Skrz oko umelcov (9): Chudoba prvých Vianoc a milosrdenstvo svätého Mikuláša
Vo vianočnej časti seriálu Skrz oko umelcov sa pozrieme hlbšie na vianočný príbeh. Ako vyzerala noc, keď sa narodil Ježiš Kristus, podľa Gariho Melchersa? Čo okrem radosti a nádeje prežíva Svätá rodina a prví kresťania?
Svätý Mikuláš poskytuje veno, Bicci di Lorenzo
Taliansky maliar a sochár Bicci di Lorenzo vytvoril dielo, v ktorom sa zobrazuje asi najznámejšia príhoda zo života svätého Mikuláša. Jeden občan mesta Patara prišiel o všetky svoje peniaze a bol nútený svoje dcéry poslať na prostitúciu. Keď sa to Mikuláš dozvedel v noci sa pobral túto záležitosť vyriešiť. Keďže pochádzal z bohatej rodiny, vedel svojimi financiami pomôcť všetkým trom dcéram chudobného muža a ochrániť ich pred nešťastným osudom, ktorý ich čakal.
Obraz teda zachytáva, ako do okna príbytku otca a jeho troch dcér hádže mladý Mikuláš mešec zlata. Urobil tak tri noci po sebe. Tým zabezpečil týmto ženám lepšiu budúcnosť a radosť otca. Nezištná a tajná pomoc Mikuláša sa pripomína dodnes. Aj keď si na jeho sviatok zvykneme dávať sladkosti a drobné darčeky, darujme spolu s nimi aj náš záujem a starostlivosť jeden o druhého.
Jasličky, Gari Melchers
Na prvý pohľad by sme asi ani nepovedali, že ide o obraz o vianočnom príbehu. Stretávame sa s tým, že príbeh narodenia Ježiša Krista je prezentovaný občas romanticky. Mária s Jozefom nemali kde prespať a tak našli rozprávkovú maštaľ, plnú milých zvieratiek, ktoré mohli dieťatko ohrievať svojím dychom. Jozef svojou zručnosťou jednoducho postavil jasličky a Mária s radosťou a spokojnosťou po pôrode uložila do nich malého Ježiška.
Tento obraz od Gariho Melchersa z 19. storočia nám však ponúka iný pohľad na vianočný príbeh. Vidíme Máriu, ktorá je vyčerpaná z pôrodu a náročnej cesty, ktorú spolu s Jozefom absolvovala do Betlehema. Keďže sa nachádzajú v miestnosti určenej pre zvieratá, zostáva jej byť len v polosede a znova nabrať silu. Jej unavený pohľad smeruje k dieťaťu v jasličkách – jej dieťa, Spasiteľ sveta, sa narodil. Nemohla mu zabezpečiť lepšie miesto na príchod, ale je rozhodnutá ho vychovať, ochraňovať a milovať. Jozef sedí pri nej a podľa jeho výrazu pravdepodobne ešte spracúva udalosti, ktoré sa nedávno udiali. V tak krátkom čase sa zomlelo toho tak veľa, že nemal čas to všetko doposiaľ spracovať. Musel sa vyrovnať s tvrdením, že Mária čaká Božie dieťa, že ju má prijať, musel s tehotnou ženou cestovať na súpis občanov a teraz im obom nemohol ani zariadiť slušné ubytovanie, keďže všetko bolo obsadené. Dieťa sa narodilo v chlade a špine. Ako to len všetko ďalej zvládnu?
Obaja sa cítia osamote, nahí, na pokraji svojich síl. Takto by si asi nikto nepredstavoval vianočný večer.
Krutá realita, ktorá zasiahla Máriu a Jozefa, ich však úplne nesmie pohltiť. Nesie v sebe totiž aj trochu nádeje. Dieťa, ktoré leží vo vyrobených jasliach, je totiž Boží Syn, ktorý je Mesiáš. Má priniesť nádej, pokoj, kde chýba či svetlo, kde vládne tma. Nie nadarmo z jasličiek vyžaruje svetlo. Presvetľuje celú miestnosť, ale aj utrápené pohľady Márie a Jozefa.
Útek do Egypta, Carl Spitzweg
Opäť sa stretávame s realistickým, pochmúrnym, ale aj pokojným videním udalosti, ktorej čelila Svätá rodina. Ježiš bol len chvíľu na svete, keď bolo jeho rodičom prostredníctvom anjela oznámené, že musia utiecť, keďže Herodes rozkázal, aby pozabíjali v krajine všetkých chlapcov do dvoch rokov.
U Spitzwega je častým motívom pútnictvo, preto vsádza rodinu do tejto roly. Na osliatku sa rodina poberá do cudzej krajiny, aby unikli ďalšiemu nebezpečenstvu. Pod názvom útek do Egypta by sme si predstavili naozajstný beh o život, v ktorom je zachytený strach, nepokoj a neistota. No tento obraz evokuje opačné pocity – vyrovnanosť, pomalosť života a možno aj úplnú odovzdanosť do vôle Boha. Jozef aj Mária sa pokúsili vyraziť z Betlehema čo najskôr, ale kráčajú do neznámej zeme pomaly, po vychodených cestičkách merajú niekoľko kilometrov, odhodlaní veriť v Božie prisľúbenia. V tomto tichu okolitej prírody majú zároveň možnosť premýšľať o udalostiach uplynulých dní. Tak ako Mária, Jozef a malý Ježiš putujeme aj my. Každý deň na iné miesto, no jeden cieľ máme všetci spoločný. Malo by ním byť nebo. Sme otvorení počas tohto putovania premýšľať nad našimi uplynulými udalosťami, ktoré nás formovali, zasiahli? Nachádzame si čas na rozjímanie nad nimi?
Kameňovanie svätého Štefana, Rembrandt
Podľa viacerých zdrojov sa považuje toto dielo za prvé Rembrandtovo. Dôkazom sú aj písmená na obraze „R f“ – ide o skratku latinského „Rembrandt fecit“, čo znamená Rembrandt to urobil. Obraz má kompozične tri časti. Ústrednú tvorí skupina ľudí, ktorí Štefana kameňujú. Štefan uprostred tohto zhluku hľadí do nebies, kde prosí o zmilovanie a odovzdáva svojho ducha Bohu (porov. Sk 7, 59– 60). Pozorné oko si všimne postavu za Štefanom. Údajne ide o samotného Rembrandta Harmenszoona van Rijna. Jeho pohľad vyjadruje nespokojnosť s udalosťou, ktorá sa práve odohráva.
Druhá časť je tmavšia a poukazuje na ďalších „divákov“ kameňovania. Muž z tmavej časti obrazu je taktiež pripravený hodiť po Štefanovi kameň. Posledná zadná časť obrazu obsahuje postavu Šavla z Tarzu. Zatiaľ je to Šavol, ktorý toto kameňovanie podporuje a povolil, aby si pri ňom kameňujúci ľudia nechali svoje plášte. So svojimi spoločníkmi Šavol sleduje túto dramatickú udalosť. Čo mohol vtedy pociťovať? Radoval sa, že ďalší z niekdajšej sekty kresťanov je potrestaný za svoje bludné presvedčenie? Nik nevie, čo si vtedy musel myslieť, ale my vieme, ako Šavlov príbeh pokračoval a ako sa aj skončil.
Mučenícka smrť Štefana je symbolická v tom, že bol prvým mučeníkom, no zároveň nám Štefan vo svojej obete zanecháva príklad. Sme ochotní vždy sa postaviť za svoju vieru a presvedčenie?