Sestra Veronika, karmelitánka Dieťaťa Ježiša: Cesta svätej Terezky nie je infantilná, ale inšpirujúca

Kto by nepoznal svätú Terezku z Lisieux? Malá svätica, ktorá neprekročila múry kláštora, neurobila nič výnimočné, a napriek tomu ju pozná celý svet. Pre mnohých infantilné mladé dievča, no pre tých, ktorí sa neboja nazrieť do jej života, diela a „malej cesty“, sa stáva vzácnou nebeskou priateľkou. Jej výnimočnosť vyzdvihol aj pápež František, keď jej v októbri minulého roka venoval osobitnú exhortáciu. O svätej Terezke, jej ceste duchovného detstva aj tom, ako na ňu nastúpiť, sme sa rozprávali so sestrou Veronikou z Kongregácie sestier karmelitánok Dieťaťa Ježiš.

Kým je svätá Terezka pre vás?

Svätú Terezku som pred vstupom do rehole veľmi nepoznala. Vedela som len to, že je veľmi infantilná, možno nezrelá. Keď som čítala jej diela, ani mi „nechutili“, prišli mi detské, nedospelé.

Čím sa váš pohľad zmenil?

Skrze piesne, ktoré nahrali sestry bosé karmelitánky v Prahe. Išlo o zhudobnené verše svätej Terézie z Lisieux. Bolo to niečo úžasné. Keď som si ich vypočula, bola to pre mňa veľká zmena, pretože náhle som tam našla niečo, čo bolo môjmu srdcu veľmi blízke. Nie infantilné alebo detské vyjadrovanie, ale ešte väčšiu hĺbku, než som očakávala. Dotklo sa to môjho srdca. Zmenilo to môj pohľad na svätú Terezku. Stala sa pre mňa veľkou priateľkou.

V čase postulátu, keď som vstúpila do rehole, som si často len tak otvárala jej Dejiny jednej duše či osobnú korešpondenciu, alebo čokoľvek spod jej pera… a nachádzala som tam odpoveď na to, čo som aktuálne potrebovala alebo čo som práve prežívala. Bolo to akoby som prišla za priateľkou, ktorá mi prehovorí do života a dá mi svetlo.

POKORA PRIŤAHUJE BOHA

V Karmeli Dieťaťa Ježiš je to aj vaša patrónka…

Áno, formujeme sa v duchu „Malej cesty“, ktorú Terezka odkryla, respektíve ukázala tomuto svetu. Heslom kongregácie je: Mojím nebom bude konať dobro na zemi.

Keď si to rozmeníme na drobné…

Je to všetko to, čo robím pre tento svet a čo mu môžem dať – môj apoštolát a modlitba –, ako dobro, ktoré vychádza od Pána. Ja ho od neho prijímam a ako Božie dieťa ho môžem odovzdávať ďalej. Svätý Otec František hovorí, že sme obdarovaní a poslaní.

Ja som bola obdarovaná Božím detstvom, pri krste som bola vybraná ako Božie dieťa a môžem ho ďalej odovzdávať svetu; dávať dobro ďalej. Byť poslanou.   

Ako Božie detstvo vnímala samotná Terezka?

Veľmi dobre to vystihol Ján Pavol II., keď ju vyhlásil za učiteľku Cirkvi; povedal, že svätá Terezka vo svojej ceste duchovného detstva vyjadrila, že Boh je Otcom a my sme jeho milované deti. Je to úplne jednoduché, evanjeliové, veľakrát si to ani neuvedomujeme. Boh je náš Otec, my sme jeho deti. Boh je ten, ktorý ma prijíma v akýchkoľvek situáciách. Terezka preniesla obraz svojho pozemského otca na nebeského Boha Otca. So svojím otcom mala veľmi krásny vzťah.

Zostať malou pre ňu znamenalo zostať pokornou. Netreba rásť, netreba byť veľkým, jednoducho stačí zostať malým, prijať svoju malosť a vtedy Boh príde akoby s vystretou rukou k nám. Ako Otec vezme svoje dieťa do náručia, aj keby bolo akékoľvek, či je poslušné, neposlušné… – pokora ho priťahuje.  

