Škola volá! Pripravme si srdcia aj domácnosti

V tomto období roka toho padá na moje plecia mnoho – som predsa manželka a matka. Teda som to ja, kto musí nakúpiť a zorganizovať všetko, čo súvisí s tým prvým dňom. To ja potrebujem ukončiť niektoré letné projekty v domácnosti a dostať domácnosť pod kontrolu skôr, než „udrie“ školský rok. To ja si musím rozmyslieť, ako každý deň pripravím a zabalím všetky tie zdravé raňajky a výdatné obedy. Ja som tá, kto sa potrebuje pripraviť na tento nový rok rodičovstva, nové rozhovory po ceste do a zo školy, nové príležitosti na sprevádzanie a stvárňovanie svojich rastúcich detí. A tiež sa vždy musím uistiť, či majú stále čistú bielizeň. Prosto je toho veľa.

Ako si na návrat do školy pripraviť srdce a domov?

Ak k tomu má čo povedať Pinterest, mala som začať už dávno, pred koncom MINULÉHO školského roka. Máj, jún a júl som mala stráviť odškrtávaním políčok a tlačením popisných štítkov. Už by som mala mať plnú mrazničku jedla, plné skrine šiat, turistické ruksaky zbalené a školské náležitosti podpísané, skopírované a utriedené. Och, a nesmiem zabudnúť na dokonale upravený darček pre učiteľa na začiatok školského roka a zoznam zvyklostí na prvý deň v škole, čakajúci na uskutočnenie (chlapci moji, už ma oblieva pot).

Pravdupovediac, čas návratu do školy je mínové pole porovnávania a modloslužby.

My mamy sa môžeme úplne zamotať do očakávaní a nutností až tak, že sa stratíme. Celú svoju pozornosť sústredíme na organizáciu a úspechy, pričom sa klaniame pri oltári s menom „mám to všetko pod kontrolou“ a naháňame sa za navonok dokonalým obrazom životov podobne „postihnutých“. Ak sa uberieme po tejto ceste hyperpripravenosti a ultraorganizovanosti, zaiste začneme školský rok s rozličnými pekne nalinkovanými plánmi, ale budeme skutočne pripravení?

Príprava je viac o čakaní a počúvaní než plánovaní a organizovaní.

Len čo zazrieme niekde v obchode oznamy, sľubujúce zľavy súvisiace s návratom do školy, nastupujeme do akcie. Ak ide o pripravenosť na toto obdobie, len zriedka sa zastavíme, modlíme, čakáme, načúvame. Veď predsa za čo sa tu už len dá modliť? Na Pinntereste niet ani zmienky o stíšení sa predtým, ako začneme odškrtávať všetky možné zoznamy. Myslíme si, že príprava spočíva v hromadení a organizovaní, ale naozajstná príprava začína odpočinkom a dôverou v Pánovi.

Slovník Merriam-Webster definuje pripravenosť ako „pohotovosť pre nejaký cieľ, zámer alebo aktivitu“. My mamy pristupujeme ku prípravám na návrat do školy úplne samy. „Je to MOJA povinnosť ako matky, domácej panej, správkyne domácnosti, aby veci boli vopred nachystané.“ Ale nie je to naša povinnosť, nie nás samých.

Ten, kto je konečným Pripravovateľom všetkého, je Boh.

On nám pripravil cestu, aby sme k nemu prišli skrze Krista. Pripravuje nám miesto v nebi (Hebr 11, 16). Dennodenne nás pripravuje, aby sme boli viac ako Kristus (Rim 8, 29). Vopred nám pripravil dobré skutky, aby sme ich konali (Ef 2, 10). „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ (1 Kor 2, 9) A my predsa zmätkujeme so svojimi ľudskými plánmi, pripravujeme sa po ľudsky vo svojej ľudskej sile.

Pripomína mi to Mojžiša a Izraelitov. Mojžiš mal velikánsku zodpovednosť, aby dostal svojich ľudí bezpečne do Zasľúbenej zeme, aby ich viedol po Pánových cestách, aby bol silný, opravdivý, múdry vodca, no predovšetkým mal zodpovednosť dôverovať a poslúchať Boha.

Boh nikdy nezamýšľal, aby Mojžiš našiel cestu sám. Bol s nimi a viedol ich na každom kroku ich cesty. Nikdy neplánoval, že Mojžiš sám nasýti a zaodeje jeho ľud, ale postaral sa o mannu a vodu a uistil sa, že im odev vydrží po celú cestu. Nikdy nečakal, že Mojžiš bude hovoriť a konať sám; dal mu slová a skutky, ktoré mal opakovať, priame odkazy od samotného Pána.

Ako Mojžiš, aj my sa stratíme z cesty, keď berieme záležitosti do svojich vlastných rúk.

Mojžiš začal konať skôr, než Boh prehovoril, a pritom v horlivosti za svoj ľud zabil Egypťana. Pre svoju opovážlivosť strávil mnoho rokov v Madiáne. Opäť jednal unáhlene, keď udrel skalu, aby Izraelitom zabezpečil vodu, keď mu Pán kázal urobiť niečo iné; pre svoju neposlušnosť nikdy nevošiel do Zasľúbenej zeme.

Príliš často si (najmä ako mamy) myslíme, že vidíme jasnejšie než ktokoľvek iný. My samy vieme, ČO treba urobiť a AKO. Vidíme zadania, termíny, potenciálne problémy a sme profesionálne nachádzačky riešení.

Boh od nás však nikdy nečakal, že rodičovstvo budeme viesť samy; je s nami na každom kroku cesty. Nikdy nemal v pláne, žeby sme samy kŕmili a zaodievali svojich ľudí; on sa postará o všetko, čo budeme potrebovať, keď to budeme potrebovať a bude to robiť po dlhší čas, než by sme si kedy predstavili. Nikdy nezamýšľal, aby sme hovorili a konali samy; je pripravený a čaká, že nám dá slová a skutky, ktoré potrebujeme ako matky v tejto dobe.

Skutočná pripravenosť na návrat do školy spočíva v týchto troch úlohách, ktoré tromfnú VŠETKY ostatné: modliť sa, načúvať a poslúchať.

Potrebujeme sa horlivo modliť. Nie iba za to, aby sa našim deťom vydaril školský rok, ale aby sme si ako mamy vyprosili na každom kroku vedenie a múdrosť a jasné smerovanie. Potrebujeme sa modliť za každú malinkú úlohu v našom pláne činností, od nakupovania cez balenie obeda po dobrovoľníctvo v triede a každú „nedôležitú“ vec medzi tým. Musíme starostlivo počúvať jeho inštrukcie a poslúchať ho na slovo. Dennodenne si potrebujeme pripomínať, že on všetko vopred pripravuje a aj keď sme postavené na vedúce miesto v našich rodinách, v skutočnosti sme len prostredníčky, ktoré prosia Pána o poučenie a vedenie presne podľa jeho inštrukcií.

Najlepší spôsob, ako svoje srdcia (a domovy) pripraviť na návrat do školy, je zveriť mu celú túto záležitosť a sledovať Majstra „Pripravovača“, ako koná svoje dielo.

Stopercentne zvláda omnoho viac než ja, dokonca aj keď som vo svojom najlepšom a najorganizovanejšom stave. Žiadny kopec zoznamov a káv sa nevyrovná moci nášho Boha.