Šírme Zázračnú medailu!
V týchto ťažkých časoch nám Panna Mária opäť ponúka svoju medailu, aby sme ju nosili, šírili a vyprosovali skrze ňu hojné milosti. Ľudia ju nazvali Zázračnou po tom, ako boli svedkami očividných zázrakov. Staneme sa nimi aj my?
Svätá Katarína Labouré odovzdala svetu posolstvo o medaile Panny Márie skrze svojho spovedníka Aladela v roku 1830. Stalo sa tak po tom, čo sa osobne stretla s Pannou Máriou, a to trikrát v tom roku.
Stretnutie Matky a dcéry
Prvé stretnutie sa odohralo v noci z 18. na 19. júla. Katarína spomína: „Ľahla som si s myšlienkou, že túto noc uvidím svoju dobrú Matku. Už oddávna som si želala ju vidieť… Konečne o pol dvanástej v noci som začula hlas, ktorý ma volal: „Sestra, sestra!“ Odhrnula som záves a uzrela som asi štyri až päťročné dieťa, ktoré mi vravelo: „Rýchlo vstaň a poď do kaplnky, svätá Panna ťa čaká!“ „Veď ma budú počuť,“ myslela som si. Na to mi dieťa povedalo: „Buď spokojná, všetci tuho spia, poď! Čakám ťa.“
Rýchlo som sa obliekla a nasledovala som dieťa. Všade, kadiaľ sme prechádzali, sa rozsvecovali svetlá, čo ma veľmi prekvapilo. No ešte viac ma udivilo, keď sme vchádzali do kaplnky a dvere sa otvorili, sotva sa ich dieťa dotklo. Všetko bolo ožiarené a pripomínalo mi to polnočnú svätú omšu. Ešte som však nevidela svätú Pannu. Dieťa ma viedlo k hlavnému oltáru. Kľakla som si. Po chvíli mi povedalo: „Hľa, svätá Panna!“
Začula som šuchot akoby hodvábnych šiat, ktorý prichádzal od tribúny zo strany obrazu svätého Jozefa. Pani sa posadila do kresla. Pochybovala som, že je to svätá Panna. Dieťa zopakovalo: „Hľa, svätá Panna!“ Zrazu to už nebol hlas dieťaťa, ale hlas muža, ktorý hovoril mocnejšie. Priskočila som ku kreslu, pokľakla som si na stupeň oltára a položila svoje ruky na kolená svätej Panny.
Vtedy sa odohrala najkrajšia chvíľa môjho života. Je nemožné opísať, čo som cítila. Svätá Panna mi hovorila, ako sa mám správať voči direktorovi, ako i mnohé iné veci, o ktorých nemôžem rozprávať. Potom ukázala rukou na oltár. Tu mám prichádzať a otvárať si svoje srdce. Tu dostanem potrebnú útechu…
Potom svätá Panna pokračovala so smútkom: „Časy budú zlé. Na Francúzsko príde nešťastie, trón bude zvrhnutý. Vo svete bude veľa rôznych pohrôm. Ale prichádzajte k tomuto oltáru. Tu dostanú mnohé milosti tí, ktorí o ne budú prosiť zbožne a s dôverou…““ Ešte dlho sa spolu zhovárali. Katarína končí svoje rozprávanie slovami: „Neviem, ako dlho som tam zostala, viem len, že mi dieťa povedalo: „Odišla.“ Vrátila som sa na svoje lôžko. Boli dve hodiny.“
Poučme sa touto udalosťou a prichádzajme k bohostánku do našich kostolov. Aj keď nateraz nemôžeme byť plne účastní na svätej omši, vyprosujme u eucharistického Krista milosti pre seba i svoje okolie.
Nebolo to naposledy…
Ďalšie dve stretnutia sa udiali v novembri a decembri toho istého roku. Obe majú podobný priebeh. Katarína sa pri týchto zjaveniach už nemohla dotýkať Panny Márie, ale videla ju pred sebou v tej istej kaplnke. Božia Matka jej a celému svetu odovzdala túžbu dať raziť medailu.
