Sestra Monika Farkašová: Vďaka modlitbe v tichu vidím za udalosti, ktoré žijem

Mnohými tak obľúbená svätica sv. Matka Tereza často opakovala, že Ježiš na nás stále čaká v tichu, hlas Boha je ticho. Prečo si Boh najčastejšie vyberá práve takýto spôsob komunikácie s nami? Aké to vlastne je, modliť sa a hovoriť s Bohom v tichu a bez slov? Opýtali sme sa rehoľnej sestry Moniky Farkašovej zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.

Prečo k nám Boh hovorí práve v tichu?

Boh s nami komunikuje rôznymi spôsobmi. Ticho je pre nás prostredie, ktoré nám ľahšie umožňuje zachytiť Boží hlas. Ak sa dokážeme stíšiť, nie len navonok, ale aj vnútorne, akoby sme si naladili srdce na frekvenciu, na ktorej „vysiela“ Boh.

 

Čo v praxi znamená modliť sa v tichu?

Modlitba v tichu sa od iných líši tým, že človek viac načúva ako hovorí. Môže zotrvať pri nejakom biblickom texte, obraze, ba aj v prírode. Podmienkou je, že všetky zmysly skoncentrujem na to, že Boh je tu, je prítomný a ja som s Ním.

 

Môžeme povedať, že modlitba ticha a kontemplácia je jedno a to isté?

Obe veľmi úzko súvisia. Myslím si, že medzi nimi nie je presná hranica. Zároveň však nie sú úplne totožné. Povedala by som, že kontemplácia predpokladá stíšenie a modlitbu ticha. Stíšenie je bránou k modlitbe ticha a v istom okamihu plynule prechádza do kontemplácie. Je to niečo ako vzduch a vietor, alebo vlny a more. Vlny samy o sebe nie sú morom, ale more a vlny sú neodmysliteľné späté. Modlitba ticha a kontemplácia majú svoju vlastnú dynamiku.

 

 

TICHO NÁM POMÁHA UZDRAVIŤ RANY, KTORÉ SI NOSÍME V SRDCI

V dnešnej dobe plnej hluku informácií sa zdá, že človek môže mať problém až strach ostať v tichu a sám. Prečo je pre človeka dôležité nájsť si takýto priestor ticha pre seba, pre svoju dušu a telo?

Ticho nám môže robiť problém. Práve v tichu sa nám vynárajú myšlienky, predstavy, ktoré nemusia byť vždy príjemné. Niekedy len nevieme, čo si máme s tým tichom počať. Preto si ticho rýchlo vyplníme hudbou alebo aspoň zvukovou kulisou televízie. No ticho nám môže pomôcť zostúpiť z intelektu do nášho vnútra, do hĺbky vlastného srdca, kde sa môžeme stretnúť s Bohom.

Táto forma stretnutia je veľmi osobná. Umožňuje nám získať nový pohľad na veci, pomáha nám upokojiť naše rozbúrené vnútro, hľadať riešenia a robiť rozhodnutia, ale aj uzdraviť rany, ktoré si nosíme v srdci.

 

Skôr ako sa ponoríme do takejto modlitby a vojdeme do Božej prítomnosti, je dôležité vyhradiť si zrejme na takúto modlitbu čas a najmä pokojný a nerušený priestor…

Vyhradiť si čas na modlitbu je jeden z predpokladov modlitby. Každý človek má svoje rituály a istý spôsob života. Ak si nájdem čas na pravidelnú modlitbu, stane sa súčasťou môjho života. Priestor môže byť rôzny, napríklad kaplnka, izba alebo príroda. Ja som rada pred vystavenou Eucharistiou alebo pred krížom, prípadne pred umeleckým dielom. Obraz ma vedie k vnútornému tichu, k stretnutiu s Bohom. Pobyt v prírode mi tiež poskytuje vzácny priestor pre vnímanie ticha. Reč prírody ma upokojuje. Zvuky vetra, spievajúcich vtákov či šumenie stromov. Rada idem do prírody sama, aby som mohla v tichu vnímať svet všetkými zmyslami. Spontánne ma to privádza k Bohu.

 

Často sa nám stáva, že počas modlitby hovoríme len my a hovoríme veľa. Bohu tak vôbec nedávame priestor, aby k nám prehovoril, lebo nie sme ticho a nepočúvame. Stáva sa to aj vám?

Áno, stáva sa mi to. Zvyčajne príliš veľa hovorím vtedy, keď prežívam niečo ťažké. Keď bojujem sama so sebou alebo s okolnosťami života, keď som pod vplyvom silných emócií alebo sa cítim bezradná. Vtedy v kaplnke veľa hovorím, niekedy až „kričím“ na Boha. Hovorím tomu, že sa s ním hádam. Je to proces, ktorý je pre mňa veľmi dôležitý. Zároveň však túžim po odpovedi a čakám na ňu. No spravidla ju dostávam až s odstupom času, niekedy až potom, čo búrka v mojom vnútri trochu prehrmí.

 

Ako konkrétne Boh hovorí v tichu?

Boh hovorí mnohorakými spôsobmi. Zrazu mi niečo napadne a ja viem, že to nie je len tak z mojej hlavy a dáva mi to zmysel. Je to taký okamih, kedy si poviem: „voilà“ – takto to je! Napríklad raz, pri jednom mojom dlhodobom hľadaní zmyslu okolností, v ktorých som žila a s ktorými som bojovala, som pri práci na počítači narazila na jeden obrázok. Presne vyjadroval moju situáciu.

