Slovenská katolícka misia v Londýne: Sme tu ako záchranná sieť, ľudia majú pocit domova

Slovenská katolícka misia v Londýne (SCM – Slovak Catholic Mission) pôsobí najmä ako miesto slávenia a prežívania viery. Venuje sa duchovnej podpore, bohoslužbám, stretnutiam slovenských krajanov, tráveniu voľného času na rôznych kultúrnych, športových či spoločenských podujatiach. Pomáha zdieľať osudy migrantov, zabezpečuje kontakty a informácie pre Slovákov, ktorým sa zahraničie stalo druhým domovom.

SCM v Londýne patrí pod diecézu Westminster, je teda súčasťou jednej z anglických farností, nemá vlastné priestory. Sídlom je však kostol Our Lady of La Salette and St. Joseph v Londýne na území diecézy Southwark. Aj keď už v roku 2004 bol do Londýna vyslaný prvý slovenský kňaz, od júla roku 2010 je tam duchovným správcom Mgr. Tibor Borovský, rodák z Nitry a kňaz Bratislavskej arcidiecézy, ktorý vymenil svojho predchodcu Jozefa Vojteka.

 

 

STRETKÁ, SLUŽBY A SPOLOČENSTVO KRAJANOV

SCM v Londýne spôsobila v posledných rokoch zásah do mnohých životov. Niekoľkí ochotní respondenti sa podelili o to, čo pre nich znamená čas, ktorý tam trávia.

Miništrant Michal je rád, že má možnosť využívať služby SCM v Londýne, zároveň to vníma ako požehnanie: „Pre mňa to bol kúsok domoviny v Londýne, kam som sa prisťahoval v roku 2013 a cítil som sa osamotene. Slovenské sväté omše a spoločenstvo krajanov mi zakaždým rozveselilo srdce i myseľ. Po nejakom čase ostýchavosti som sa pripojil ku kolektívu miništrantov a aj keď nie so železnou pravidelnosťou, snažím sa touto službou priložiť ruku k dielu v SCM.“

Manželia Andrea a Michal Polákovci sa spolupodieľajú na fungovaní misie tým, že fotograficky dokumentujú akcie, či už duchovné alebo spoločenské. Pripravujú kalendár, pohľadnice, brožúry, propagačný materiál. „Slovenská katolícka misia je miesto, kde sa môžeme stretnúť s krajanmi a prežiť svätú omšu v rodnom jazyku. Je to miesto, kde sa vytvárajú priateľstvá, vznikajú duchovné povolania a veľa ľudí tu našlo aj svojho životného partnera, vrátane nás.“

Lucia Lašticová na SCM prvýkrát zavítala vo vianočnom období v roku 2010 – 2011. Na misii stretla ľudí, ktorí sa stali jej priateľmi. V priebehu dvanástich rokov strávených na misii sa podľa nej udialo mnoho akcií – výborné duchovné obnovy, duchovno-kultúrne akcie, akcie pre rodiny a mnoho ďalších.

Lucia mala a stále má možnosť byť súčasťou niektorých stretiek. „Otvorené Biblické stretko ponúka príležitosť zamýšľať sa nad nedeľným evanjeliom. Toto stretko je pre každého návštevníka SCM. „Po pár rokoch v misii som sa dostala aj ku kvetinovej výzdobe chrámu. Toto je niečo, čo ma baví a robí mi radosť – vidieť pekne vyzdobený chrám,“ vyjadruje Lucia. Je tiež vďačná za čas v SCM, za ľudí, s ktorými porástla hlavne duchovne, ale aj nadviazala krásne priateľstvá, veľa krásneho prežila napríklad aj na duchovných víkendovkách. Rovnako má rada sväté omše v rodnom jazyku.

 

 

NAJPRV VZŤAH S BOHOM, POTOM S MUŽOM

Pán Boh konal v SCM rôznym spôsobom. Dotýkal sa ľudí aj tak, že ich spojil vo sviatosti manželstva. Svedčí o tom aj Eva Gunišová: „S manželom sme sa zoznámili pred ôsmimi rokmi po svätej omši. Už som ho trochu registrovala, lebo hral a spieval v zbore a vždy išiel aj na sväté prijímanie. Inak som tomu neprikladala žiaden význam, v tom čase som mala iný vzťah. Ja som bola pomerne nová, bolo ťažké vyjsť z komfortnej zóny a nadviazať kontakt s ostatnými, ale ľudia v SCM boli priateľskí a ústretoví.

Po svätej omši sme chodievali ako skupina buď do parku, keď bolo pekné počasie, alebo sme sa išli niekam najesť, ale často sa pripojil aj niekto nový. Ďalší rok na Veľkú noc prišiel na duchovnú obnovu otec Marián Kuffa. Mal trefné prednášky, stále som rozmýšľala nad svojím životom, nebola som spokojná v tom vzťahu, čo som vtedy mala a mala som pocit, že aj ja ubližujem tomu chlapcovi, že som k nemu protivná a hlavne mi chýbalo to, že sme nepozývali Ježiša do svojho vzťahu.

Po Veľkej noci som nabrala odvahu a rozišla som sa s ním, hoci to vôbec nebolo ľahké. A ten čas považujem za jedno z najkrajších období svojho života, lebo som si uvedomila, že ja nemôžem mať vzťah s mužom, keď ho nemám najskôr s Bohom. Kúpila som si gitaru, tenisovú raketu, začala som počúvať worship, čítala som si duchovnú literatúru, prvýkrát som išla v lete na Campfest, snažila som sa zmeniť aj svoje správanie. Zmenu si všimli aj rodičia a súrodenci.

Po čase ma s kamarátkou Majkou pozvalo jedno stretko z SCM na duchovnú obnovu s Gloriou Grey do Farnborough, kde je nádherne ticho, a jedno ráno pri spoločnej modlitbe som zacítila jemný vánok a veľký pokoj, neviem to ani opísať, ale plakala som od radosti. Tam bol vtedy aj môj budúci manžel, ale stále sme sa jeden druhému vyhýbali… Zlom nastal, keď som sa s tou kamarátkou stala súčasťou toho spoločenstva nastálo a stretávali sme sa pravidelne každú sobotu.

To sme sa s Gabrielom začali aj viac rozprávať, spoznávať, hovorili sme aj o duchovných veciach a ja som sa naozaj prvýkrát tak úprimne zamilovala a ďakovala Bohu za Gabriela. Chodili sme spolu dva a pol roka a v máji 2018 sme si povedali svoje áno. Dnes máme syna Rafaela, o pár dní by malo prísť na svet naše dievčatko.“
Gunišovci sa snažia slúžiť v SCM doteraz, manžel hrá každú nedeľu na gitare a spieva aj s ostatnými spevákmi, Eva bola tiež členkou zboru. Teraz sa k nim pripojí, keď jej dieťa spí. Celkovo je vďačná za SCM, kamarátov a za otca Tibora Borovského, správcu SCM, ktorého vníma naozaj ako duchovného pastiera, ktorý tu je pre všetkých.

 

 

ĽUDIA ODCHÁDZAJÚ PREMENENÍ, DUCHOVNE PORÁSTLI

Pani Eva aj ostatní respondenti v poslednom čase vnímajú, že veľa ľudí sa odsťahovalo späť na Slovensko alebo do Čiech, alebo majú rodiny, chýba im napríklad aj stály organista. Marcela Bzdilová rovnako vidí, že mnohí ľudia, ktorí sa aktívne zapájali do diania na SCM, po Brexite a po pandémii odišli a v tomto období SCM prechádza transformáciou. V Londýne už budú iba nedeľné sväté omše. „Ľudia do Londýna prichádzajú a odchádzajú… Pred pár rokmi, keď tu bol biskup Haľko, sme mu položili otázku, ako on vidí našu SCM. Vtedy nám povedal, že ako záchrannú sieť. A presne to vystihol. Ľudia k nám prichádzajú z rôznych dôvodov, ale často vidím, že odchádzajú premenení, duchovne porástli. Veľmi potrebujeme ľudí, ktorí sú ochotní slúžiť a pomáhať nám so záchrannou sieťou a aj naďalej dávať ľuďom pocit domova, “ dodáva s nádejou Marcela.

Príbeh Marcely Bzdilovej v Londýne sa začína niekedy v rokoch 2004 – 2005: „Vtedy som v Londýne mala len pár známych a nik z nich nechodieval do kostola. Chvíľu mi trvalo, než som si našla aj čas, aj adresu a stiahla kamarátku, aby išla so mnou na slovenskú svätú omšu. Veľmi ma prekvapilo, aká nádherná tá omša bola, krásny spev a hudba. Otec Lang, staručký kňaz, nás všetkých pozval po svätej omši na pohostenie do triedy vedľa kostola, zvlášť tých, ktorí tam boli prvýkrát. Nedalo sa odmietnuť také pozvanie. Cítili sme sa veľmi prijaté a vítané a začali sme chodievať pravidelnejšie.

Keď otec Lang zomrel, chvíľu to vyzeralo, že sa skončila aj slovensko-česká katolícka misia v Londýne. V roku 2010 Boh poslal do Londýna otca Tibora Borovského, rázneho kňaza s úžasným organizačným talentom, ktorý sa len tak nezľakne problémov a vie sa s nimi popasovať. Dovolím si povedať, že vďaka nemu SCM vzniklo a ešte stále je. Otec Tibor je veľmi spoločenský a rád organizuje všelijaké akcie, často sa stáva, že niečo navarí – obrovský hrniec polievky a podobne, a všetkých pozve do triedy na obed.

Krátko predtým, ako otec Tibor prišiel do Londýna, som medzi svojimi vecami objavila knihu ruženca. Veľmi ma to prekvapilo, pretože medzi mojimi blízkymi priateľmi tu v Londýne som bola jediná, ktorá som vtedy chodila do kostola a väčšina mojich priateľov boli ateisti. Dodnes netuším, nepamätám si, kto mi tú knihu dal, ale je to poklad, ktorý som našla. V ten deň som mala nadprirodzený zážitok a uvedomila som si, že Boh naozaj existuje, Ježiš skutočne dal svoj život, aby nás vykúpil a prišlo mi ľúto, že takmer 2000 rokov neskôr to ani ľudia ako ja, ktorí chodievajú pravidelne do kostola, nevedia. Veľmi ma to motivovalo začať chodiť do kostola každý deň a bola som vďačná, že v stredy, piatky a nedele mám možnosť byť na svätej omši v slovenskom jazyku.“

 

 

Tento projekt vznikol vďaka našim partnerom: