Sex v Biblii: Áno, vášeň patrí do manželstva

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, či sa v Biblii píše o sexe? Veru tak, už v jej prvej Knihe Genezis nachádzame prvý Boží príkaz smerom k ľuďom: „Ploďte a množte sa!“ No okrem toho tam nájdeme aj pomerne erotickú ľúbostnú báseň či príbehy týkajúce sa priamo manželskej sexuality.

AKO BOLO NA POČIATKU

V prvej kapitole Knihy Genezis nachádzame prvý opis stvorenia človeka. Zaujímavosťou je, že prvý príkaz, ktorý Boh dáva stvorenému človeku, mužovi a žene, sa týka sexuality. A stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril. Boh ich požehnal a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“(Gn 1,27– 28).A keby mal niekto pochybnosti, ako to Boh vlastne myslel a či to myslel vážne, motív plodenia je zdôraznený aj v druhej kapitole. Tá dokonca obsahuje doslova radostný Adamov výkrik po pohľade na nahú Evu: Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým.(Gn 2,23– 25)

Pre manželské spojenie nachádzame v Biblii niekoľko výrazov. Špeciálne pri Adamovi a Eve používa svätopisec výraz „poznal“ – Adam poznal svoju ženu (Gn 4,1; Gn 4, 25) a ona počala a porodila. „Poznať“ sa používa v súvislosti s manželským stykom, ktorý je slobodným vyjadrením lásky manželov.

Naopak, výraz obcovať sa používa pri opise sexuálneho aktu, ktorý je buď mimomanželský, alebo v manželstve nespĺňa plodivú a spojivú funkciu spoločne s vyjadrením náklonnosti. Pre lepšie pochopenia sa pozrime na príbeh Júdu, Tamary a Onana.

ČO VLASTNE SPRAVIL ONAN ZLE

Izraelovi synovia boli varovaní, aby sa nemiešali s miestnym obyvateľstvom, keďže skrze neho mohli do jeho domu preniknúť modly a bôžikovia. Júda si však nedal povedať, vzal si za ženu Kanaánčanku a obcoval s ňou. Trikrát počala a dala mu synov – Hera, Onana a Selu. Keď prišiel čas ženby Júdovho najstaršieho syna Hera, zobral mu Júda za manželku opäť Kanaánčanku – Tamaru. Lenže Her sa znepáčil Pánovi, ten mu dal zomrieť a Júda sa snažil zachovať starý izraelský zvyk – ak zomrel jeden brat bezdetný, druhý brat si vzal jeho ženu, spal s ňou a ich prvý syn bol považovaný za bratovho dediča. Rozhodne nešlo o manželstvo z lásky, čo potvrdzuje aj Júda svojimi slovami: „Obcuj so ženou svojho brata, vezmi si ju za ženu a zaisti potomstvo svojmu bratovi!“(Gn 38,8).

Onan bol však prefíkaný a nechcel dať bratovi dediča, preto vždy, keď vošiel k Tamare a obcoval s ňou, vylieval semeno na zem – povedané našou rečou, praktizoval prerušovanú súlož. Pánovi sa však znepáčilo čo robil, a dal zomrieť aj jemu (Gn 38,10).Príbeh však pokračuje ďalej. Júda pošle Tamaru naspäť do rodičovského domu, pretože sa bojí svojho posledného syna. Tamara si však uvedomuje krivdu, ktorá sa jej deje, a je si vedomá toho, že jej svokor Júda nepostupuje podľa zákona. Rozhodne sa preto využiť svoj dôvtip, prezlečie sa za neviestku a zvedie svojho svokra (ktorý medzitým prišiel o manželku). Vypýta si však od neho zálohu, aby mala istotu o otcovstve – pečatný prsteň, jeho šnúru a palicu. On jej to dal a obcoval s ňou a ona od neho počala(Gn 38, 18).Tamare hrozí za hriech smilstva smrť a Júda je rád, že sa tak vyrieši jeho problém týkajúci sa ženby najmladšieho syna, no keď sa skrze dary, ktoré dal Tamare, dozvie, že otcom jej dieťaťa je on, uznáva svoju chybu, berie ju do svojho domu, no viac s ňou nemá nič – neberie si ju za manželku. Pán Tamaru požehnal a porodila dvoch synov, dvojčatá Fáresa a Zaru, a z ich rodu vzišiel Mesiáš.

Pointou tohto príbehu je dodržiavanie zákona, ktorý hovoril jasne – semeno pri styku so ženou nemožno vyliať na zem, keďže v sebe nesie plodivú silu. Potomstvo bolo darom, vysoko sa cenili synovia, ktorí zabezpečovali rod a v prípade smrti otca aj starostlivosť o matku – vdovu.

VEĽPIESEŇ ŠALAMÚNOVA

Viete si predstaviť, že medzi knihy Starého zákona sa dostala pomerne erotická ľúbostná báseň oslavujúca krásu lásky (a to najmä tej telesnej!) medzi mužom a ženou? Zaveď ma, kráľ, do svojej komnaty! Tam jasať budeme a z teba tešiť sa a ľúbosť tvoju vynášať viac ako víno. Ozaj, právom ťa milujú (Pies 1,4).

Áno, hovoríme o Piesni piesní alebo Šalamúnovej veľpiesni. Existuje niekoľko výkladov tohto textu, no jednu vec nemožno poprieť. Vášeň má vo vzťahu medzi mužom a ženou svoje miesto, rovnako ako by mala mať miesto vo vzťahu medzi človekom a Bohom. Jednou z interpretácií tohto textu je totiž odraz vzťahu medzi izraelským národom a jeho Bohom.

V tomto biblickom texte nechýbajú vyznania lásky, opisy krásy tela snúbenca i snúbenice, ktoré síce nám, moderným ľuďom, môžu prísť niekedy neštandardné, no treba ich vnímať v kontexte doby, keď bola táto ľúbostná báseň napísaná. Autor sa pri opise nevyhýba žiadnej časti tela, kochá sa v nádhere stvorenstva. „Tvoje prsia sú ako dve sŕňatá, srnie dvojčiatka, ktoré sa pasú medzi ľaliami. Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorček. Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet“ (Pies 4,5– 7).

Chcete obzvláštniť svoj domáci romantický večer? Zoberte si do rúk Sväté písmo, nalistujte si Pieseň piesní a navzájom si čítajte jednotlivé postavy. Veď ktorú ženu by nepotešilo, keby jej manžel vravel: „Aké sú ladné tvoje kroky v črieviciach, dcéra kniežacia! Priehyby tvojich bokov – skvost, dielo rúk majstrových. Tvoje lono je miska preskvostná, nech vína s korením jej nikdy nechýba!“ (Pies 7,2– 3).

A ČO NA TO JEŽIŠ?

Ani Nový zákon sa téme manželstva a sexuality nevyhýba, hoci o nej nehovorí úplne explicitne. Azda najznámejšie sú Ježišove slová o nerozlučnosti manželstva: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje“ (Mt 19,6).Tomuto vyjadreniu však v rovnakom verši predchádza krátka, no veľmi podstatná veta: „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“ (Mt 19,6).Aj Ježiš tým dáva najavo, že prejavy telesnej lásky, obzvlášť manželský pohlavný styk, sú nevyhnutnou súčasťou zdravého manželstva.

O čosi viac píše o telesnej láske svätý Pavol. Sám však hovorí, že nedáva príkazy, ale dovolenia. Lebo je lepšie vstúpiť do manželstva ako horieť(1 Kor 7,9).Pavol hovorí, že by bol rád, keby všetci boli ako on, lebo ženatí a vydaté sa starajú o to, ako sa páčiť manželskému partnerovi, ale slobodní môžu myslieť len na veci Božie, no jedným dychom dodáva, že si uvedomuje, že život v panenstve nie je cesta pre každého, a teda tí, čo sa rozhodnú vstúpiť do manželstva, strácajú moc nad svojím telom – tú nadobúda ich manžel/manželka – a zároveň im zdôrazňuje: „Neodopierajte si jeden druhému, iba ak na čas so vzájomným súhlasom, aby ste sa mohli venovať modlitbe, a opäť buďte spolu, aby vás satan nepokúšal pre vašu nezdržanlivosť“ (1 Kor 7,5).

Ak by ste predsa len mali pochybnosti, ako je to s tou vášnivou láskou, tak nezabudnite na odporúčanie: „Nech sa všetko medzi vami deje v láske“ (1 Kor 16,14).Všetko – a teda aj manželské spojenie – musí mať základ vo vzájomnej úcte a láske manželov. No a o tom, akoby pravá láska – či už k Bohu, k blížnemu, či k manželovi alebo manželke – mala vyzerať, asi najlepšie hovorí známy Hymnus na lásku: Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží (1 Kor 13,4– 7).

Snímka: pexels.com