Niekoľko dní som sa k nemu stále vracala. Po niekoľkých dňoch pri rutinnej práci na počítači sa mi s obrazom spojila jedna pieseň od Simy Magušinovej. Hoci som ju predtým počula veľakrát, teraz mi každý verš niečo hovoril a hlboko ma zasiahol. To bol spúšťač k celému radu odpovedí, ktoré mi prichádzali. Toľko udalostí v mojom živote vo svetle toho obrazu a textu našlo zmysel. A ja som vedela, že je to dotyk Boha. Týždne som sa nechala viesť tým obrazom a textom. Dodnes mi to ostáva ako silný Boží dotyk. Aj takto môže prehovoriť Boh.

 

 

PROSTREDNÍCTVOM MODLITBY TICHA ZAŽÍVAM BLÍZKOSŤ BOHA

V čom nachádzate čaro takejto modlitby?

Na modlitbe ticha som existenčne závislá. Jej nedostatok sa u mňa prejavuje ochladnutím vzťahu k Bohu a stratou schopnosti ísť hlbšie a vidieť za udalosti, ktoré sa mi v živote dejú. Je to pre mňa čas s milovanou osobu a s milovanou osobou je nám dobre, túžime po jej prítomnosti. Práve prostredníctvom modlitby ticha zažívam blízkosť Boha.

 

Vyhľadávate ju často?

Usilujem sa o ňu stále, hoci nie vždy sa mi darí. Ale neviem bez nej byť.

 

Ak sa môžete podeliť – čo pekné a povzbudzujúce vám Pán počas nej povedal naposledy?

Nedávno, na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie, som pozerala na sochu Panny Márie a hovorila som Bohu, že nemám pri sebe Sväté písmo a neviem, ako ho budem počuť. Vtedy som si predstavila, ako lúče z neba prechádzajú cez Máriu a z jej rúk zaplavujú celú zem, na ktorej stojí. Milosti od Boha prechádzajú Máriou ako tie lúče. Ako svetlo, ktoré prechádza cez diamant a krásne sa leskne. Vtedy som si položila otázku: „A čo ja, my ľudia? Čo sme my?“

Napadlo mi, že aj my sme ako diamanty. Sme Bohom stvorené bytosti, ktoré miluje. Lenže my sme diamanty, ktoré ešte nie sú vybrúsené. Hoci sú často v blate, Bohu to nevadí. Vyberá nás z blata hriechu, očistí a celý život nás pomaličky brúsi. Naša krása zažiari až na konci života. Tá Máriina žiarila celý život. Bola Nepoškvrnená, preto dokonale odrážala krásu Boha.

 

Sú mnohé rehole, ktoré pre veriacich ponúkajú rôzne duchovné oázy v tichu, modlitbe a samote s Bohom. Myslíte si, že je potrebné, aby sme ich pre svoj duchovný život využívali?

Je to výborná príležitosť, ktorú naozaj odporúčam. Okrem miesta pre ticho a modlitbu niekedy ponúkajú aj duchovné sprevádzanie, kde si môže človek prerozprávať to, čo sa v ňom deje. V našom uponáhľanom spôsobe života nám tento čas môže umožniť zastaviť sa, zájsť na hlbinu, niekedy získať odstup od ťažkostí, načerpať silu, a tak znovu vykročiť posilnení Božou blízkosťou. Preto to naozaj odporúčam, ak je to čo i len trochu možné.

 

 

Spomínali ste Pannu Máriu, ako nám ona pomáha na ceste k tichu?

Mária je pre mňa vzorom, ako žiť s Bohom. Jej jednoduchý život bol naplnený bežnými dennými činnosťami a predsa celý zameraný na Boha. Ježiš bol stred jej života. A hoci nebol stále pri nej, jej srdce bolo stále pri ňom. Pozývam ju, aby ma učila žiť s Bohom jednoducho a hlboko, tak ako žila ona.

 

V poslednej dobe sa u mnohých stala veľmi obľúbená ikona Panny Márie Matky ticha. Našli ste si aj vy k nej cestu?

Obrázok tejto ikony som dostala na jedných duchovných cvičeniach. Veľmi ma zaujala. Vyžaruje z nej pokoj a láskavý pohľad Matky, ktorá ma s prstom na ústach vedie a povzbudzuje k stíšeniu. Našla som aj modlitbu k tejto ikone, ktorá nádherne vyjadruje jej posolstvo:

Mária, Ty počuješ náš hlas, aj keď nehovoríme,

pretože rozumieš pohybom našich rúk, jazyka, nášho srdca.
Neprosíme ťa, Pani, aby si dala hlas a sluch našim telám,

ale daj nám porozumieť Slovu tvojho Syna

a prichádzať k nemu s láskou pre spásu našej duše.
Chceme milovať ticho, aby sme sa vyhli ohováraniu,

nenávisti a hriechu a v mlčaní mohli svedčiť o našej viere.
Chceme ti obetovať ticho, v ktorom žijeme,

aby sme ťa všetci mohli volať Matka,

a aby sme boli pravými bratmi a sestrami, ako tvoje deti.
Prosíme ťa, prednes našu prosbu svojmu nebeskému Synovi v hodine našej smrti, aby sme vám vo večnosti mohli zaspievať na slávu.

Amen.