BOŽIA LÁSKA JE NAD VŠETKÝM

Mnohí sa však môžu pýtať, že čo keď oni nemajú dobrý vzťah so svojimi rodičmi, čo keď nevidia vzor vo svojom otcovi? Ako potom môžu objaviť toto Božie detstvo a Božie otcovstvo?

Mala som rozhovor s jedným rehoľníkom, ktorý priznal, že jeho detstvo bolo skutočne ťažké, náročné. Hovoril, že nemal dobrý vzťah s rodičmi. V čase dospievania si prešiel obdobím uzatvárania sa v sebe. Zmena u neho nastala duchovným vedením jedného pátra, ktorý mu rozprával o odpustení a o tom, že aj rodičia sú len ľudia. Sme hriešne bytosti a musíme si navzájom odpúšťať. Aj rodičia môžu robiť chyby, ale Božia láska je nad všetkým a je uzdravujúca. Ide len o to nakoľko sa tomu otvoríme.

Treba nabrať zdravý odstup od toho, že ty si rodič, tak ty musíš to a to. Nie, aj rodič je len človek a možno nevedel dieťaťu prejaviť svoju lásku. Ten páter zakúsil, že Božia láska k nám sa nemení – je stála; aj napriek tomu, čo nás v živote postihlo.

Čiže dôležité miesto tu má aj duchovné sprevádzanie…

Myslím, že pre každého – či mladého alebo dospelého – je sprevádzanie a správne nasmerovanie veľmi dôležité. Potrebujeme sa modliť za takých duchovných otcov, ktorí nás budú vedieť vždy správne nasmerovať.

RADOSŤ Z TOHO, ŽE SME BOŽIE DETI

Ako môže človek nastúpiť na cestu duchovného detstva?

Svätá Terézia z Lisieux hovorí, že cesta duchovného detstva nie je pre všetkých. To je pravda. Ani iní svätí sa nedajú napodobňovať vo všetkom. Ale to nie je zlé, pretože každý má svoju vlastnú duchovnú cestu. Ide o to, či to naozaj rezonuje v mojom srdci. Je potrebné hľadať, čo mi je blízke, ale netrápiť sa tým, ak to nie je práve cesta svätej Terezky. Ona ponúka túto cestu malým dušiam – tým, ktoré to budú vedieť pochopiť, prijať. Sama je duchovným sprievodcom na tejto ceste.

Spomínali sme aj diela svätej Terezky. Keby ste mali vybrať jedno ako povinné čítanie, ktoré by to bolo?  

Je veľmi dobré začať Dejinami jednej duše, čo je autobiografiou. Má tri časti. V prvej časti – rukopise A – hovorí o svojej rodine. Terezka v ňom voľne a spontánne opisuje svoje obdobie detstva, dospievania a povolania. Je to ľahké čítanie, ktoré nás môže inšpirovať čítať ďalej.

A ak chce ísť niekto hlbšie?

Potom by som odporúčala pokračovanie Dejov jeden duše, a to rukopis B, hoci nie je úplne autobiografický; skôr ide o list, ktorý Terezka píše svojej rodnej sestre a zároveň sestre v Karmeli – sestre Márii. Vysvetľuje tam svoju duchovnú cestu. Nie je to dlhé, sama sa k tomu vraciam, keď si potrebujem obnoviť radosť povolania, chápanie duchovného detstva alebo sa trošku naštartovať. Je to vlastne list naplnený Terezkinými myšlienkami, ktoré vedia človeka osloviť a dať mu radosť z toho, že sme Božie deti.

Minulý rok ste si tak špeciálne pripomínali 150. výročie narodenia svätej Terézie z Lisieux. Čo toto výročie znamená pre vašu rehoľu?

Keďže je to patrónka našej kongregácie, žijeme jej duchovnou cestou – cestou duchovného detstva. Slávili sme to ako veľmi významné výročie. Bol to rok o prehlbovaní, ale aj uvažovaní nad tým, nakoľko tým skutočne žijem. Vrátila som sa k jej textom. Naša kongregácia je poľská, takže máme veľa kníh o sv. Terézii v poľskom jazyku, ktoré však nie sú preložené do slovenčiny.

A v roku 2021 sme zas slávili sto rokov od vzniku kongregácie, aj vtedy sme mali veľké oslavy a ďakovali sme Pánu Bohu, že existujeme už sto rokov.

Snímky: archív respondetky