„Stála tam, odetá do rúcha zo zlatobieleho hodvábu, stála na guli, z ktorej som videla len polovicu. Vo svojich rukách zdvihnutých do výšky hrude držala glóbus, oči mala pozdvihnuté k nebu… Bola taká krásna, že sa to dá ťažko opísať… Zrazu som na jej prstoch zbadala prstene s drahými kameňmi. Niektoré boli väčšie, iné menšie. Vychádzali z nich lúče – niektoré krajšie a jasnejšie, iné menej žiariace…
Vo chvíli, ako som kontemplovala tento zjav, svätá Panna sklopila oči a pozrela na mňa. Vnútorný hlas mi hovoril: „Tento glóbus, ktorý vidíte, predstavuje celý svet, zvlášť Francúzsko… a každého človeka osobitne.“ Hlas pokračoval: „Je to symbol milostí, ktoré zosielam osobám, ktoré ma o ne prosia.“ V tej chvíli sa utvoril okolo postavy oválny nadpis zo zlatých písmen: Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!
A znovu som počula: „Dajte raziť medailu podľa tohto vzoru. Osoby, ktoré ju budú nosiť na krku, dostanú mnohé milosti. Nesmierne milosti obsiahnu tí, ktorí budú dôverovať.“ Z niektorých vzácnych kameňov nevychádzali žiadne lúče: „To sú milosti, o ktoré ľudia zabúdajú prosiť.“ Potom sa obraz otočil a videla som druhú stranu medaily: Písmeno „M“ s krížom a pod ním dve srdcia – jedno korunované tŕním a druhé prebodnuté mečom. A znovu som počula: „„M“ a dve srdcia hovoria dostatočne.“ Ježiš a Mária… dve spojené utrpenia pre našu spásu.“
Postoj Cirkvi
Keď Katarína hovorila o týchto víziách a posolstve svojmu spovedníkovi – otcovi Aladelovi, ten najprv pokladal všetko, čo mu hovorila, za výplod jej fantázie. Sestra Katarína však trvala na svojom: „Svätá Panna nie je spokojná.“ O niekoľko mesiacov neskôr otec Aladel, znepokojený neustálym naliehaním sestry Kataríny, napokon požiadal o radu parížskeho arcibiskupa.
Dostal odpoveď: „Nech sa táto medaila spokojne rozširuje. Strom sa spozná po ovocí.“ I sám arcibiskup povzbudzoval k noseniu medaily. Povedal: „Nechcem prekážať pri plnení odkazu Panny Márie, nevidím v ňom nič také, čo by protirečilo viere. Odporúčam, aby medailu začali čím skôr raziť, a ja si ju chcem uctiť ako prvý.“
Prvé medaily a prvé zázraky
Otec Aladel dostal prvé razené medaily 30. júna 1832 a jednu z nich odovzdal sestre Kataríne. S veľkou radosťou vtedy povedala: „Teraz ju treba rozširovať, aby tok sľúbených milostí Matky Božej mohol naplno prúdiť.“ Po krátkom čase dostával otec Aladel denne správy o zázračných uzdraveniach v beznádejných situáciách, keďže vtedy zúrila cholera. Mnohé správy sa týkali aj obrátenia na vieru. Výrobný register firmy Vechette v Paríži vykazoval za prvých desať rokov od zjavení osemnásť miliónov medených a dva milióny zlatých a strieborných medailí. Veriaci ľud ju nazval Zázračná medaila Panny Márie.
Choleru vystriedal COVID-19
Dnes nám tu nezúri cholera, ale COVID-19. Možno niektoré z drahokamov na Máriiných rukách, ktoré nesvietia, sú práve tie, skrze ktoré by sme mali vyprosovať milosť uzdravenia pre chorých a ochrany pre ešte nenakazených. Nosme Zázračnú medailu, šírme ju medzi ľudí okolo seba a vyprosujme milosti uzdravenia a ochrany pre náš národ i celý svet, aby drahokamy na Matkiných rukách zažiarili ešte viac a Boh nás skrze ňu obdaroval týmito milosťami!