Skrz oko umelcov (7):Ikonový kríž, z ktorého skutočne zaznel Ježišov hlas

Liturgický kalendár nám v mesiaci október pripomína významné postavy svätcov, ako sú svätá Faustína či svätý František z Assisi. Preto si predstavíme kríž zo San Damiana, jeho symboliku a príbeh a známy obraz Božieho milosrdenstva, pri tvorbe ktorého spolupracovala aj svätá Faustína. Okrem toho si predstavíme významného slovenského maliara Ľudovíta Fullu.

Kríž zo San Damiana, neznámy autor

Podľa tradície ide o kríž, z ktorého sa prihovoril svätému Františkovi samotný Ježiš. Dnes sa tento originál z polovice 12. storočia nachádza v Bazilike svätej Kláry v meste Assisi. Keďže tento svätec oslavuje svoju liturgickú spomienku v tomto mesiaci, pripomenieme si príbeh tohto kríža a pozrieme sa na neho aj skrz symboliku či samotné oko autora, ktorý zostáva neznámy.

Kríž je vytvorený z orechového dreva a je v románskom slohu. Tento typ kríža by sme mohli nazvať aj ako ikonový kríž. Jeho orámovanie tvoria mušle, ktoré sú symbolom večnosti a krásy. Nachádzajú sa na ňom viaceré výjavy zo života Ježiša. Príbehy Ježišovho života sa objavovali na takýchto dielach aj z toho titulu, aby jednoduchým jazykom veriacim, ktorí nevedeli čítať, predstavili život Ježiša. Takže aj takto skrz umenie bolo možné ohlasovať evanjelium.

Ježiš je oblečený do odevu z ľanu a zlata. Má predstavovať efód, teda kňazské rúcho. Ježiš ako najvyšší kňaz prináša dokonalú obetu za nás všetkých. V tomto type kríža vidíme Ježiša, ktorý je živý. Stojí pred krížom s otvorenými očami, má prebodnuté ruky, nohy aj bok. Nad Ježišom je on sám v medailóne ako víťazný kráľ. Za postavou Ježiša sa otvára prázdny hrob. Väčšie postavy na kríži zobrazujú Máriu (po pravici), Jána, ktorý má svoje miesto pri Matke a Ježišovi, Máriu Magdalénu, Máriu, Jakubovu matku a menšie postavy sú Riman a Žid.
Hoci má Ježiš prebodnuté ruky, bok aj nohy, má objímajúci postoj. Prostredníctvom utrpenia a bolesti nás túži objať a vykúpiť.

Zvestovanie, Ľudovít Fulla

Ľudovít Fulla bol významný slovenský grafik a maliar. Pochádzal z Ružomberka. Okrem avantgardných počinov vytvoril aj niekoľko diel s kresťanským motívom. Oba obrazy spomínané v tomto článku môžeme nájsť v Turčianskej galérii v Martine.

Na obraze s názvom Zvestovanie vyhotovenom na plátne s technikou maľby olejovými farbami vidíme výjav zvestovania od archanjela Gabriela Panne Márii. Obraz pôsobí vizuálne zaujímavo, podobne aj kompozične – Panna Mária kľačí v oddanom postoji pred archanjelom, ktorý jej rukou akoby dáva požehnanie. Nad týmito dvoma postavami vidíme holubicu so svätožiarou. Môže teda ísť o tretiu božskú osobu – Ducha Svätého, ktorý zostupuje na Pannu Máriu, aby ju zatienil, ako to čítame aj u evanjelistu Lukáša (porov. Lk1, 35).

V pozadí obrazu vidíme aj predzvesť narodenia Spasiteľa – pozorujeme v diaľke obrysy chrámu. Môže ísť o naznačenie autora, aké udalosti nasledovali po narodení Ježiša Krista. Ide o malé vyzradenie udalostí, ktoré vo chvíli zvestovania Panna Mária ešte nepoznala, ale my už tento príbeh dobre poznáme. Ježiš sa narodil, aby svet spasil, a okrem toho ustanovil aj Cirkev, do ktorej patríme a skrze ňu šírime dobrú zvesť evanjelia.

Ak sa ešte na chvíľu zamyslíme nad obrysmi chrámu v diaľke za Máriou na obraze, môže nám to pomôcť pochopiť Božiu logiku. Hoci my často nevidíme niektoré Božie zásahy do udalostí, ktoré žijeme, Boh vidí za roh, Boh vidí aj za „zvestovanie“, vie, čo bude nasledovať a aké dobrá to prinesie. Preto buďme verní, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že situácia je komplikovaná a nemá riešenie. Boh má všetko pod kontrolou, vedie nás na ceste života, a ak zostaneme verní, dovedie nás do zdarného konca.

Vyhnanie z raja, Ľudovít Fulla

Ide o figurálnu kompozíciu s náboženskou tematikou, konkrétne s príbehom o vyhnaní Adama a Evy z raja. Dielo by sme mohli zaradiť do umeleckého smeru – kubizmus, pre ktorý je typická priestorová koncepcia diela. Pri nej sa predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých súčasne. Ďalším znakom sú geometrické tvary, v ktorých bol predmet alebo postava zobrazované. Vidíme tak aj na tomto diele zobrazené postavy Adama, Evy aj anjela.

Napriek tomu, že nebadáme v tvárach postáv ich emócie, môžeme ich vyčítať z ich postoja – Adam aj Eva kráčajú zronene, zhrbene preč. Počas chôdze uvažujú, čo spáchali a aké malo ich konanie následky.

Obrazy Božieho milosrdenstva, Eugeniusz Kazimierowski, Adolfa Hyła

Príbeh tohto obrazu je nám určite známy, ale môžeme polemizovať nad tým, kto je skutočný autor diela. Ak sa na to pozrieme cez bohaté duchovné zážitky svätej Faustíny, zistíme, že je ním samotný Ježiš. Stalo sa tak 22. februára 1931: Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké  lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som sa hľadela na Pána, moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou. Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete“ (Den. 47).

Ježiš sa na každého z nás skrze tento obraz pozerá milosrdným pohľadom. Jednu ruku má zdvihnutú na znak žehnania, druhou ukazuje na svoje srdce, ktoré má pod rúchom. Gesto vyjadruje, že sa máme utiekať, dúfať a veriť Božiemu milosrdenstvu. To všetko korešponduje aj s nápisom umiestneným pod postavou Ježiša: Jezu, ufam Tobie(Ježišu, dôverujem ti). Z Ježišovho srdca vychádzajú dva lúče – jeden svetlý a druhý červený. Podľa jeho slov: „Svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší… Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo na kríži kopijou prerazené“ (Den. 299).

Existujú dve verzie obrazu Božieho milosrdenstva. Prvý obraz bol namaľovaný v roku 1934 vo Vilniuse a namaľoval ho Eugeniusz Kazimierowski. Druhý bol namaľovaný v roku 1943 ako poďakovanie Adolfa Hyłu za prežitie druhej svetovej vojny.

Ježiš vyzýval Faustínu, aby mali ľudia obraz v úcte. Skrze neho sľubuje ľuďom veľa milostí. „Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva“ (Den. 49).

Titulná fotografia: Kríž zo San Damiana v Bazilike Santa Chiara, Marianna Hanobíková