciu Cirkev. Už neplatí predstava, že oproti pohanskému Dublinu stojí zdravý katolicizmus na vidieku. V Dubline existujú farnosti, v ktorých na nedeľnú svätú omšu prichádzajú menej ako dve percentá veriacich. Ak prichádzajú mladé rodiny a tínedžeri na svätú omšu, ide skôr o Poliakov. Ťažká situácia je aj u nových duchovných povolaní. Niektorí írski biskupi ešte nikdy nevysvätili nejakého kňaza.

Slovenská kresťanská komunita veriacich je momentálne bez kňaza

Táto smutná situácia v írskej Cirkvi chtiac-nechtiac poznačila aj duchovný život Slovákov žijúcich v tejto krajine. Jediný slovenský katolícky kňaz, o. Gašpar Habara, ktorý tam ešte donedávna pôsobil, bol preradený späť na Slovensko. Slovenská kresťanská komunita sa začala formovať v roku 2005 v Dubline. O dva roky neskôr sem prišiel o. Gašpar Habara, ktorý tu začal sláviť pravidelné sväté omše a komunita postupne rástla a dnes má už okolo 70 členov. Počas prítomnosti kňaza žila čulým životom. Samozrejmosťou bola nedeľná slovenská svätá omša a po nej bolo agapé. V Dubline fungoval vynikajúci spevácky zbor. Ďalej bola možnosť prijať všetky sviatosti v slovenskom jazyku a tiež absolvovať predmanželskú prípravu v zohratom tíme kňaz, psychológ a manželský pár. Komunita organizovala mnohé aktivity pre rodiny, stretká rodín, Deň detí, Mikuláša, rôzne divadelné predstavenia, modlitby matiek, pôstne a adventné duchovné obnovy, ktoré boli stvárnené hudobne aj divadelne. Ďalej futbalové podujatia, tanečné zábavy, tiež tu fungovali zbierky na pomoc rodinám v núdzi či na podporu cirkevných aktivít. Veľmi obľúbené sa stali stretnutia rodín, či deň venovaný výhradne deťom.

Teraz je však situácia slovenských veriacich naozaj veľmi ťažká. Slovákom tu chýba kňaz a spolu s ním i pravidelné slávenie nedele, sviatosti v rodnom jazyku, no najmä tak potrebná sviatosť zmierenia. Napriek týmto náročným časom slovenskí veriaci sa stále modlia a dúfajú, že situácia sa čoskoro zmení a do Írska bude od slovenských biskupov opäť vyslaný kňaz, ktorý by sa staral o ich duchovný život.

Náboženstvo už pre mladých Írov nie je „in“

Írska Cirkev je v skutočne zložitej situácii. Ľudia sa z kostolov vytrácajú a tých pár vytrvalcov pomaly vymiera. Mnoho kostolov sa zatvára, pretože je ťažké ich financovať. Mnohí ľudia sa od Cirkvi odvrátili a tí, ktorí sa ku kresťanstvu hlásia, ho nepraktizujú. Ešte horšia situácia je u mladých ľudí, ktorí by mali byť budúcnosťou tejto Cirkvi. Tí patria k najviac skatechizovaným a najmenej zevanjelizovaným ľuďom v Európe – aj keď vyše osemdesiat percent základných škôl spravuje Katolícka cirkev. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa 48 % 24 až 29-ročných v arcibiskupstve Dublin označilo za „bez vyznania“. Mladí Íri síce žijú v krajine, v ktorej štátna televízia každý večer vysiela modlitbu Anjel Pána a svätyňa v Knocku je jedným z najnavštevovanejších miest v Írsku, no v krajine je veľmi silná sekularizácia. Mladí Íri dnes vyrastajú v kultúre, v ktorej už, žiaľ, Cirkev nie je prítomná. Prvé sväté prijímanie a birmovka sú skôr spoločenskou udalosťou než náboženskou slávnosťou a v nedeľu po birmovke už mnohí mladí neprídu ani do kostola. Írska Cirkev sa už dlhšiu dobu snaží vybudovať pevný most na ceste k mladým ľuďom, no situácia je podľa miestnych kňazov naozaj ťažká, až beznádejná.

Tento projekt vznikol vďaka našim partnerom: