Slovenská katolícka misia Rím: Prístav pre študentov i pútnikov

Keď sa mi na vysokej škole naskytla možnosť stráviť niekoľko mesiacov vo Večnom meste, nezaváhala som. Ešte pred príchodom do Ríma som dostala echo od dobrej kamošky – určite začni chodiť na slovenskú misiu, stojí to za to!

Pravdou je, že som si v Taliansku, ba dokonca v Ríme, odžila už pár mesiacov predtým, no skúsenosť so slovenskou komunitou som nemala žiadnu. Pri prvom pobyte som bola totiž typický zahraničný študent – chcela som využiť všetky možnosti na zlepšenie jazyka vrátane talianskych svätých omší. A, okrem toho, trávila som tam čas počas leta, kedy Slovenská katolícka misia prázdninuje. Prečo?

JADRO TVORIA ŠTUDENTI A PÚTNICI

Správcom Slovenskej katolíckej misie je totiž kňaz – študent, ktorý mimo školského roka odchádza tiež „prázdninovať“. Niekto trávi túto časť roka na Slovensku, niekto chodí vypomáhať do iných farností. Aktuálnym správcom misie je kňaz Žilinskej diecézy Tomáš Šandrik. Študuje patrológiu a patristiku na Pápežskom inštitúte Augustinianum. Ak by ste teda chceli zažiť slovenskú svätú omšu v Ríme, odporúčam návštevu Večného mesta počas školského roka. Slovenskú komunitu nájdete v malom kostole neďaleko Piazza Farnese – San Girolamo della Carità – každú nedeľu o 16:30. Pozor, buďte presní, vchádza sa totiž cez bočný vchod, ktorý je už počas omše uzamknutý.

Pamätám si svoju prvú omšu na misii. Už predtým som bola cez internet v kontakte s vtedajším správcom, otcom Ľubomírom. Misia bola od môjho ubytovania vzdialená asi hodinu cesty – išla som pešo, metrom, autobusom a opäť pešo. Chvíľu som blúdila, no keď som nakoniec prišla na miesto a stretla sa naživo s „farníkmi“, cítila som sa ako doma. Pozvanie na agapé po omši som neodmietla a rýchlo som nadviazala nové kontakty a priateľstvá. Študenti Erasmu, slovenskí študenti talianskych univerzít, pracujúci, seminaristi na štúdiách, verbisti, kňazi, rehoľné sestry, ale aj občasní pútnici či turisti – my všetci sme tvorili raz týždenne kúsok Slovenska v srdci Ríma.

 

LYŽOVAČKA, KINO AJ STRETNUTIE S PÁPEŽOM

Vzťahy na misii nám pomáhali pripomínať si slovenskú identitu v talianskej družnosti. Stačilo dvihnúť telefón či napísať správu na facebooku a už sme si dohodli nejakú spoločnú akciu – kino, večeru alebo zmrzlinu. A keď zopár kňazov ponúklo svoje autá, nápad s výletom bol na svete. Spoločne sme prešli mestá ako Siena a Orvieto, ale strávili sme aj dni na lyžiach v blízkom stredisku Campo Felice. Občas sme sa stretli u niekoho na byte, hrali sme spoločenské hry alebo pozerali film (verili by ste, že v prevažne mužskej spoločnosti zvíťazí ako výber filmového večera animovaná rozprávka?). Vďaka aktivite otca Ľubomíra sa dokonca približne dvadsiatim z nás podarilo osobne stretnúť so Svätým Otcom na rannej svätej omši v Dome svätej Marty.

Covidová situácia však zasiahla aj misiu. Výlety, stretnutia, ba aj tradičné nedeľné agapé dostali stopku. Študenti aj Erasmáci sa začali viac zapájať do aktivít miestnych spoločenstiev a misia sa stala misiou najmä pre pútnikov a turistov, ktorí túžia sláviť svätú omšu v Ríme v rodnom jazyku. Aj misia, ako každé spoločenstvo, sa prirodzene vyvíja a snaží sa odpovedať na potreby tých, ktorým slúži. Aktívne sa začala rozvíjať v roku 2001 a vtedy ju tvorili najmä slovenské rodiny a jednotlivci pracujúci v Ríme, ktorí túžili po duchovnej pastorácii v rodnom jazyku. Postupne sa však väčšina vrátila domov, prípadne sa začlenila do miestnej rímskej farnosti a gro začali tráviť spomínaní študenti a študentky. Aj toto obdobie, ako sa zdá, prišlo do útlmu a misiu vyhľadávajú v súčasnosti najmä turisti a pútnické skupiny.

 

ZO VŠETKÝCH STRÁN A KÚTOV

Slovenská katolícka misia Rím spadá pod taliansku farnosť a tým je súčasťou rímskeho spoločenstva. Zahraničné misie či farnosti sa každoročne stretávajú na slávnosti „Festa dei popoli“ – Sviatok národov. Každoročne sa ho zúčastňuje stopäťdesiat katolíckych komunít rôznych národností pôsobiacich na území Ríma.

Duchovné obnovy, svätá omša v katakombách či divadelné predstavenia alebo koncerty slovenských zborov v Ríme – predcovidová činnosť slovenskej katolíckej misie bola naozaj pestrá. No jedno platí aj dnes: každý, kto túži zažiť kúsok Slovenska v Ríme, je v kostole San Girolamo della Carità vítaný. Čaká vás svätá omša v slovenčine, sviatosť zmierenia, duchovný či priateľský rozhovor a snáď (čoskoro) aj obľúbené agapé.

 

 

Rozmýšľam, čo konkrétne mi dal čas strávený v spoločenstve na misii. Pravdou je, že zhrnúť to do slov je pomerne náročné, no predsa sa o to pokúsim. Asi najviac ma zasiahli vzťahy, ktoré sme si medzi sebou budovali. Niektoré boli priateľstvá na chvíľu, iné trvajú dodnes, no v danej chvíli a na danom mieste znamenali veľa. Vážila som si možnosť spovede aj duchovného sprevádzania v slovenčine, no nie len to – išlo aj o fakt, že slúžiaci kňazi mali priestor na rozhovor a vždy sa s nimi dalo dohodnúť, stačilo dvihnúť telefón a zavolať.

A vzťahy naberajú nepochybne aj iný rozmer, keď vediete duchovné rozhovory popri šálke espressa alebo na prechádzke po vatikánskych záhradách. Z formálnych sa stávajú neformálne a postupne prerastajú v priateľstvo. Spomínam si na lyžovačky a výlety, ale aj na chvíle, keď sme už po tme utekali s partiou študentov z misie, aby sme stihli nejaký autobus, ktorý nakoniec nešiel, a tak sme skrátka len stáli na zastávke, debatovali a čakali na ďalší. V mysli sa mi vynárajú nedeľné obedy, keď sme si pozvali kňazov domov na obed a dali sme si miesto tradičných talianskych cestovín obyčajný slovenský vývar. Alebo keď sme chystali agapé a piekla som chlieb, robila nátierky a tešila sa z toho, ako „našim chlapcom“ chutilo. Alebo ako pozvali pre zmenu seminaristi na obed nás či ako sme si spoločne varili u verbistov.

Ak vás čaká čas strávený v Ríme a stále váhate, či aspoň na chvíľu zavítať na misiu, choďte. Verím, že to pre vás bude rovnako požehnaný a radostný čas, ako bol pre mňa.

 

 

Tento projekt vznikol vďaka našim partnerom: